Denník N

Americká klasika: Pony Cars 60. – 70. roky

Pokračuje seriál o amerických bourákoch. Po klasických krížnikoch z 50. rokov, ktoré sú dnes reklamou na výlet na Kubu, sa dnes pozrieme po novom druhu vozidiel. Teda novom. V tom čase novom. Dynamicky strihnuté športiaky dostupné pre mládež v polovici 60. rokov – Pony Cars. Rok 1964: Beatles dobyli Ameriku a Ford modelom Mustang vytrel kocúra všetkým konkurenčným automobilkám.

Po veľkom úspechu predchádzajúceho blogu (mne sa teda veľmi páčil :) ), prinášam pokračovanie. Predstavte si, že predstaviteľom dospievajúcej mládeže prvej povojnovej generácie, vo vzduchu revolúcia – doslova vo vzduchu cítiť odpor voči starým poriadkom – chcete sa odlíšiť od svojich rodičov. Počúvate inú hudbu, obliekate sa inak, máte iné hodnoty a nechcete si nechať radiť od „starých páprdov“. Chcete sa voziť v tom istom, v čom vaši rodičia? Pochopiteľne že nie …

Ford Mustang (i. generácia, 1964 – 1973)

Bola polovica apríla 1964 a Ford uviedol model Mustang, ktorý bol výkonný, mal štýl, nízku cenu a bol orientovaný na mladého zákazníka. Bol to obrovský úspech. Mustang pritom nebol prvým takýmto vozidlom. O dva týždne skôr Plymouth predstavil model Barracuda, ktorý bol vlastne výkonný kompakt postavený na základoch usadlého sedanu Valliant. Bola to nuda a nikoho to nezaujímalo. Predaje boli slabé. Veď posúďte sami, čo by ste si vybrali? Mustanga alebo Barracudu? Aj Plymouth zistil, že stupil vedľa a  svoju Barracudu hneď o dva roky výrazne preštylizoval.

Toto je Barracuda (fotka z avengers-in-time.blogspot.com):

1964_cars_plymouth_barracuda_1965

Ok… nie je to zlé… ale porovnajte to s Mustangom (fotka z inspirationseek.com):

1964-ford-mustang-black-wallpaper-hd

Zatiaľ čo Barracuda pôsobí ako vytuningovaný kríženec žiguliaka s fiatom, Mustang… to bolo niečo nové, drzé, neodolateľné. Pozerať sa na niečo také pred garážou každý deň, to už podporuje určitú radosť zo života. A jazdiť na tom, to už je továreň na endorfíny.

Na rozdiel od Plymoutha nemusel Ford robiť žiadne väčšie úpravy, od roku 1964 až do roku 1973 mohol ponúkať pôvodnú verziu. Ponuka motorov siahala od šesťvalcového 2.8l  Thriftpower až po 4.7l  V8 Windsor HiPo, ktorý dosahoval výkon 271 k.

Chevrolet Camaro (I. generácia: 1967 – 1969)

Mustang si mohol začiatok vlny “Pony Cars” užívať naplno. Nepodcenil ho len Plymouth, ale aj Chevrolet. Ten najskôr uveril, že konzervatívnejší model Convair (z ktorého ste si mohli vybrať kabrio, kupé, sedan aj 6-dverové kombi), bude pre Mustang dostatočnou konkurenciu. Nebol. V roku 1967 prišiel úplne nový model, Camaro. A to už bolo zaujímavejšie auto. Hlavne verzia Z-28 s ktorou Chevrolet dominoval okruhom Trans-AM v rokoch 1968 – 1969. Priznám sa, že viac sa mi páči prvá generácia ako tá druhá, ktorá v roku 1970. Opak usúdili v Chevrolete, keďže prvá generácia sa vyrábala dva roky a druhá jedenásť rokov.  Ponuka motorov siahala od 3.8l V6 až 6.6. V8 s výkonom 360 k.

1968-camaro

Dodge Challenger (II.: 1970 – 1974)

Muselo prejsť až päť rokov od uvedenia Mustanga, aby sa nám Trojka základných Pony Cars skompletovala. Zato sa Dodge (ktorý patril pod Chrysler) netajil ambíciami predstaviť to “naj” auto segementu, ktorý už bol zadefinovaný Mustangom. Paradoxne, nešlo o nové meno. Prvá generácia Chalengeru sa vyrábala koncom 50. rokov a vtedy to bol 5.5m dlhý sedan. “Druhá generácia”, ktorá bola uvedená o dekádu neskôr, bola už z kompletne inej kategórie. Ponuka motorov vrcholila 7.2l Chysler RB Blockom V8 s výkonom 375 k. A to už ani nebol Pony Car, to už bol Muscle Car. Ale aspoň bol pekný, na rozdiel od niektorých kreatúr v tejto kategórii (fotka z hemming.com)

1970-chalenger

Muscle Car už podľa mna skĺzol do bohapustej súťaže, kto dokáže za nízku cenu napratať čo najväčší motor do šasi, z ktorého sa okrem kupé robí aj kombi či sedan. Z toho už tak trochu trčal kalkul. Preto tu nie je až tak veľa zaujímavých aut. Jedno však ešte určite spomenúť môžem.

Pontiac GTO (I. generácia: 1964 – 1967)

Prvé GTO bola vlastne športová verzia z Pontiac Tempest, teda nešlo o športové auto, ale skôr športovú verziu bežného auta. Dobové testy ho síce zvozili za nepresné riadenie či slabé brzdy. Koho to však zaujímalo, keď pod kapotou trónil 6.6l V8 Tri-Power s výkonom 350 k. V tom čase ani Mustang (hoci bol o tretinu lacnejší) nemal taký výkon. GTO bolo pre Muscle Cars to isté, ako Mustang pre Pony Cars. A síce, otec zakladateľ. Okrem toho, GTO vôbec nevyzeralo zle, veď posúďte. Obrázok z hotrod.com.

1965-gto

Zdroj: topspeed.com, odometer.com, classic-car-history.com, wikipedia

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Tomáš Mikulík

Som slušný človek s veľkou hubou :) (dovolil som si citovať klasika).