Sami si serieme na naše chodníky
Čupela pod zažatou lampou v kúte izby. Odetá do bosých nôh a károvanej košele, čo ju mala tak nešikovne, že jej odhaľovala pol pleca. Rada chodila bosá, ale nepáčili sa jej vlastné nohy,
volali ju Mirta, mimochodom.
Hľadela do stropu ako hovädo po grame trávy. Vlasy mala mokré a po pehavej šiji jej stekala voda za golier. Snímala tienidlo spred lampy a zasa ho položila naspäť. Tiene sa mihali ako veľké nočné motýle. Tešilo ju to. Ale choďte, nedrogovala. Aspoň o tom neviem. Vedela sa nadchnúť životom ako malé dieťa, čo je preň chuchvalec prachu stredom vesmíru. Mirta milovala život, to je fakt, to môžem s istotou povedať. Žila. A to je, namojveru, lepšie ako fet.
Vedela v tichu sedieť a uvažovať o tieni. Vedela ho namaľovať, napísať o ňom báseň. Takú nepodarenú, ale uznaj, v dnešnej dobe. Keď som ju spoznala, rada chodila bosá, keď bola mestská dlažba nahriata od slnka a zvykla bozkať zem, keď sme niekedy po dlhej ceste vystúpili z autobusu.
– Miri, čo si Svätý Otec? Hehňal sa Ďuro a zakasával si nátelník, čo sa mu po ceste vygajdal.
– Prečo by som bola? Všetci sme. Svätci.
A tak aj bolo.
Mira nosila vysoko vykasané rukávy, lebo mala rada pohľad na vlastné dlane, keď niečo tvorili. Sranda.
– ,,Slečna copatá, váš pes serie na naše chodníky“, volá za ňou suseda, keď venčí Tequillu. Nie tú fľašu, psa akéhosi.
-,,Vy si ľúbite všetko privlastniť. Aj chodníky, aj miesta. A čo je skutočne vaše vlastné, na to seriete v prvom rade.
Najviac nás trápi všetko iné, len my sami nie. Nevieme zotrvať v tichu, lebo sa desíme vlastného nepokoja. Trasieme sa, lebo sami sebe nemáme čo povedať. A tak sa zaoberáme inými. Tešíme sa z bláznivej ľudskej inakosti, ale nie blažene, ale aby sme sa mohli posmievať. Poddávame sa s radosťou hundraniu, lebo je to spoľahlivý kaliber, ktorý sa dá vytiahnuť vždy, keď hrozí rozmýšľanie o vlastnom vnútri. Kam si to dospel, keď sa netešíš napísať báseň o tieni, keď sa netešíš zo zeme pod nohami? Keď sa štítiš pohľadu do vlastných dlaní?
Sami a jedine sami si zasierame vlastné chodníky.
