Denník N

Vyberte si z uší slúchadlá, lepšie uvidíte

Teraz sa to nosí. Slúchadlá, okuliare a okolo seba bublina. Rýchlo presun do práce, rýchlo presun do obchodu, na stretnutie, do školy a nedajbože, aby vás pri tom niekto otravoval, veď nestíhate, ponáhľate sa za rodinou, priateľmi, psom, za hynúcim fikusom a prázdnym bytom, ak vás zrazí električka, zažalujete DPB. Ja sa tiež ponáhľam, občas neviem za čím. Často som taká istá.

Minule sa ma známy opýtal, prečo nepíšem. Teda, tak.. verejne. Ja na to že nemám o čom, že nie som inovatívna, kreatívna, impulzívna, goniometricky implikovaná. A všade sa deje politika. Ja radšej čítam, vieš.. A nechcem písať prázdne slová len tak, do vzduchu.. A aj tak som tu. Mne sa len dejú veci. Ľudia sa mi dejú, situácie sa mi dejú. Väčšinou úsmevné, trápne, občas groteskné, občas Absurdistan. Ale uvedomila som si, prečo. Lebo si občas dám na ulici dolu slúchadlá a pristavím sa, keď sa ma niekto niečo pýta.

Toto náhle osvietenie prišlo pri nedávnom zadymenom piatkovom posedení v bare. Neviem ako, ale ocitol sa pri mne mladý chalanisko, srdcom a dušou veľký aktivista, ľudské práva, sloboda, empatia, všetko tam bolo, aj taká tá iskra v oku že poďme zmeniť svet, humanista, debata  všetko vyrieši len treba vysvetľovať, a tak ďalej. Človek aj pookreje v tejto šedej, ba priam temnej dobe, ja sa rada porozprávam o kadečom, ak to má zmysel. Vyšli sme si zapáliť pred bar a vo dverách sme minuli jednu z tých notoricky známych bratislavských postavičiek ovešanú náhrdelníkmi, soškami žiráf a amuletov od výmyslu sveta. Chalan sa za ním otočí s útočným „Vypadni odtiaľto!“ Pán sklopil pohľad a potichu vošiel dnu.

Trošku ma striaslo, ale dofajčil, ako keby sa nič nestalo, a vrátili sme sa dnu. Tam sa pánovi obchodníkovi práve úspešne darilo predať akýsi zub na šnúrke, očividne vie, že klientela sa vyberá podľa promile, ja som sa usmiala a sadla si na opačný koniec stola. Chalan, akčný aktivista, sa však plynulo presunul k skupinke a začal hulákať, skondenzovane a vycenzúrovane to bolo o tom, aby sa uvedomili a nedávali peniaze ľuďom, ktorí si nie sú schopní normálne zarobiť, otravujú spoločnosť a nie sú ničím užitoční. Desať minút po incidente už z neho bol opäť Gándhí a hlásal mier.

Ak čakáte pointu alebo morálne ponaučenie, ste tu zle. Nič nebude. Len toľko, že sa skúste rozprávať s ľuďmi. Niekedy je to len pár sekúnd, za tých pár sekúnd váš fikus nezachránite. A dozviete sa viac, ako zo škrípania bŕzd električky. Minule ma zastavil bezdomovec, či mu nedám cigaretu. Dala som mu, aj som si s ním zapálila. Všetko stratil pri rozvode, potom začal piť. Ale snaží sa a občas nosieva batožinu na stanici, aj Nota Bene už predával. Len že to je ťažké, lebo ho ľudia odsúdia skôr, než im stihne povedať jednu vetu.

Vlastne aha, tu je pointa. Nechajte ľudí povedať vám aspoň jednu vetu. Aj viac, ale jedna niekedy stačí. Vyberte si slúchadlá, alebo si len zložte slnečné okuliare a otvorte oči. Aj pán s amuletmi má príbeh a možno, len celkom možno, nie taký, aký by ste mu prisúdili. Možno nie je drogový závislák a ani masový vrah.. a možno je, ktovie. Možno má aj rodinu, nie tak temnú minulosť a nádej na svetlejšiu budúcnosť. A možno som len trápna slniečkarka či ako sa dnes tomu hovorí, neviem. Len si dajte dolu slúchadlá.

A kvôli tomuto som nepísala. Lebo píšem klišé.

Teraz najčítanejšie

Petra Križovenská

Menej študujem a viac ma zaujíma zvyšok. Keby som študovala zvyšok, asi by som sa viac venovala prekladu a tlmočeniu.