Denník N

Make Europe Great Again!

Mapa Európy
Mapa Európy

Zvolenie Donalda Trumpa na post prezidenta USA rozvírilo vody svetovej politiky a vyvolalo mnohé otázniky. Názory sa delia na dva prúdy. Konzervatívny, ktorý Trumpa v úlohe prezidenta podporuje a liberálny, ktorý v ňom vidí ohrozenie spoločnosti a demokracie. Čo však tretí politický prúd? Ako sa na to pozerajú socialisti?

Amerika ako vzor demokracie. Prečo?

Búrlivé obdobie konca 18. a začiatku 19. storočia so sebou prinieslo revolúciu v myslení a systémovom usporiadaní sveta. Veľká francúzska revolúcia a Americká revolúcia za nezávislosť priniesli zmenu politických systémov štátov v Európe, oslabenie Britského impéria a vznik nového štátu na mape sveta – Spojených štátov amerických. Spojené štáty boli novou príležitosťou pre Európanov, ktorí neuznávali prehnane konzervatívny spoločenský život na kontinente pod vládou často absolutistických monarchií, alebo Katolíckej cirkvi. Spojené štáty boli v tom čase novinkou, ktorá lákala ľudí na život v slobode, podľa svojej voľby.

Mnohí vtedajší, významní európski, ale už aj americkí teoretici písali o demokracii v USA, ktorá bola odlišná od tej Európskej. Bola priamejšia, spravodlivejšia, po určitom čase rovnejšia a systém jej uplatňovania siahal až do tých najnižších stupňov rozdelenia spoločnosti. Obce, mestá, okresy, štáty, Senát, Snemovňa reprezentantov, priamo volený prezident, tiež aj priamo volení, lokálni zástupcovia súdov a polície. V skratke predstavovala novo budovaná demokracia upgrade verziu tej Európskej, pretože nebola zaťažená minulosťou a európskym feudalizmom. USA boli po dlhé desiatky rokov vzorom pre ostatné štáty v oblasti dodržiavania ľudských a občianskych práv, slobody slova, názorov, zhromažďovania, náboženskej slobody, ochrany vlastníctva a demokracie. Sociálne štandardy boli pred neoliberálnou dobou na vysokej úrovni, čomu nasvedčovala aj miera daňovej progresivity a nižšia miera spoločenskej nerovnosti. Časy sa však postupne menili.

Ropné šoky priniesli úpadok sociálneho štátu a keynesiánskej ekonomiky všade v Západnej civilizácii. Obdobie rastu vystriedalo obdobie krízy, ktorú využili neoliberálni politici a teoretici k diskreditácii sociálneho štátu a socialistických strán. Argumentovalo sa prebujneným štátnym aparátom, prílišnou reguláciou biznisu, tvrdením, že sociálne zabezpečenie a dávky sú veľmi rozsiahle a štedré, že zaťažujú ekonomiku a štátny rozpočet a podobne. Teda kritika stála na tvrdení, že štát je zlý vlastník a nemal by nič vlastniť a na ničom profitovať. Trh mal byť naopak zárukou spravodlivej distribúcie zdrojov do spoločnosti, podľa výkonnosti jednotlivca. Štát mal privatizovať svoje vlastníctvo, prepustiť zdravotníctvo a vzdelávanie do súkromných rúk a mal začať rušiť sociálne programy pre občanov, pretože poškodzujú ekonomiku štátu a jej rast. Vtedy sa ekonomický rast stal samoúčelnou mantrou, ktorou je do dnes. Táto propaganda nakoniec uspela a sociálny štát strácal vo svete svoje pozície, čomu najviac dopomohol rozpad Sovietskeho zväzu. Najviac citeľné oslabenie sociálneho štátu je viditeľné práve v USA, kde sú rozdiely medzi bohatými a chudobnými výraznejšie ako v Európe.

USA zdiskreditovali kategóriu slobody rovnako ako Sovieti kategóriu rovnosti

V USA neexistuje niečo ako bezplatné zdravotníctvo, alebo vzdelanie vo všetkých úrovniach. Štát ustúpil zo svojich sociálnych pilierov a začal podporovať bohatú vrstvu spoločnosti, priemyselníkov a finančníkov najmä z Wall street. Teória bola taká, že ak budú mať bohatí ľudia voľnejšie ruky v podnikaní a budú mať viac peňazí a kapitálu, tak zriadia nové firmy, zamestnajú ďalších ľudí a tým z bohatstva potom niečo pretečie alebo lepšie povedané – prekvapká. Teória v praxi nevyšla, presne tak isto ako nevyšla teória v praxi pri konštruovaní Sovietskeho zväzu. USA prebralo po studenej vojne rolu hegemóna vo svete. Dnes je však situácia iná. Nadmerným zbrojením, investíciami do vojensko – technického priemyslu a armády, oslabení sociálnej základne spoločnosti a väčšou individualizáciou jednotlivcov v spoločnosti sa otvorili a neskôr aj zväčšovali nožnice nerovnosti v krajine. Chudobní ľudia bez sociálneho poistenia nedosahujú takú kvalitu života, akú by mohli mať a tým klesá aj ich inteligenčný potenciál. Nezáujmom o vzdelanie vznikajú uzavreté skupiny, ktoré sa často prejavujú páchaním násilia. Toto správanie na mikro úrovni predstavuje tendencie k extrémizmu a nacionalizmu.

Veľký biznis ovládol politiku USA takmer až do tej najnižšej lokálnej úrovne. Najlepšie tomu nasvedčuje skutočnosť, že na samotnú prezidentskú kampaň sú potrebné zdroje, ktoré dosahujú hodnotu až 1 miliardy dolárov. Ak sú v prezidentských voľbách traja kandidáti a každý minie na svoju kampaň miliardu dolárov, ktoré si vie zadovážiť jedine prostredníctvom príspevkov od súkromného biznisu, tak mi to pripomína skôr poker najvyššej spoločenskej triedy, ktorý však americkí miliardári nehrajú na stole, ale v reálnej krajine a o jej reálny budúci osud. Každý staví na svojho kandidáta, naleje do neho peniaze, urobí mu kampaň a nakoniec celá miliardárska smotánka sleduje, kto sa dostane „na trón.“ Víťaz získa okrem vplyvu v politike aj stávky v hre od ostatných miliardárov. Neprekvapilo by ma, keby sa potľapkali po chrbte, otvorili si fľašu a zablahoželali víťazovi v Amerických prezidentských voľbách, samozrejme nie prezidentovi ale tomu, kto ho podporil a poker nakoniec vyhral. A hra pokračuje ďalej. Najbohatší ľudia v USA riadia politiku pretože politici majú voči nim kampaňové záväzky a tým majú nad nimi vplyv a prevahu. To sú znaky plutokracie a oligarchie. Túto plutokraciu a oligarchiu aj fakticky potvrdzuje zvolenie miliardára Donalda Trumpa na post prezidenta USA.

Reálna demokracia sa prestala v USA budovať po Vietnamskej vojne, kedy politická elita pochopila, že verejná mienky je niečo o veľa silnejšie ako možno sami tušili. Princípy demokracie a voľby zostali na rovnakej úrovni do dnes bez známok výrazného progresu. Naopak spoločenská situácia sa zhoršuje a nožnice nerovnosti sa stále viac otvárajú. Dnes už preto nie sú USA vzorom pre demokratický svet v podobe, v akej by sa mala demokracia realizovať a v tom, ako by mal štát vyzerať. Povedali sme si, že Sovietsky zväz padol preto. že zle uchopil myšlienku rovnosti a zneužil ju pre koncentráciu moci v rukách elity režimu. Rovní a ešte a rovnejší. To isté sa stalo aj v USA, myšlienka slobody bola zneužitá na koncentráciu ekonomickej a tým aj politickej moci do rúk úzkej skupiny ľudí. Málo obmedzená sloboda v ekonomike vedie k monopolizácii a vytvorení miliardárskej elity, ktorá zdržiava vo svojom vlastníctve zdroje, ktoré by inak mali patriť všetkým občanom. Sovietsky zväz zneužil myšlienku rovnosti a vytvoril vládnucu, totalitnú elitu. Spojené štáty zneužili myšlienku slobody a vytvorili skrytú, ale o to silnejšiu, z pozadia vládnucu miliardársku elitu, ktorá ovláda aj politiku. Vyzerá to tak, že pravda nie je ani na jednej strane, vyzerá to tak, že je niekde uprostred, a asi najskôr je to v Európe.

Make Europe Great Again!

Európa prešla za posledné storočie veľkými zmenami a ja sa nečudujem, že sú z toho ľudia zmätení aj dnes. Rozpad tisícročných monarchií a vznik nástupných štátov, dve svetové vojny, nacizmus, fašizmus a totalitný socializmus takmer do konca dvadsiateho storočia. Za ten čas však Európa urobila to, čo by urobil každý líder a každý rozumne zmýšľajúci človek. Priznala si chyby a začala na nich pracovať. Ustanovenie ESUO, EURATOM, OBSE, EHS a Európskej Únie v neposlednom rade, so sebou priniesli vlnu optimizmu ľudí v Európe. Do obdobia ropných šokov bol integračný proces Európy chápaný veľmi pozitívne a vo vzduchu visela čoraz pálčivejšia otázka o vzniku Európskej federácie. Tieto snahy však stroskotali a namiesto hlbšej integrácie sa objavila opatrnosť a čiastočná izolovanosť. Stagnácia v rozvoji európskej demokratickej štruktúry so sebou priniesla stagnáciu Európskeho integračného procesu. EÚ ma jeden parlament, ktorý je priamo volený, ale ktorý však na druhej strane nemá skoro žiadne významné právomoci a predstavuje viac poradný ako kľúčový orgán v EÚ, čo je veľká chyba, pretože znakom dobre fungujúcej demokracie je živý a progresívny parlament zastupujúci všetkých občanov. Najlepšie v dvojkomorovom prevedení. Sociálny systém v Európe je však aj napriek silnej neoliberálnej politike posledných dvadsiatich rokov silnejší než v ostatných častiach sveta. Ale nie je taký silný ako býval kedysi, v časoch rozvoja demokracie a jej inštitúcii.

Európa je špecifická aj tým, že politický boj, ktorý v nej prebieha je seriózny. To znamená, že EU nepreferuje len jednu hodnotu a ostatné necháva bokom, tak ako to bolo v prípade USA so slobodou a v prípade Sovietskeho zväzu s rovnosťou. V Európe sú hodnoty ako rovnosť, sloboda, spolupatričnosť a demokracia vyvážené. Do centra záujmu sa dostávajú podľa aktuálnej spoločenskej objednávky prostredníctvom politických strán – Socialistických, Liberálnych a Konzervatívnych. Vždy v inom pomere, čo nasvedčuje stabilizácii európskej politiky a európskej spoločnosti.

Diskvalifikovanie USA ako vzoru pre demokratický svet otvára znovu dvere Európe pre nájdenie stratenej identity. Európa bola svetovým lídrom viac ako dve tisícročia. Hegemónia Európy mala svoje svetlé aj temné stránky. Temnými bolo obdobie kolonializmu, kedy európske štáty vykorisťovali obyvateľstvo svojich kolónii. Otroctvo. A v neposlednom rade neustála prítomnosť vojenských konfliktov, intríg a márnotratného životného štýlu monarchií a šľachty. Ale Európa má aj svoje svetlé stránky dejín. Začiatky demokracie a jej používania v antickom Grécku. Republikánsky systém zákonov z Rímskej ríše. Veda, technika, umenie, filozofia. Prvky, ktoré ovplyvnili podobu európskej spoločnosti a jej zmýšľania. Tieto idey sa exportovali do celého sveta a stali sa všeobecne akceptovanými. Dovolím si tvrdiť, že práve Európa je historicky najväčším svetovým priekopníkom v oblasti umenia, kultúry, vedy, výskumu a fungovania politických inštitúcii. Dnes tomu nie je inak. Oblasť pôsobenia Európy sa rozšírila o ľudské práva, sociálne a občianske práva, demokraciu, spravodlivosť, rovnosť, mier, životné prostredie a mnohé ďalšie.

Európa je dnes jediná svetová veľmoc, ktorá sa to bojí povedať nahlas. A práve v dnešných časoch je potrebné, aby si Európa prinavrátila stratené sebavedomie a prevzala úlohu lídra vo svetovom dianí. Ale nie ako to robili doteraz USA – prostredníctvom vmiešavania sa do domácej politiky a vzťahov iných štátov, špionáže a podnecovaním vojnových konfliktov a „farebných revolúcií“. Európa by sa mala presadzovať v prvom rade o vlastnú federálnu integráciu v čo najväčšom možnom rozsahu. Úpravu daňovej a sociálnej federálnej oblasti, vytvorením armády, spoločnej vedy a výskumu a najsilnejšej svetovej diplomacie. Karma funguje a Európa je teraz povinná oplatiť sa svetu za činy, ktoré spáchala. Podpora vedy, technológií, vzdelania, ochrany životného prostredia, alternatívnych zdrojov energie, rozširovanie demokracie, slobody a rovnosti. Vykorenenie chudoby, bezdomovectva, rozšírenie inteligencie ľudstva a globálna politická integrácia. Toto sú prvky určené na export do sveta prostredníctvom prebudenej Európy ako nového svetového lídra.

Donald Trump je spiatočnícky politik, ale jeho slogan má niečo do seba. Možno nie až tak pre USA ako pre Európa. Výzva je jasná.. Spravíme znova Európu veľkou?

Teraz najčítanejšie

Igor Melicher

Podpredseda Mladých sociálnych demokratov (MSD). Politológ. Sociálny demokrat. Ľavičiar. Pokrokový. Školstvo. Veda, výskum a technológie. ;)