V minulosti som sa tejto téme venoval na inom mieste:

„Ordinačné hodiny v žiadnom zákone ani predpise presne definované nie sú. To vyvoláva celý rad otázok, najmä v súvislosti so zmluvami so zdravotnými poisťovňami, ale i kontrolnou činnosťou príslušných úradov a inštitúcii, ktoré sú oprávnené dodržiavanie ordinačných hodín kontrolovať.

Slovenská legislatíva exaktne nevysvetľuje, či sa za ordinačné hodiny má považovať iba čas, ktorý lekár strávi vyšetrovaním pacientov alebo aj čas, kedy vykonáva administratívnu alebo inú činnosť. Aj renomovaná právna kancelária JUDr. Škodlera, ktorá poskytuje právne služby Slovenskej lekárskej komore, si pri výklade pojmu „ordinačné hodiny“ pomohla nie zákonom, ale slovníkom cudzích slov. Vo svojom výklade pojmu „ordinačné hodiny“ Mgr. Zdenko Seneši píše: „Podľa slovníka cudzích slov sa ordináciou rozumie vyšetrenie chorého lekárom v jeho pracovni…. Vzhľadom k tomu zastávame názor, že ordinačnými hodinami je len čas, kedy lekár poskytuje zdravotnú starostlivosť, nie aj čas kedy vykonáva administratívu činnosť.“

Presnou, zákonne vymedzenou definíciou ordinačných hodín na čas strávený v ordinácii vyšetrovaním pacienta by sa zamedzilo mnohým nedorozumeniam, ktoré v súčasnosti vznikajú v praxi. Presná definícia ordinačných hodín by umožnila poskytovateľom ambulantnej zdravotnej starostlivosti efektívne hospodáriť s fondom pracovného času svojich zamestnancov tak, aby ich nemuseli platiť aj za čas, strávený v ambulancii, počas ktorého nevykonávajú činnosti, ktoré majú v pracovnej náplni. Ak lekár po ordinačných hodinách vykonáva administratívu, potreboval by k nej skôr ekonóma alebo právnika, nie zdravotníckeho pracovníka, prijatého na vykonávanie špecializovaných zdravotníckych činností, ktoré vykonáva spolu s lekárom alebo samostatne v čase aktívnej liečebno-preventívnej starostlivosti v ordinácii.“

Klucho, J.: Praktické problémy slovenskej zdravotníckej legislatívy, Právo a manažment v zdravotníctve č. 5/2012, str. 37-40, vyd. Iura Edition 2012

MUDr. Štefan Lipčák, krajský štátny lekár košického samosprávneho kraja sa pre portál primarnykontakt.sk vyjadril k tejto otázke takto:

„Za nedostatok súčasnej legislatívy považujem skutočnosť, že nedefinuje ordinačné hodiny, ich minimálny rozsah potrebný na zabezpečenie primeranej časovej dostupnosti zdravotnej starostlivosti a ich vzťah k prevádzkovej dobe zdravotníckeho zariadenia. Nemôžem súhlasiť s názormi, že ordinačné hodiny by mali kopírovať rozsah prevádzkovej doby s ohľadom na skutočnosť, že poskytovateľ v rámci štandardnej 8-hodinovej prevádzkovej doby poskytuje nielen zdravotnú starostlivosť, ale vykonáva aj iné pracovné činnosti súvisiace s jej poskytovaním a prevádzkovaním zdravotníckeho zariadenia, takže ordinačné hodiny určené na zdravotnú starostlivosť by mali tvoriť len určitú časť z prevádzkovej doby.“

Keby sa naši zákonodarcovia namiesto šikanovania zdravotníckej a pacientskej verejnosti schvaľovaním nezmyselných zákonov radšej venovali takýmto praktickým problémom, vyjasnilo by to vzťahy medzi zdravotníkmi a pacientmi.

V súčasnosti sa totiž často stáva, že neurgentný pacient príde do čakárne pár minút pred koncom pracovnej doby a ak ho lekár nechce vyšetriť, pretože musí napr. vypisovať kúpeľné návrhy alebo riešiť inú administratívu, problém je na svete.

Len máloktorý pacient pochopí, že ani lekár nie je povinný pracovať zadarmo a po pracovnej dobe.

Vzťahy medzi pacientmi a zdravotníkmi nie sú dobré a často je toho príčinou aj nejasná legislatíva. Avšak zmeniť ju tak, aby nerobila v praxi problémy, je pri súčasných pomeroch v parlamente prakticky nemožné.