Denník N

Parkovací systém v Košiciach je v rozpore so zákonom

Je neprípustné, aby sa represívne prostriedky verejného práva používali na ochranu a zabezpečenie ekonomických záujmov výlučne jedného súkromného subjektu. Je to v hrubom rozpore s tým na čo majú represívne prostriedky verejného práva slúžiť.

Myslíte si, že Mestská polícia ako zložka verejnej moci by nemala byť využívaná na to, aby svojou činnosťou bezprostredne zabezpečovala a udržiavala príjem jediného podnikateľského subjektu z jeho podnikateľskej činnosti? Teda mu fakticky poskytovala služby súkromnej bezpečnostnej služby? Je správne a v súlade s verejným záujmom, aby jeden podnikateľský subjekt mal oproti všetkým ostatným podnikateľom vrátane tých, ktorý podnikajú s rovnakým predmetom podnikania tú výhodu, že mu pri jeho podnikateľskej činnosti aktívne napomáha resp. asistuje verejná moc, ktorú má Mestská polícia (MP) zo zákona zverenú a táto verejná moc slúži na zabezpečovanie a udržiavanie príjmov z podnikateľskej činnosti takého subjektu? Je v súlade so zákonom o priestupkoch ak sa za priestupok považuje nezaplatenie úhrady za parkovanie (parkovné) takému podnikateľskému subjektu, pričom za priestupok sa už nepovažuje rovnaké konanie vo vzťahu k inému subjektu? Ja si myslím, že v žiadnom prípade. A nejedná sa v takom prípade o neopodstatnené použitie verejného práva a verejnej moci v prospech súkromného záujmu? Myslím si, že áno.
Nedávno v Košiciach utíchli protesty nespokojných občanov proti zavedeniu spoplatnenia parkovania aj v obytných zónach širšieho centra Košíc. Spoplatnenie parkovania v obytných štvrtiach (v tejto fáze zatiaľ iba širšieho centra mesta) samo o sebe problém nie je, ale práve naopak v dôsledku nárastu automobilov je nevyhnutnosťou. Problémom je však aj podľa môjho názoru spôsob, akým sa to realizuje, pretože jeho dôsledkom je stav uvedený vyššie. A  najmä proti spôsobu realizácie parkovacej politiky vykonávanej súkromným subjektom smerovali aj protesty občanov. Ak by totiž mesto Košice realizovalo svoju parkovaciu politiku, vo „vlastnej réžií“ a teda príjmy z parkovného by boli príjmami mesta, tak je všetko v poriadku. To bola aj základná požiadavka väčšiny protestujúcich občanov. Príjmy z parkovného by v tom prípade boli verejnými príjmami.
Podľa zákona o priestupkoch je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti t.j verejný záujem. Ak by parkovné bolo príjmom mesta ako verejnoprávnemu subjektu a nebolo mu zaplatené, tak verejný záujem na sankcionovaní takého konania by bol nepochybne daný. Išlo by totiž o výnos z verejného majetku a najmä tento výnos by bol súčasne verejným zdrojom resp. verejným príjmom. A taký verejný príjem rovnako ako dane a iné štátom určené platby je možné chrániť prostriedkami verejného práva a teda aj zákonom o priestupkoch. Avšak v momente, keď sa príjem z parkovného stane príjmom súkromným, dosahovaným podnikateľským subjektom, ktorý výberom parkovného vykonáva svoju podnikateľskú činnosť verejný záujem na zaplatení toho príjmu zaniká, pretože parkovné v takom prípade už nie je verejným príjmom, ale príjmom súkromným, je príjmom podnikateľa dosahovaným z jeho podnikateľskej činnosti. Taký súkromný príjem preto nie je podľa môjho názoru možné chrániť prostriedkami verejného práva, pretože tu nie je daný záujem spoločnosti resp. verejný záujem. Nezaplatenie parkovného určenému súkromnému subjektu preto nemôže byť posudzované ako priestupok.
Právnym základom súčasného parkovacieho systému mesta Košice je Všeobecné záväzné nariadenie mesta Košice o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzenom území mesta Košice č. 157 (ďalej len ako VZN č. 157), ktoré v § 1 bod (4) uvádza:
Prevádzku parkovacích miest v zóne plateného parkovania (§ 2) zabezpečuje právnická osoba poverená mestom (ďalej len „prevádzkovateľ“) v súlade s osobitným predpisom. Výnos úhrad za dočasné parkovanie podľa tohto nariadenia je príjmom prevádzkovateľa a odplatou prevádzkovateľa za prevádzku parkovacích miest je výnos z prevádzky po odpočítaní oprávnených ekonomických nákladov a nájomného.
V § 10 VZN č. 157 nazvanom ako Kontrolná činnosť sa uvádza: bod (1) Kontrolnú činnosť nad dodržiavaním tohto všeobecne záväzného nariadenia na území mesta Košice sú oprávnení vykonávať: a) primátor mesta, b) Mestská polícia mesta.
A v bode (2) Porušenie ustanovení tohto nariadenia je postihnuteľné podľa osobitných predpisov. Odkaz č.14
Osobitnými predpismi sú podľa odkazu č. 14 k tomuto bodu práve zákon o priestupkoch a zákon o meste Košice. A práve odkaz na zákon o priestupkoch je v tomto prípade kľúčový. Z vyššie cit. §1 bod 4 VZN č. 157 totiž jednoznačne vyplýva, že výnos z (povinných) úhrad za dočasné parkovanie je príjmom prevádzkovateľa. Výnosy z úhrad za dočasné parkovanie tzv. parkovné sú tak v zmysle uvedeného príjmom z podnikateľskej činnosti, teda príjmom súkromným! A nakoniec podľa ust. § 10 bod 2 VZN č. 157 v spojení s odkazom na zákon o priestupkoch je porušenie ustanovení tohto nariadenia a osobitne nezaplatenie úhrady za dočasné parkovanie postihnuteľné ako priestupok v zmysle zákona o priestupkoch, pretože nezaplatenie parkovného je okrem porušenia VZN č. 157 súčasne aj priestupkom spáchaným neuposlúchnutím pokynu vyplývajúceho z dopravnej značky „zákaz státia v zóne s plateným parkovaním bez úhrady parkovného“.
Predmetné VZN č. 157 teda odkazom na zákon o priestupkoch umožňuje za priestupok ako represívny prostriedok verejného práva posudzovať nesplnenie peňažnej povinnosti (úhrada parkovného) voči vybranému súkromnému subjektu (prevádzkovateľovi park. systému) a teda prostriedkami verejného práva tak fakticky chráni, zabezpečuje a udržiava príjmy výlučne tohto jedného súkromného subjektu.  Ekonomická prosperita jedného podnikateľského subjektu nemôže byť za žiadnych okolností považovaná za porušenie, alebo ohrozenie záujmu spoločnosti ako základného predpokladu pre každé konanie, ktoré má byť podľa zákona o priestupkoch za priestupok považované. Týmto sa VZN č. 157 v 10§ bod 2 dostáva podľa môjho názoru do zjavného  rozporu so zákonom o priestupkoch. Tu nemôže obstáť ani argument, že verejným záujmom je v tomto prípade realizácia parkovania v meste, pretože spáchanie priestupku je naplnené nezaplatením parkovného a nie parkovaním na inom ako určenom mieste.  Naviac v danom prípade je za priestupok považované nezaplatenie parkovného iba u vybraného prevádzkovateľa parkoviska. Pričom u iného to už za priestupok považované nie je.  Ide teda o podobnú situáciu, ako by napr. priestupok  porušenia nočného kľudu bol priestupkom iba na vybraných uliciach a na iných už nie.  Absurdná predstava, nie? V danom prípade „priestupok“ spáchaný v zmysle VZN č. 157 nespĺňa jednú zo základných  vlastnosti priestupku, ktorou je jeho všeobecne záväzný právny charakter.  Priestupkom musí totiž byť každé (v zákone definované) správanie resp. konanie a to bez ohľadu na to, kde resp. vo vzťahu ku komu je páchané. Nie je možné, aby rovnaké správanie bolo v jednom prípade (vo vzťahu k jednému subjektu) priestupkom a v druhom prípade, k inému subjektu by také rovnaké správanie priestupkom nebolo.

Okrem toho sa aplikáciou zákona o priestupkoch na povinnosti úhrady parkovného podľa VZN č. 157 diskriminujú tie podnikateľské subjekty, ktoré taktiež prevádzkujú parkoviská, ale ich príjmy už nie sú chránené prostriedkami verejného práva. Tieto iné podnikateľské subjekty si musia svoje príjmy zabezpečovať a chrániť na vlastné náklady (závory, osobný výber parkovného a pod. ).  Súčasne dochádza k diskriminácií aj podnikateľských, ale aj nepodnikateľských subjektov, ktoré majú od mesta Košice prenajatý hnuteľný, alebo nehnuteľný majetok a z tohto titulu sú povinné mestu platiť nájom (rovnako ako prevádzkovateľ podľa VZN č. 157) avšak na rozdiel od neho ich príjmy nie sú chránené a zabezpečené rovnakým spôsobom ako príjmy prevádzkovateľa .

Je potrebné dodať, že podobný model, kde je zavedený poplatok za užívanie cesty resp. komunikácie (aj parkovisko je časťou miestnej komunikácie) a nezaplatenie takého poplatku je považované za priestupok existuje pri výbere poplatku za užívanie diaľníc a určených ciest a to tzv. mýta, alebo formou diaľničnej známky. Aj v týchto prípadoch prevádzkuje systém na výber mýta a úhrad za diaľničnú známku súkromný subjekt. Výnosy z týchto poplatkov sú však príjmami štátu zastúpeného Národnou diaľničnou spoločnosťou. Ide teda o verejné príjmy a pre ich ochranu a zabezpečenie je preto priestupková zodpovednosť za ich nezaplatenie daná.
Nie je potrebné snáď dodávať, že bez represívnej zložky zabezpečenej aplikáciou zákona o priestupkoch by bol súčasne realizovaný systém parkovania v meste Košice, ale prípadne aj v iných mestách kde sa takto realizuje nefunkčný, lebo práve hrozba sankcie vo forme pokuty za priestupok, ktorý je spáchaný nezaplatením parkovného, pretože tým súčasne došlo k  neuposluchnutiu pokynu z dopravnej značky „zákaz státia v zóne s plateným parkovaním bez úhrady parkovného „, je práve tým a výlučne iba tým dôvodom prečo systém tak ako je nastavený môže fungovať. Bez tejto hrozby by totiž neexistoval efektívny systém donútenia na výber úhrady za parkovanie. Realizácia závor a ani osobný výber úhrady na parkoviskách podliehajúcich v súčasnosti spoplatneniu neprichádza z technického a ani funkčného hľadiska do úvahy. V praxi sa realizácia represívnej zložky tohto systému zabezpečuje prostredníctvom Mestskej polície (MP), ktorá je zo zákona o obecnej polícií opravená objasňovať a ukladať blokové pokuty práve za spáchanie uvedeného priestupku. A aby taká realizácia represívnej zložky prebiehala „hladko“ existuje Dohoda o podmienkach spolupráce medzi mestom Košice a prevádzkovateľom na základe ktorej 2 určený pracovníci MP 8h. denne kontrolujú výlučne zaplatenie parkovného a prejednávajú priestupok spojený s jeho neuhradením. Za to prevádzkovateľ uhrádza dohodnuté osobné náklady týchto pracovníkov. No čo k tomu dodať. MP sa uvedeným systémom dostáva vo vzťahu k prevádzkovateľovi parkovísk podľa VZN č. 157 k postaveniu opísanému na začiatku t.j. súkromnej sbs-ky. Dokonca za to dostáva zaplatené.
Pri posudzovaní predmetného VZN č. 157 však nie je možné obísť zákon č. 135/1961 Zb Cestný zákon v platnom znení. Už bolo konštatované, že parkovisko v obci je miestnou komunikáciou, čo vyplýva práve z ust. § 4b ods. 1 Cestného zákona.
Podľa ust. § 3d ods. 5 písm. d) tohto zákona správu pozemných komunikácií vykonávajú ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce – obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené.
Zákon teda pred časom ani nepredpokladal, že časti miestnej komunikácie bude možné poskytnúť (napr. formou nájmu) inej osobe než je obec, alebo právnickej osobe obcou zriadenej. Bolo tomu práve preto, lebo súčasťou cestných komunikácií sú aj dopravné značky, ktoré sú všeobecne záväzné a ich nerešpektovaním  je spáchaný priestupok.  Avšak v momente keď sa časť miestnej komunikácie (parkovisko) poskytne súkromnému subjektu napr. do nájmu resp. na prevádzkovanie parkoviska , tak dopravné značky na nej umiestnené „chránia“ tento súkromný subjekt a nie verejný záujem. Práve preto zákonodárca  pred tým trval na tom. aby verejné cestné komunikácie boli výlučne v správe verejnoprávnych subjektov.  Za takého právneho stavu by preto ani nebolo možné parkovací systém tak ako je teraz v Košiciach a prípadne aj v iných mestách „nastavený“ realizovať. Bolo preto nutné „vytvoriť“  vhodný zákonný rámec na to, aby sa uvedená prekážka prekonala a parkoviska ako určené úseky miestnych komunikácií mohli byť zverené do správy resp. „prevádzky“ aj inej osobe, ako obci, alebo ňou založenej právnickej osobe. Tento právny rámec sa vytvoril ust. §6a Cestného zákona , ktorého znenie je:
1) Na účely organizovania dopravy na území obce môže obec ustanoviť všeobecne záväzným nariadením úseky miestnych komunikácií na dočasné parkovanie motorových vozidiel (ďalej len „parkovacie miesta“), ak sa tým neohrozí bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo iný verejný záujem. Parkovacie miesta musia byť označené zvislými a vodorovnými dopravnými značkami. Vo všeobecne záväznom nariadení obec ustanoví spôsob zabezpečenia prevádzky parkovacích miest, výšku úhrady za dočasné parkovanie motorových vozidiel podľa osobitného predpisu,spôsob jej platenia a spôsob preukázania jej zaplatenia.
2) Prevádzkou parkovacích miest podľa odseku 1 môže obec poveriť aj inú právnickú osobu ako v § 3d ods. 5 písm. d) (pozn. správcu zriadeného obcou). Na úpravu vzťahov medzi obcou a poverenou právnickou osobou sa vzťahuje osobitný predpis. Ak prevádzku parkovacích miest zabezpečuje právnická osoba poverená obcou, tak všeobecne záväzné nariadenie obce podľa odseku 1 ustanoví aj podmienky a rozsah prevádzky parkovacích miest a spôsob určenia odplaty poverenej právnickej osoby za prevádzku parkovacích miest.
3) Výnos úhrad za dočasné parkovanie motorových vozidiel je príjmom obce; to neplatí, ak je prevádzka parkovacích miest zabezpečovaná podľa odseku 2, keď predmetný výnos úhrad za dočasné parkovanie je príjmom na prevádzku parkovacích miest poverenej právnickej osoby.

Práve na základe tohto ustanovenia Cestného zákona bolo prijaté aj VZN č. 157. Niekto by mohol tvrdiť, že to bolo zákonné ustanovenie „šité na mieru“. V jeho ods. 1 je uvedené, že parkovacie miesta musia byť vyznačené zvislým a vodorovným dopravným značením (zákaz státia v zóne s plateným parkoviskom bez úhrady parkovného). Touto formuláciou sa vytvoril zákonný priestor na to, aby nezaplatenie úhrady za parkovné mohlo byť posudzované aj ako priestupok z dôvodu nerešpektovania dopravného značenia. V ods. 2) a 3) aj sám zákonodarca ustanovil, že výnos z úhrad za parkovné môže byť príjmom prevádzkovateľa parkovacích miest. Sám zákonodárca tým v podstate porušil verejnoprávny charakter dopravných značiektouto zákonnou úpravou de facto umožnil, aby bol výlučne jeden súkromný podnikateľský subjekt a jeho príjem chránený a zabezpečený inštitútom priestupku (za neuposlúchnutie pokynu z dopravnej značky zákaz státia v zóne s plateným parkovaním bez úhrady parkovného).
Možno teda konštatovať, že VZN č. 157 nie je v rozpore s týmto zákonom. Ak však platí úvaha o možnosti resp. nemožnosti uplatnenia priestupkovej zodpovednosti podľa zákona o priestupkoch na ochranu záujmu, ktorý nie je verejným záujmom, potom vzniká otázka či sa sám zákonodárca nedostal ust. § 6a Cestného zákona do rozporu so zákonom o priestupkoch a najmä jeho zmyslom a účelom. Podľa môjho názoru jednoznačne áno.

Je totiž neprípustné, aby sa represívne prostriedky verejného práva používali na ochranu a zabezpečenie ekonomických záujmov výlučne jedného súkromného subjektu. Je to v hrubom rozpore s tým na čo majú represívne prostriedky verejného práva slúžiť. V tejto veci bude preto potrebné bezodkladne zjednať nápravu. Dva zákony si samozrejme nemôžu navzájom odporovať a ak tomu tak je, tak jeden z nich byť súčasne v rozpore s Ústavou SR. Uvedený stav tak musí riešiť Ústavný súd SR  na podnet subjektov na to oprávnených. Samozrejme iba za predpokladu, ak zákonodarca sám nedá § 6a cestného zákona do súladu so zákonom o priestupkoch.

Teraz najčítanejšie