Izraelčania majú pravdu – Európa je stratená

Tento týždeň prezident Kiska oficiálne navštívil Izrael a Palestínu. Z titulkov v Nku by to jeden nezistil.

Palestína? Okupácia? Apartheid?

Priniesť pohľad z druhej strany sa tentokrát nepodarilo. Bohužiaľ.

Toto ospravedlnenie si protirečí. V článku o Technione (kde – mimochodom – chýba zmienka o vzťahu Technionu a okupácie) sa hovorí o 20 percentách arabských študentov. Túto formulku radi a často využívajú izraelskí propagandisti všetkých druhov: u nás je 20 percent Arabov a môžu chodiť do školy… Odvolávať sa na 20 percent Arabov je zlé aj tým, že sa potom mlčí o spôsobe, ako z jasnej väčšiny vznikla pätina. Pozrime sa, o čom hovoríme, keď nehovoríme o Nakbe.

V percentách a celkových číslach je počet  Palestínčanov/Arabov, ktorí to dotiahnu na profilový rozhovor v Denníku N 0 (slovom nula). Keby len v Izraeli bol aspoň jeden Arab, s ktorým by sa dalo porozprávať o živote… Myslím si, že napriek všetkým etnickým čistkám sú Palestínčania znovu v Izraeli a na okupovaných územiach väčšinovým obyvateľstvom, resp. ak sú v menšine, je to len veľmi tesne. Jednou z charakteristík apartheidu je vláda menšiny nad väčšinou na základe rasy alebo náboženstva a vylúčenie etnickej či náboženskej skupiny z politického, hospodárskeho či kultúrneho života krajiny. Apartheid charakterizuje používanie rozdielnych systémov zákonov pre rôzne skupiny obyvateľov na tom istom území. Na okupovaných územiach vojenské súdy 99.74% obvinených palestínskych civilistov uznajú za vinných, pre izraelských osadníkov na okupovaných územiach vojenské súdy nefungujú.

Podľa môjho názoru je tiež jedno, koľko percent študentov sú Arabi. Občianske práva v Izraeli sú „odstupňované“ v závislosti od príslušnosti k etnickej, resp. náboženskej skupine. Najviac práv majú izraelskí židia. Palestínčania v Izraeli nemajú a nikdy nemali rovnoprávne postavenie s izraelskými židmi. Palestínčania na okupovaných územiach nemajú v Izraeli volebné právo, hoci Izrael prakticky úplne – aj prostredníctvom tzv. Palestínskej samosprávy – kontroluje ich životy.

Tento týždeň sme prehliadli hladovku uväznených palestínskych študentov,  minimálne dvoch zabitých Palestínčanov v Jeruzaleme – medzi nimi Siham al-Nimr, matka 27-ročného Mustafu, ktorého polícia zastrelila minulý rok v septembri. Tento rok zabili Izraelčania 15 Palestínčanov, od októbra 2015 je obetí približne 250. Medzitým sa v USA čoraz viac aktivizuje JDL (Jewish Defence League), inak považovaná za teroristickú organizáciu. Takto si chlapci poradili s 55-ročným Palestínčanom.

Prehliadli sme aj mnohé iné veci – účasť Nikki Haley na konferencii AIPAC, kde sa chváli tým, ako USA v OSN v izraelskom záujme likvidujú každú snahu Palestínčanov o dosiahnutie práv, vrátane odmietania palestínskych kandidátov na funkcie v samotnej OSN. Tohtoročné stretnutie predstaviteľov AIPAC prinieslo aj protesty mladých amerických židov, ktorí odmietajú okupáciu. Proti okupácii protestovali stovky židov aj nežidov v Jeruzaleme. Tisíce Palestínčanov si pripomenuli Deň pôdy. 30.3.1976 Izraelčania zastrelili 6 palestínskych občanov Izraela, ktorí protestovali proti plánovanému skonfiškovaniu ich pôdy.

Tento týždeň sa diali veci aj na Slovensku.

Katedra politológie na FiF UK zorganizovala prednášku izraelského profesora Eytana Gilbou: Verejný rozmer vzťahov EU-Izrael.  Profesor Gilboa riadi Israel Public Diplomacy Forum. Aj u nás sa ukázalo, že najväčším problémom tejto „public diplomacy“ sú fakty. Bez ohľadu na to, aké absurdnosti ste počas štúdia zažili, táto prednáška by vám vyrazila dych. Celý čas som myslela na to, ako prof. Bátora (moderátor diskusie) u Michala Havrana loboval za zvýšenie nárokov a kvality v oblasti humanitných vied.

Profesor Gilboa vo svojej prezentácii uviedol, že od druhej svetovej vojny zomrelo vo vojnových konfliktoch 100 miliónov ľudí. V arabských krajinách vraj 12 miliónov. V oblasti Izrael/Palestína 80 000-120 000, v Gaze 11 000. Asi z toho malo vyplynúť, že 80 000 obetí nie je až tak veľa? Zdroj počtov neuviedol – v PowerPointe netreba uvádzať zdroj…, to som skúmal…, nájdite si to…, chcete spochybniť, čo hovorím…?

Na môj vkus relatívne priamo zaútočil na EÚ – EÚ má dve tváre, EÚ považuje Izrael za problém, v porovnaní s okolitými štátmi podporuje príliš veľa mimovládok, ktoré sa venujú ľudským právam v Izraeli, EÚ financuje organizácie, ktoré podporujú zničenie Izraela (rozumej: BDS). EÚ žiada označovanie výrobkov z osád na Západnom brehu a neurobila nič(!) v reakcii na ruskú anexiu Krymu (poznámku o sankciách profesor prepočul).

OSN je zaujatá voči Izraelu, médiá sú zaujaté proti Izraelu, píšu, čo sa nestalo, robia absurdné rozhovory, 38 percent Nórov vidí podobnosť medzi nacistami a Izraelom (počet uvedených zdrojov stále nula).

S faktami si prednášajúci opakovane pomohol svojským spôsobom. Mám pocit, že z prítomných študentov len pár malo dostatočný prehľad o problematike, preto si to mohol dovoliť. Vyhlásil napríklad, že Goldstonova správa o operácii Liate olovo v Gaze mlčí o palestínskych raketách, smerujúcich na Izrael. Namiesto obsahu správy sa potom venoval z kontextu vytrhnutým citátom z novinových článkov, aby nám dokázal, že Goldstone je nedôveryhodný.

Podobne pri BDS – profesor viackrát povedal, že cieľom BDS je zničenie Izraela (rozumej: niečo ako holokaust). Hnutie BDS (boycott, divestment, sanctions) má tri ciele: koniec okupácie, zrovnoprávnenie arabských občanov Izraela so židovskými občanmi a umožnenie návratu palestínskych utečencov.

Izraelský profesor v prezentácii zacitoval na tému BDS libanonsko-amerického profesora AbuKhalila: „Skutočným cieľom BDS je zničiť Izrael.“ Tento citát je v izraelských PR kampaniach veľmi populárny, lenže je to tiež alternatívny fakt. As´ad AbuKhalil totiž nikdy nepovedal, že sa BDS snaží Izrael položiť, ale že to by podľa jeho názoru malo byť cieľom.

Nech si o téme myslíte čokoľvek, tento jeden príklad dostatočne ukazuje, aký vzťah má propaganda k akademickým štandardom.

A vy lynčujete černochov!

Odpovediam na kritické otázky sa profesor Gilboa snažil zo všetkých síl vyhnúť. Väčšinou štandardne: A v Saudskej Arábii… A v Sýrii je 500 000 obetí (to zopakoval)… A čo Irán… A čo USA v Iraku, čo NATO… Aj jeho posledná veta pred plénom bola And what about Syria?

Samozrejme, padla aj zmienka o už spomínaných 20 percentách Arabov v Izraeli, a viete koľko majú Arabi poslancov v Knessete? Štandard. Totiž odpoveď na kritiku, že Palestínčania na okupovaných územiach nemajú volebné právo v krajine, ktorá ich ovláda. Na okupovaných územiach môžu hlasovať vo voľbách do Palestínskej samosprávy – PA (PA spolupracuje s Izraelom, hranice kontroluje Izrael – žiadna zmienka o tom). Voľby síce nie sú, Palestína nie je štát, ale raz by mala byť, mali by byť dva štáty…

Mier nie je, lebo Palestínčania v Gaze a na Západnom brehu nechcú mier. Izrael z Gazy odišiel (žiadna zmienka o pretrvávajúcej blokáde), všetci hovorili, že z Gazy bude druhý Singapur. Nemôžeme si dovoliť na Západnom brehu druhú Gazu s Hamasom. Palestínske učebnice neobsahujú mapu Izraela, palestínske deti sú vychovávané k nenávisti… 

V diskusii sa hosťovi snažil pomáhať aj prof. Bátora – nebude to asi presný citát, ale pamätám si: Israel is a liberal democracy, because it is a liberal democracy.

Môj skromný názor je, že to nepomohlo. Ťažko povedať, aký zážitok si z prednášky odnášali samotní študenti. Vzhľadom na objem financií, ktoré Izrael vráža do PR, bola táto prednáška to najslabšie, čo som zatiaľ počula. Chaos nad chaos, mená, názvy, čísla, ktoré – a to hovorím bez zlého úmyslu – slovenskému študentovi sú cudzie. Je ťažko uveriteľné, že bojkot nemá vplyv, keď prednášajúci na tému EÚ-Izrael 40 minút venuje útoku na aktivistov BDS a obviňuje ich z antisemitizmu. Aj prednáška v Bratislave ukázala, že izraelské PR nie je dizajnované na prijímanie kritiky a už vôbec nie na diskusiu. Sám profesor Gilboa povedal, že sa cíti ako na amerických kampusoch (verím, že väčšina ľudí v miestnosti netuší, čo tým myslel).

Keďže konfrontácia s faktami vyzerá dosť biedne, izraelská propaganda využíva voči kritikom metódy sabotáže a útoku (napr. falošné obvinenia z antisemitizmu). Izrael má veľký záujem o umlčanie diskusie, pretože jeho predstavitelia diskutovať nedokážu a zložitým témam (Palestínčania, okupácia, apartheid) sa vyhýbajú.

Pred časom začali izraelskí odborníci na PR medzi sebou hovoriť, že Európa je stratená. Po pondelkovej akcii na Filozofickej fakulta UK som sa utvrdila v tom, že majú pravdu. Európa nestojí pred zánikom, to len podpora Európy Izraelu klesá a nedá sa obnoviť. Izrael sa sám izoluje a sám najviac prispieva k tomu, že bojkot silnie.

Zlý obraz Izraela vo verejnosti nie je dôsledkom mizerných PR videí a mizerných schopností v diskusii. Problémom je realita, ktorá je plná zločinov proti ľudskosti. Izrael zakazuje vstup do krajiny podporovateľom bojkotu, v USA sa objavil zoznam profesorov, ktorí niekedy vyzvali na bojkot. Tento týždeň Izrael oznámil výstavbu celkom novej osady uprostred Západného brehu, Trumpova administratíva to víta. Dokola demonštrovaný nezáujem o mierové riešenie v podobne konca okupácie si vyberá svoju daň a hľadá sa nové riešenie.Tu je video z Francúzska – tiež tento týždeň. Richard Gere nedávno ostro kritizoval výstavbu osád, navštívil Hebron, ktorý prirovnal k americkému Juhu pred zrovnoprávnením černochov. Kritika Izraela nezmizne formálnym zákazom, zastrašovaním alebo umlčiavaním oponentov.

Propagandisti by si mohli vziať k srdcu mierne pozmenené slová Juraja Javorského (ten sa prihováral Uhríkovi): „Ak je XY najlepšou tvárou Izraela, tak by sa mali radšej vo vlastnom záujme držať iba na Facebooku, kde je viac času na prípravu, menšia potreba improvizácie a najmä možnosť jedným klikom odstaviť nesúhlasných divákov a oponentov.“