Denník N

Zaznávané skupiny v slovenskom školstve – analytická reportáž

Práca venovaná tým zamestnancom školstva, o ktorých typicky v televíznych novinách nepočuť. Učiteľom z materských škôl, zo základných umeleckých škôl a upratovačkám. Práca bola ocenená Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre.

Zaznávané skupiny slovenského školstva

 „My vieme niečo urobiť pre učiteľov, ale očakávam, že aj oni niečo urobia pre štát.“

­(premiér Slovenskej republiky, Robert Fico, 2016)

Dni v práci časom všednejú. Sú si podobné a pomaly človeka odúčajú všímať si drobné detaily. V niektorých zamestnaniach ale nie je možné prestať si všímať maličké záležitosti. Napríklad ak pracujete v škôlke.

Gabika už dlhých 15 rokov do škôlky prichádza skôr ako miniatúrni žiaci.

Potrebuje skontrolovať, či je všetko v poriadku, či je v budove dostatočne vykúrené, či je všetko vyhovujúce potrebám mikro-študentov materskej školy v Dvorníkoch.

Vo všeobecnosti platí, že deti zo zimných kabátov vyslobodzujú ich rodičia, ale každé ráno sa nájde zopár prípadov.

„Gabika, dobré ráno, prosím vás, mohli by ste pomôcť Natálke? Ja už meškám do práce,“ rýchlo rozpráva Natálkina mama.

Gabika sa len usmeje, prikývne a už pomáha Natálke s gordickými uzlami na topánkach. Trojročná Natálka si šnúrky zaviazala sama… a urobila to veľmi dobre.

Teta Gabika je upratovačka. V náplni práce nemá napísané riešenie šnúrkových hlavolamov, ale tým sa teraz nezaoberá, lebo teraz je Natálkin naliehavý problém v jej rukách.

Nezaoberá sa ani tým, že po Natálke je naliehavých problémov ešte asi milión a okrem toho je vonku mokro, pretože sa topí sneh, a teda je po deťoch mokro aj vnútri. Gabika dnes utrie podlahy veľakrát.

Gabika našťastie pre nás nemá čas sa zaoberať ani tým, že za tento deň v práci nedostane ani dvadsať eur, pretože by jej možno povädol milý úsmev, keby sa nad tým zadumala.

 

Nevyhovujúci stav školstva je jedným z problémov, ktoré jednoducho nezmiznú, keď pred nimi politici zatvoria oči. Momentálna situácia v slovenskom školstve sa dá prirovnať k horúcemu zemiaku, ktorý si predstavitelia vlády hádžu z rúk do rúk, ale aj tak nikto presne nevie, čo s ním.

V ostatnom čase bolo v médiách možné vnímať určitú stereotypizáciu školstva.

Mnoho občanov nášho štátu je dezinformovaných. Médiá sa venujú predovšetkým učiteľom základných a stredných škôl, v podstate nehovoria o ostatných zamestnancoch, ktorí sú v školstve rovnako dôležití.

Táto reportáž sa zaoberá tromi skupinami  zamestnancov slovenského školstva, o ktorých sa v médiách (toľko) nehovorí. Sú to pedagógovia umeleckých škôl, pedagógovia materských škôl a nepedagogickí zemestnanci školstva ako upratovačky, školníci a údržbári.

Konferencia Materská škola je pre všetky deti

Konferencia s názvom Materská škola je pre všetky deti je odbornou platformou, v rámci ktorej sa pravidelne stretávajú pedagógovia predškolských zariadení, učitelia základných umeleckých škôl a detskí psychológovia, aby boli konfrontovaní s najnovšími poznatkami a skúsenosťami z oblasti práce s deťmi.

Posledný ročník sa uskutočnil tretieho a štvrtého decembra 2016 v Hlohovci a tak, ako to býva každoročne, sa na ňom stretli všetky tri spomínané skupiny zamestnancov.

Konferenciu nepripravujú len tí, ktorí na nej prednášajú. Vedci z univerzít Slovenska určite nemali čas aj pripraviť miestnosť, umyť podlahy a nachystať občerstvenie. Technické záležitosti vyriešili neviditeľné ruky žien v zásterách a mužov v montérkach – upratovačky a školníci sú tými, ktorí prispievajú svojou prácou k chodu všetkých vecí. A, samozrejme, k vede a intelektuálne vyžitiu patrí aj kultúra, a tú zabezpečila Základná umelecká škola v Hlohovci.

Odborníci počas konferencie hovorili o tendencii mladých ľudí voliť si učiteľskú profesiu len ako poistku. Ak by nevyšla medicína, právo alebo kozmonautika, potom by voľky-nevoľky mohli byť aj učiteľmi.

Hlavnou príčinou pesimistických úvah medzi uchádzačmi o pedagogické štúdium je najmä slabé finančné ohodnotenie, ktoré nezohľadňuje kvalifikáciu učiteľa.

Grafy v konečnom dôsledku naznačujú, že učiť nechodia tí najtalentovanejší, ktorí by mali potenciál výrazne obohatiť svojich žiakov, ale často len tí, ktorým nič iné nezostalo. Pán doc. PaedDr. Dušan Kostrub, PhD. z Univerzity Komenského v Bratislave, jeden z prednášajúcich, sa vo svojej práci zaoberal negatívnym trendom u detí, ktorého príčinu hľadal u ich rodičov. On sám viedol skupinu doktorandov, s ktorými spoločne robili výskum v oblasti správania rodičov voči deťom.

Podľa neho existuje zásadná korelácia medzi komplikáciami vo vzdelávaní a nevhodnými výchovnými metódami v domácom prostredí.

Docent Kostrub vo svojom odbornom príspevku naznačil, že terajší rodičia malých detí často nezvládajú signifikatný posun sveta, ktorý medzi nimi a ich deťmi vytvoril priepasť. Technológie, rýchle životné tempo, sociálne siete a ostatné fenomény, v ktorých oni nevyrastali, bývajú pre týchto rodičov veľkými výchovnými prekážkami.

Najnovšie dáta a nevyhovujúce výsledky našich žiakov poukazujú aj na efekt spojených nádob, t. j. zo študentov – potenciálnych učiteľov, ktorí počas štúdia nenadobudli adekvátnu vedomostnú úroveň, potom naozaj vyrastajú slabí učitelia, ktorí vychovávajú generácie ešte slabších študentov, než boli oni sami. Ide o začarovaný kruh, z ktorého zatiaľ niet cesty von.

„Väčšiu pusu mi otvor, zahraj sa na dinosaura, no tak,“ trpezlivo vysvetľuje pani učiteľka Baračková svojej žiačke Emke.

Emka by sa chcela stať speváčkou. Má talent, má v tom záľubu a má dobrú učiteľku.

Emka je ale zároveň aj zmätené malé dievčatko, takže už zasa stratila noty, a preto nemala možnosť si doma precvičovať jednotlivé pasáže skladby.

Pani učiteľka Baračková s tým rátala. Je zvyknutá. Má tréning.

Vytlačila Emke ďalšie noty, postavila si ju do stredu malej speváckej triedy a položila jej prst na bradu. Keď už sú noty, treba Emku naučiť otvoriť ústa.

Otváranie úst je nečakane náročné. Malých spevákov to treba učiť minimálne každý týždeň, pretože to z nejakého dôvodu stále zabúdajú.

Aj s tým pani učiteľka rátala. Má veľa tréningu.

Emka je dobrá žiačka. Občas je popletená, sem-tam na niečo zabudne a stále niečo stráca, ale vždy príde na hodinu a hudba jej viditeľne robí radosť.

To sa ráta.

U detí je hlavným problémom absencia motivácie a kreativity. Keďže naša generácia je vývojovým článkom, ktorý sa práve snaží prejsť z priemyselnej éry do éry informácií, súčasné deti prichádzajú do kontaktu s veľkým množstvom bezprecedentných problematických situácií.

Podľa Doc. PhDr. Valentíny Trubíniovej, CSc., je veľmi jasne badateľné a merateľné, že moderné deti strácajú schopnosť kreatívneho myslenia. Kreslenie, spev alebo hry rozvíjajúce ich predstavivosť a fantáziu, sú čoraz sporadickejšie.

Štúdie zároveň poukazujú na fakt, že dieťa sa s oveľa vyššou pravdepodobnosťou dostane k tvorivým činnostiam, ak je k nim vedené rodičmi a pedagógmi – ale tento trend klesá.

Typickým príkladom „rozvíjateľov“ tvorivosti u detí sú základné umelecké školy. V posledných rokoch však počet žiakov na umeleckých školách stagnuje alebo priamo upadá a z bývalých žiakov sa profiluje  stále menej profesionálnych pedagógov pre umelecké školy.

Umelecky nadané deti potrebujú špeciálny prístup

Na území Slovenskej republiky je momentálne 368 základných umeleckých škôl. Ak by mala každá 20 zamestnancov, hovorili by sme o siedmich tisícoch ľudí – o učiteľoch, upratovačkách, technikoch atď.

Pedagógovia tu pracujú v podmienkach, ktoré si väčšina laikov nevie predstaviť. Ako zaznelo aj v konferenčných príspevkoch, medzi najpálčivejšie problémy, s ktorými sa musí umelecký pedagóg vyrovnať, je motivácia detí.

Nakoľko v drvivej väčšine prípadov deti navštevujú umelecké školy vo voľnom čase, dobrovoľne a v podstate pre vlastnú radosť, učitelia v týchto vzdelávacích inštitúciách nemôžu stavať na pocite zodpovednosti alebo povinnosti. Na rozdiel od pedagóga v klasickej základnej škole, ktorý môže argumentovať povinnou školskou dochádzkou i povinnosťou žiaka ukončiť príslušný ročník s primeraným prospechom.

Práve preto učiteľ v umeleckej škole musí byť pedagógom, ktorý sa k dieťaťu vie správať a vie ho motivovať, ale musí byť odborníkom aj v danej umeleckej oblasti, aby mohol byť svojimi poznatkami a skúsenosťami pre dieťa prirodzenou autoritou.

Učitelia hudby každoročne menia repertoár, aby vyhoveli novým trendom, ktorým sú žiaci vystavení. Ku klasike sa pridáva pop, k Mozartovi pribudla kapela Imagine Dragons. Každú z týchto skladieb, ktorú treba šiť na mieru žiakom, musí pedagóg doma zanalyzovať, naučiť sa ju a pretransformovať do podoby vhodnej na edukačné účely.

—–

V súvislosti s  problematikou postavenia pedagógov na základných umeleckých školách sme oslovili Mgr. Martinu Baračkovú, DiS. art, učiteľku na ZUŠ v Hlohovci.

Ako dlho ste učiteľkou?

Od roku 2004, čiže 12 rokov.

Na čo sa v rámci výučby špecializujete?

Učím na Základnej umeleckej škole v Hlohovci. Špecializujem sa na spev, hru na keyboarde a klavíri, dirigujem detský spevácky zbor, ktorý som tu založila, a na pobočke ZUŠ v Trakoviciach vyučujem predmet hudobná náuka.

Aký máte vzťah k svojej práci?

Svoju prácu milujem.

Koľko hodín týždenne odpracujete v rámci pracovnej doby a koľko hodín máte v  nadčasoch?

V rámci plného pracovného úväzku učím oficiálne 23 hodín, okrem toho mávam minimálne 7 hodín nadčasov. Spolu je to asi 30 hodín týždenne.

 Máte pocit, že deti oceňujú vašu prácu?

Myslím si, že áno, pretože aj ja oceňujem ich – je to vzájomné. Ak na vás vidia, že vám na nich záleží a robíte všetko pre to, aby napredovali, snažia sa aj žiaci. Usilujem  sa mať s nimi vzťah podobný vzťahu medzi matkou a dieťaťom.

Ako to vidia rodičia vašich žiakov?

Vo väčšine prípadov my, pedagógovia, dobre spolupracujeme s rodičmi.
K problémom dochádza, keď majú rodičia svoju predstavu o zodpovednosti vo vzťahu k ZUŠ – vnímajú ju ako voľnočasovú aktivitu, nie ako školu, a potom mi dieťa nepríde na hodinu, pretože išlo s mamou na nákupy.

Ako podľa vás štát pristupuje k vašej profesii?

Tak ako ku všetkým učiteľom. Neustále nám vyčítajú, že máme veľa prázdnin a za príklad nám dávajú robotníkov z pásovej výroby vo fabrikách.

Koľko času vám zaberie príprava materiálov, skladieb a nôt mimo pracovnej doby?

Záleží na období – súťaže a vianočné obdobie zvyšujú množstvo času pri týchto aktivitách, pretože je zložité pripraviť kvalitný a pestrý repertoár. Vo všedné dni je to iba niekoľko hodín, občas to stihnem aj za jednu hodinu.

Aký je váš čistý príjem?

Aj s nadčasmi je to okolo 600 € mesačne, plus-mínus nejaké drobné.

Aký praktický vplyv malo posledné zvyšovanie platov učiteľov na váš život?

Poviem len toľko, že som nezaregistrovala žiadny konkrétny vplyv na životnú úroveň.

Podľa tabuľky učiteľských platov, teda platovej tarify Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, sa dá plat pedagogických zamestnancov na Slovensku ľahko vypočítať.

Podľa tejto tabuľky je nástupný plat pedagogického zamestnanca asi 473 € v hrubom. Ak vezmeme do úvahy nadštandardnú snahu a pracovné vyťaženie Mgr. Martiny Baračkovej, DiS. art., jej plat je vyšší úmerne s výšším výkonom. Zároveň sa však v najvyťaženejších obdobiach roka, napríklad cez sviatky, sťažuje na únavú a prílišné vyťaženie.

Predškolské vzdelávanie – je rozdiel v tom, či sa dieťa hrá doma alebo v škôlke?

Názov konferencie Materská škola je pre všetky deti bol stanovený z niekoľkých dôvodov.

Hlavným z nich je potreba poukázať na neschopnosť slovenských škôlok prijať všetky deti, ktoré by do nich vekovo zapadli.

Momentálna situácia nám ukazuje na niekoľko rôznych problémov.

V tejto chvíli na Slovensku nie je toľko miest v škôlkach, koľko je detí vekovo primeraných predškolskému vzdelávaniu.

Inými slovami, sú rodičia, ktorí by svoje deti radi dali do škôlok, aby sa sociálne aj vedomostne vzdelávali v kolektíve vrstovníkov, ale škôlky, napríklad na sídliskách,
sú preplnené.

A zároveň na iných miestach sú škôlky nenaplnené. Jednou z možných príčin je aj fakt, že rodičia nevidia zmysel v predškolskom vzdelávaní.

Slávnostný uvítací príhovor na konferencii Materská škola je pre všetky deti mal, primátor mesta Hlohovec, ktorý bol aj hostiteľom všetkých účastníkov konferencie.

Primátor Ing. Miroslav Kollár vo svojom príhovore okrem iného povedal:

„Som bývalý športový tréner. Viem teda z praxe povedať, že momentálne to u nás funguje tak, že deti a mladí športovci nevedia nájsť dobrých trénerov, pretože tí najlepší trénujú len odrastených starších športovcov. Podľa mňa je to úplne hore nohami. Aby sme vychovali špičkových športovcov, musíme im už v detstve dať najlepších trénerov. Tým sa z nich stanú legendy. A vo vzdelávaní je to rovnako. Aby sa deti mohli špičkovo vzdelávať, musíme na tom pracovať už v ich ranom veku – teda predškolským a elementárnym vzdelávaním.“

Pani učiteľka Jarka dnes vstávala skoro. Musela doma vyfúkať vajíčka. Šesťdesiat.

Z niektorých urobila omeletu, niečo odložila na koláč… teraz bude týždeň na vajíčkovej diéte celá jej rodina, pretože deti v škôlke potrebujú len škrupinky na kraslice.

Pani učiteľka Jarka, ktorej jej troj-štvorroční žiaci tykajú, pretože ešte nepochopili vykanie, etiketu a vôbec, ráta asi tri vajíčka na žiaka.

Jedno určite rozbijú. Daj bože, aby to bolo len jedno…

Jedno pomaľujú, ale nebudú s ním stotožnení, takže budú potrebovať ešte aspoň jeden pokus. To je ďalšia škrupinka navnivoč.

Takže aspoň šesťdesiat.

Vodič autobusu, ktorý Jarku každé ráno vozieva do práce, sa už nečuduje, prečo má so sebou čudnú batožinu. Raz sú to kartónové stromy, inokedy vedrá plné vetvičiek, no tak dnes sú to vajíčka.

Škôlkari si to žiadajú, a tým to hasne.

Médiá na Slovensku sa predškolskému vzdelávaniu veľmi nevenujú, a už vôbec nie v súvislosti so štrajkmi učiteľov.

Je to aj preto, že pedagóg z materskej školy sa len tak nezdvihne a nevyberie sa na štrajk, hoci je to jeho právo.

Ak by sa učitelia zo škôlok rozhodli týždeň štrajkovať, čo s ich maličkými žiakmi? Rodičia škôlkarov sú predsa pracujúci občania a o malé deti by sa nemal kto postarať.

Napriek tomu je predškolské vzdelávanie jednou zo životne dôležitých súčastí školstva.

—–

O podmienkach práce v predškolskom a elementárnom vzdelávaní nám na otázky odpovedala Bc. Jaroslava Čiriková, učiteľka materskej školy v obci Dvorníky.

Ako dlho ste učiteľkou?

Sedem rokov.

 Aký máte vzťah k svojej práci?

Veľmi pozitívny, deti mi dodávajú energiu. Rada chodím do práce a nevymenila by som ju za nič na svete.

 Koľko hodín týždenne odpracujete?

Presne 28 hodín týždenne, to sa nemení.

 Ako deti a ich rodičia oceňujú vašu prácu?

Zo strany detí sa určite cítim ocenená, vidno to na ich správaní, ale aj na správaní ich rodičov. Vidím pozitívnu spätnú väzbu – čo deťom odovzdám, to sa mi vracia.

A ako to vnímate zo strany štátu?

Zo strany štátu neregistrujem zvláštny záujem o našu ochranu. Niekedy sa stretávame s prípadmi, keď sme vystavovaní tvrdému osočovaniu, a to nielen zo strany rodičov. Vraj máme nesprávny prístup k deťom atď. A nie sú to len moje skúsenosti.

Koľko času vám zaberie príprava materiálov a aktivít mimo oficiálnej pracovnej doby?

Približne 2 hodiny denne. Pripravím si učivo a pomôcky, zostavím vhodný program tak, aby sa každé dieťa zabavilo a niečo sa aj naučilo. Pomáha mi literatúra aj internet.

Nosíte deťom aj vlastné materiály, nástroje a rekvizity?

Áno, a vopred hovorím, že mi ich nikdy nikto nehradil.

Ako podľa vás verejnosť vníma profesiu predškolského pedagóga?

Určite neadekvátne k nášmu vzdelaniu. Veľmi často sa stretávam s predstavou, že sa s deťmi „iba hráme“. Mojich známych prekvapujú aj také maličkosti, že učiteľ v materskej škole si musí poctivo viesť triednu knihu.

Aká je vaša čistá mzda?

Podľa tarifnej tabuľky spadám do deviatej tarifnej triedy, takže okolo 650 € v čistom.

Aký praktický vplyv malo posledné zvyšovanie platov učiteľov na váš život?

Určite sa môj život nejako závratne nezlepšil, len to pekne znie.

—— 

Čo oko nevidí, to srdce nebolí? – upratovačky si nezaslúžia ani minimálnu mzdu

Táto informácia nie je bežne v médiách spomínaná, a preto je to možno zarážajúce, ale základná mzda nepedagogických zamestnancov, t. j. upratovačiek, kuchárok, školníkov atď., sa podľa tabuľky platových taríf začína na čísle 280,50 €, čo je o 124,50 € menej ako minimálna mzda.

Ako už bolo uvedené na začiatku reportáže, títo zamestnanci nezarobia ani dvadsať eur na deň.

Pritom hovoríme o práci, ktorá si vyžaduje viac, než sa na prvý pohľad zdá.

Všetci sme boli deťmi – strojmi na nečistotu. Umývanie podlahy po večne zablatených topánkach, náprava jedální po spúšti, ktorú sú deti schopné napáchať, ale aj každodenné zbieranie papierikov a útržkov zo zošitov po triedach.

Upratovačka Gabika v práci nikdy nemá čas zaoberať sa svojími pochybnosťami o tom, či tento mesiac ešte vyjde s peniazmi.

Sama má štyri deti a jej plat určite nebude stačiť na to, aby svojej vlastnej dcére mohla zaplatiť výlet do Viedne, ktorý jej škola plánuje.

Keď konečne odloží čistiace prostriedky, mop postaví do komory a utierky nechá sušiť, pomaly sa poberie domov.

Po ceste areálom ešte dvíha obal sladkosti, ktorý tu niektorý mini-žiak vyhodil pravdepodobne v domnienke, že trávnik slúži aj ako smetný kôš.

Zajtra deťom pripomenie, kde všade sú skutočne smetné koše a že sú smutné, keď na ne deti zabúdajú.

To pomáha, kým sú deti malé a ešte tomu veria. Má to overené, je upratovačkou už pätnásť rokov.

Akákoľvek práca pri deťoch si vyžaduje značnú dávku trpezlivosti.

—–

Reprezentantkou poslednej skupiny zamestnancov školstva, na ktoré v príspevku upriamujeme pozornosť, je upratovačka Gabriela z materskej školy v Dvorníkoch, teta Gabika, ktorú sme spomínali už v úvode.

Ako dlho ste upratovačkou v materskej škole?

Už je to vyše pätnásť rokov.

Aký máte vzťah k svojej práci?

Určite dobrý.

Okrem toho, že v materskej škole dohliadate na poriadok a hygienu, vykonávate aj iné činnosti?

Určite áno. Pomáham pri bežnom „servise“ okolo detí: vykonávam dozor, pomáham pri ich obliekaní, dohliadam na ich pitný režim, v prípade, že sa zašpinia alebo nestihnú dôjsť na toaletu, operiem im oblečenie a postarám sa o to, aby bolo všetko v poriadku.

Koľko hodín týždenne trávite v práci?

Moja pracovná doba je 40 hodín týždenne.

Ako hodnotíte prístup štátu k upratovačkám a ďalším nepedagogickým pracovníkom?

Zabudol na nás.

Máte pocit, že rodičia oceňujú vašu prácu?

Áno, dokonca mi prídu aj poďakovať.

Aká je vaša čistá mzda?

Presné číslo povedať nechcem, ale je to menej ako 400 €. V tabuľke by ste si to našli.

Aký dopad malo posledné zvyšovanie platov na váš každodenný život?

Išlo len o zvyšovanie „na papieri“, absolútne mi nepomohlo.

—–

Tri rôzne zamestnania, tri rôzne osobnosti, ale spoločný cieľ – zvyšovať vzdelanostnú úroveň mladých ľudí, resp. vytvárať priaznivé podmienky na formovanie osobnosti dieťaťa.

A ešte čosi spoločné – pocit slabého finančného a morálneho ocenenia.

Všetci zamestnanci školstva, nech už sú to učitelia stredoškolákov, umeleckí pedagógovia, učiteľky v škôlkach alebo len pani upratovačka, sa zhodujú v jednej veci – situácia sa nezlepší, kým ich nepodporí slovenská verejnosť.

Prvý krok, ktorý treba urobiť pre slovenské školstvo, je uvedomiť si, aký veľký už je dlh Slovákov voči učiteľom, ktorí sa venujú ich potomkom.

Možno keď sa ako národ naučíme oceňovať učiteľskú profesiu, školstvo a všetkých, ktorí pomáhajú našim deťom, vtedy sa naučíme aj investovať do našej vlastnej budúcnosti.

Teraz najčítanejšie