Čím chceš byť, keď vyrastieš?

Andy vo voľnom čase rád natáča videá na Youtube a teší sa z každého „lajku“ a nového odoberateľa jeho kanálu. Keď som teda na našej hodine informatiky zadala úlohu vybrať si povolanie, ktoré by v budúcnosti chceli robiť, čakala som od Andyho jasnú odpoveď. Napokon, z rozhovorov s deťmi vyplývalo, že youtuber je slávny, zarába veľa peňazí, nemusí mať žiadne školy a príliš sa nenarobí.

Čo deti v skutočnosti chcú

„Čo budeš robiť, keď vyrastieš?“ Táto otázka vyznieva na prvý pohľad jednoducho. Deti sa predsa zvyknú hrávať na učiteľov, lekárky, vojakov alebo policajtky, prípadne na youtuberov. Nakoniec si teda už len dáko vyberú, nie?

Výberu povolania sa na školách venuje len veľmi málo pozornosti a občas sa mi zdá, že žiakov len nechávame topiť sa v mori informácií. Potom sa nemožno čudovať, že si žiaci vyberajú tie najľahšie možnosti, všetci rovnaké, a študujú niečo, čo napokon ani nebudú robiť.  Často totiž vôbec netušia, čo by v skutočnosti chceli.

Najvyšší čas premýšľať o budúcnosti

Mojím zámerom teda bolo, aby  moji žiaci získali o svete povolaní čo najviac informácií, a aby ich dokázali skombinovať so svojimi snami a ambíciami. Chcela som, aby premýšľali o reálnom živote v budúcnosti – po základnej škole, po strednej, prípadne po vysokej. Nešlo pritom o maturantov alebo deviatakov, ale o piatakov a šiestakov základnej školy. Som totiž presvedčená, že v tomto veku je na takéto otázky najvyšší čas.

Youtuber architektom

Na začiatku sme sa rozprávali – o práci, o potrebných školách, o tom, čo sa dá dosiahnuť ľahšie a čo ťažšie. Andy a jeho spolužiaci dostali priestor hľadať informácie na internete a porovnať si ich s tým, čo ich aj naozaj baví. Mnohí sa nebáli byť ambiciózni, a tak sa medzi nami  objavili budúce bytové dizajnérky, šéfkuchárky, sociálni pracovníci, právničky, programátori či lekárky. Andy si zaumienil, že bude architekt. Nechce byť náhodou youtuber? Ihneď mi vysvetlil, že to je len hobby – reálne by to určite robiť nechcel.

Objavujeme dospelácky svet

Keď sme si už vybrali povolania, začali sme zisťovať viac. Zoznámili sme sa s niekoľkými pojmami, ktoré „dospelák“ bežne používa, no deťom sú cudzie – mesačný príjem, hrubá a čistá mzda, potrebné vzdelanie, náplň práce… Niekedy bolo pre mňa aj ťažké uvedomiť si, pri ktorých slovách sa treba zastaviť, vysvetliť si ich, lebo žiaci ich už síce počuli, no s nimi sa o nich zatiaľ nikto nerozprával. 

Keď sa deti tešia z grafov

Aj keď peniaze nie sú všetko, dôležitou časťou projektu bolo zistiť, koľko by v budúcnosti mohli zarábať, a informácie porovnať s inými povolaniami. Toto bavilo žiakov najviac. Andy napríklad s nadšením zistil, že taký architekt si môže žiť celkom dobre, porovnával sa so svojimi kamarátmi a videl aj to, že síce bude musieť vynaložiť veľa námahy, no môže mu to stáť za to. Keď sa už žiaci pre úlohu nadchli, vôbec nenamietali, že by mali zistené informácie dať do grafov. Naopak, tešili sa, že vytvorili niečo zmysluplné.

CTRL C a CTRL V – žiadny problém?

To, čo sme zistili, sme dávali do prezentácie. Andy rád robí veci rýchlo a jednoducho, preto si ihneď spomenul na klávesové skratky CTRL C a CTRL V. O náplni práce mal v prezentácii niekoľko veľmi múdrych a zložitých viet. Keď som ho požiadala, aby mi vlastnými slovami skúsil vysvetliť, čo teda ten architekt robí, začal čítať z prezentácie. Spýtala som sa ho teda znovu: „Čo robí architekt v práci?“ Tentoraz mi to už skúsil povedať sám – tak, ako tomu rozumel. Vysvetlili sme si, že je oveľa dôležitejšie, aby on sám vedel, čo tam je napísané, než aby to znelo zložito.

Ako sa stanem veterinárkou?

Andyho spolužiačka Kaja chce byť veterinárka. Vždy vedela, že veterinár lieči zvieratá. Kde ju to však naučia? Doteraz netušila veľa o rôznych typoch stredných škôl a už vôbec nie o univerzitách. O gymnáziu už počula, je to však pre ňu vhodná voľba? S pomocou informácií na internete si tak vytvorila prvú predstavu o tom, kam by mali viesť jej ďalšie kroky po základnej škole. Čo treba vedieť, kam treba ísť, v akom meste raz môže študovať. Ešte síce uplynie veľa rokov, kým bude stáť v ordinácii, už teraz však môže svoju cestu ovplyvňovať.

Prepojiť budúce povolanie s našimi silnými stránkami

Na konci dostali Andy, Kaja aj ostatní asi najťažšiu úlohu – prečo práve táto práca? Čo by ma na tom bavilo? Internet nám nedokáže odpovedať na všetko. Svoje motivácie musíme preskúmať sami. V budúcnosti si síce možno nakoniec vyberú nejakú úplne inú prácu, Kaja si však uvedomila, že rada pomáha, Andyho baví niečo kreatívne. Toto o sebe často nevedia ani oveľa starší žiaci. Prepojenie s tým, v čom sme dobrí a čo nás baví, je pritom pre dobrý výber povolania kľúčové.

Píšeme listy skutočným architektom a veterinárom

Informácie „z prvej ruky“ sú však vždy tie najzaujímavejšie. Andy preto na jednej z hodín dostal kontakt na človeka, ktorý je skutočný architekt, napísal e-mail a položil mu zopár otázok, na ktoré nám internet neodpovie. Čo je na tej práci zábavné? Čo je ťažké? Prečo si v minulosti túto prácu vybral? Čo pre to musel urobiť? No a napokon – čo by takému šiestakovi poradil?

Andy sa veľmi tešil, keď si v e-mailovej schránke našiel odpoveď. Teraz o tom môže porozprávať aj svojim spolužiakom.

Čo sa pri deťoch učím ja

Pre mňa bolo cenné to, že som zistila veľa o svete, v ktorom moji žiaci žijú, ako rozmýšľajú a či majú odvahu vykročiť do neznáma. To umožnilo rásť aj mne – nielen ako učiteľke, ale aj celkovo ako človeku. Odrazu nevidíte žiakov len ako masu detí, ktoré každý deň prídu do školy a potom z nej odídu. Viete, že si so sebou nesú obrovský náklad toho, čo vo svojom živote zažili oni  aj ďalší ľudia okolo nich.

Vďaka tomuto projektu si uvedomujem, ako veľmi náš život predurčuje prostredie, do ktorého sme sa narodili. Nie všetci dostávame rovnaké impulzy, skúsenosti, zážitky – nemáme rovnaké príležitosti na to, aby sme v živote mohli uspieť. Od toho sa odvíjajú aj naše ambície. Niektorí žiaci ich majú veľmi nízke…

Dá sa s tým niečo urobiť?

Toto je len jeden z príbehov, ktoré program Teach for Slovakia priniesol do môjho života. Každý deň ich je niekoľko, niektoré sú len krátke epizódy, iné trvajú dlhšie, ako náš projekt na informatike. Niektoré prinášam do školy ja, iné žiaci alebo ďalší učitelia. Stále sa tam niečo deje, stále je čo objavovať, stále sa vynárajú ďalšie a ďalšie otázky. Najväčšou výzvou však pre mňa zostáva táto: Čo s tým môžeme spoločne urobiť?

Pridajte sa k nám

V našej škole je mnoho šikovných a nadšených učiteľov. Potrebujú však ľudí, ktorí by ich podporili – a počet týchto ľudí môže na Slovensku narastať aj vďaka Teach for Slovakia. Tento rok opäť hľadáme absolventov akýchkoľvek odborov, ktorí sa odhodlajú ísť na dva roky prácu v školách nielen vyskúšať, ale poriadne zažiť so všetkým, čo k tomu patrí. V priebehu dvoch rokov budete mať (tak ako aj ja) možnosť zlepšovať svoje zručnosti prostredníctvom mnohých tréningov, osobného mentora, kouča či iných príležitostí, ktoré Teach for Slovakia ponúka. Po skončení dvoch rokov sa cesta k zmene nekončí – vďaka nadobudnutým skúsenostiam, postojom a zručnostiam budeme mať možnosť efektívnejšie vplývať na zmeny v školstve i v spoločnosti. Aby sme jedného dňa spolu dali každému dieťaťu šancu v živote uspieť.

Takže, čo s tým môžeme spoločne urobiť?

Prihlasovanie do programu Teach for Slovakia pre školský rok 2017/18 prebieha do nedele 9. apríla. O tom, ako si podávala prihlášku ona, rozpráva Zuzana Machová 5 dní pred termínom v tomto videu.

Zuzana Machová

účastníčka Teach for Slovakia, Základná škola P. Horova v Michalovciach