Denník N

Akože o Ňom a nich, o 70 ročnom Dedkovi, Svätom Gorazdovi a najväčšom žúre za posledných 25 rokov

Posledné dni sa najznámejšia slovenská sopka opäť prebúdza. Aby sme nezabudli, že ju máme, z času na čas vychrlí čosi zo svojich útrob. Čosi v podobe nestráviteľných hlúpostí z dieľne ministerstva zaostávajúceho školstva, 70 – ročného starca menom ŠPÚ ako aj jednotlivých členov akože vlády.

Akože Učiace sa Slovensko, akože súťaže, akože ocenení najlepší z najlepších. Akože vážne ?! Akože STOP! 

Posledné dni sa najznámejšia slovenská sopka opäť prebúdza. Aby sme nezabudli, že ju tu máme, z času na čas na nás vychrlí čosi zo svojich útrob. Čosi v podobe nestráviteľných hlúpostí z dieľne Ministerstva zaostávajúceho školstva, 70 – ročného starca menom ŠPÚ ako aj jednotlivých členov akože vlády.

Zatiaľ neučiace sa Slovensko

Minister objednal u expertov. Experti vypracovali, navrhli. Takže ak použijem prirovnanie pána Burjana, tak minister je akože človek, ktorý chce akože stavať dom. Čo spraví? Vyberie si architekta. Ten si prizve kolegov a navrhnú pre akože človeka, ktorý chce akože stavať dom, dom. A teraz ? Teraz nič. Akože projekt je na svete. Problém je v tom, že ten čo objednal a chce akože On stavať, v tejto chvíli ani netuší či vôbec má ( prachy ) na základy. Ale ! Už vytrúbil do sveta, že onedlho bude mať dom. Vytŕča projekt a vraví ľuďom, že ak majú k práci architektov nejaké pripomienky, môžu dať vedieť. Pripadá to divné, priam hlúpe len mne? Veď máme učiť žiakov pre život. A toto je učenie pre život? Idem stavať dom a neviem či naň mám? Respektíve viem, že naň mať nebudem. Takže buď je tu niekto veľmi hlúpy a myslí si, že my sme hlúpi, alebo je hlúpy, lebo sa nechal ako hlupáčik zneužiť, nakoľko akože On nie je vôbec On.
V každom prípade klamať sa nepatrí. To je zas z môjho etického kódexu. K tomu vediem aj svojich žiakov.

Čo sa týka architektov.
V centre pozornosti dieťa, žiak. V momente ako vojdem do triedy, sú v centre mojej pozornosti, moji žiaci. Vždy to tak bolo. Ak majú moji kolegovia v triedach v centre pozornosti niečo iné ako svojich žiakov, tak si to neviem predstaviť. Navyše, nikdy neboli deti a žiaci centrom takej pozornosti ako v súčasnosti. Tento kult dieťaťa im viac škodí ako ich posúva vpred.
Individualizované vzdelávanie.
Pekné. Ak sa vytvoria podmienky, prečo nie. To by však znamenalo, že rušenie škôl a nadžgávanie žiakov do tried vo vysokých počtoch v rámci racionalizácie, by nepripadalo do úvahy. V susednom Rakúsku, v obyčajnej malej dedinskej škole, má žiactvo tú vymoženosť, že má na každý predmet dvoch učiteľov. A to aj pri počte 20 žiakov v triede. Nehovoriac o vybavení školy. Útulná, čistá, voňavá, moderne zariadená, s množstvom didaktických pomôcok. Za takýchto podmienok môže prebiehať individuálne vzdelávanie ako po masle.
Realita v slovenskej triede : 1 žiak ADHD ( často sú to prípady, kde je nutné aj medikamentózne tlmenie) 1 žiak ADHD hraničný autista, 1 žiak so všetkými možnými dys, minimálne 5 detí s veľmi zlou výslovnosťou, cca 4 deti duchom mimo našu planétu, 1 dieťa, ktoré takmer nekomunikuje + cca 10 rodičov, ktorí ,, nemajú na dieťa čas “. Hodina 45 minút. Ktorému dieťaťu sa venovať prioritne a ako dlho? Hraničný autista by totiž potreboval pri sebe pani učiteľku celých 45 minút. A čo s ostatnými? To som podľa mňa vybrala takú ,,strednú,, realitu. Sú triedy kde je to lepšie, ale sú aj také kde učiteľky šedivejú už v tridsiatke.
Stará dobrá kvalita. O kvalite/ nekvalite učiteľov sa začalo intenzívne hovoriť po minuloročnom štrajku. Zadefinujte už prosím Vás, ktorý sa považuje za kvalitného a ktorý nie. Som zmätená. Je to ten čo sa pretransformoval na animátora? Jeho žiaci majú síce úžasný program, ale ich vedomosti sú mizerné. Alebo je to ten, čo ešte stále považuje školu za vzdelávaciu inštitúciu a teda zameriava sa na učenie s cieľom žiakov vzdelať a slušne vychovať? Kvalitný by mal byť ten, ktorého žiaci preukázateľne disponujú vedomosťami a zručnosťami. Podľa mňa, ale ako vravím som zmätená.

Ústav pre pedagógov – krycie meno Dedko

Štátny pedagogický ústav. ŠPÚ. Pracovať v takom ústave musí byť paráda. Má cca 58 zamestnancov a má robiť servis učiteľom. Robí ? Neviem. Posúďte. Medzi jeho hlavné aktivity patrí riešenie otázok v oblasti kurikulárnych zmien, aplikovaného pedagogického výskumu, odborné a metodické poradenstvo, experimentálne overovanie, pilotné vzdelávacie projekty, REFORMY a zmeny v obsahu výchovy a vzdelávania, garancie Štátneho vzdelávacieho programu, odborno – metodické riadenie škôl najmä pri tvorbe Školských vzdelávacích programov atď.
Nejde mi do hlavy prečo akože On najíma cudzích architektov, keď v rodine ich má viac než dosť. Tak medzi aktivity ŠPÚ patria reformy a zmeny v obsahu vzdelávania a výchovy a akože ministerstvo vyberie expertov mimo misu. Potom, ale treba reformy spomedzi aktivít ŠPÚ vyškrtnúť.
Ďalšia vec – Školský vzdelávací program. Prečo ho majú tvoriť učitelia? My sme praktici, nie teoretici. To tety a ujovia v tomto ústave nám majú poskytnúť tento servis.
No a najstupídnejšie sú akože súťaže.
Dedko oslavuje sedemdesiatku, tak vypíše akože súťaž, pre akože nás poväčšine nekvalitných učiteľov ( Kažimírov akože prejav tomu nasvedčuje) v tvorbe didaktických návrhov a aktivít vo vyučovaní pre učiteľov MŠ, ZŠ, SŠ. Že ide akože o súťaž si môže myslieť iba naivný hlupák. Didaktiky majú tvoriť tety a ujovia z Ústavu. Ak toho nie sú schopní a žiadajú to od učiteľov, prosím túto ich aktivitu vyškrtnúť. Akože súťaž číslo 2 – jej predmetom je tvorba metodických materiálov vhodných na vyučovanie, ukážky aktivít, pracovné listy atď. Čiže aj metodiky a k nim všetko čo len ide, majú vytvoriť samotní akože nekvalitní učitelia a nie tety a ujovia z Ústavu, ktorí sú za to platení. Spolu s touto aktivitou môžeme vyškrtnúť celý tento Ústav nakoľko neplní a zrejme ani nie je schopný plniť svoju funkciu servismana pre učiteľov. Navrhujem ho zrušiť a ušetrené peniaze investovať do ničoho oveľa zmysluplnejšieho.

Svätý Gorazd

Tak ten sa musí po poslednom udeľovaní veľkých aj malých medailí, ako aj papierov, v hrobe obracať. Spolu s ním aj Cyril s Metodom. Ten pán Ondek je vopchatý všade. Onehdá v prvom rade, čiže na šoféra s hnedými a teraz pri inej príležitosti si mojká veľkú medailu Svätého Gorazda. Neskutočné ! Povedzte mi, ako mám učiť svojich žiakov slušnosti, spravodlivosti ?! Veď ja ich tým pádom neučím pre život ! Hlavne, že sa oháňate etickým kódexom učiteľa. To nestačí, ešte vymedzme jeho právnu zodpovednosť ! Ja sa pýtam, kde je etický kódex tejto spoločnosti?!

No nič moji milí poväčšine nekvalitní kolegovia, poďme sa pekne pripraviť do práce, vykonajme ju podľa najlepšieho vedomia a svedomia, vytvorme metodiky aj didaktiky, naučme Slovensko učiť sa, zhotovme si didaktické pomôcky, vytvorme Školský vzdelávací program, potom ho inovujme, pokračujme v svojich malých reformách.
Nezúfajte. On sa zas niekto mimoriadne zaslúžilý nájde, kto si za Vás tú veľkú medailu pomojká.

Dovetok

Spolu s dedkom ŠPÚ, by som zrušila aj MPC a za ušetrené peniaze by som urobila pre všetkých pracovníkov v školstve obrovský, najväčší žúr za posledných 25 rokov. A čo ?! Sme my vari horší ako kapitánovi hostia?!

Luc.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Paranoja

Lucia Slovincová

Učiteľka. Bratislavčanka, ktorej nie je jedno. Štúdium GAMČA, Univerzita Komenského Pedagogická fakulta. Neznášam vtáčie mlieko, pasivitu, štátnu školskú inšpekciu a arogantných, nevychovaných, sprostých ľudí. Milujem hudbu, knihy, svoju prácu, svoju buldočku a rannú sprchu.