Denník N

Keď vám žiak povie, že Rómovia všade robia iba zle

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Do projektu Spoločná krajina sa zapojil aj reportér Denníka N a autor príručky pre stredné školy Klamstvá a konšpirácie. Bol na Kysuciach debatovať s mladými o tom, čo sa dnes odohráva na slovenskom Facebooku.

Rómovia robia všade iba zle, preto ich nemusím. Skúsení učitelia by možno vedeli, ako na takéto poznámky reagovať, novinár môže zostať v prvej chvíli zaskočený.

Cez projekt Spoločná krajina nás pozvali na debatu do Spojenej školy v Kysuckom Novom Meste. Veľká stredná škola, zahrňujúca obchodnú akadémiu i priemyslovku pre zhruba 800 žiakov. Téma, ktorá sa sa priamo či nepriamo týka každého z nich: Facebook a manipulácie.

Slovenský facebookový svet je dnes prevažne o Marianovi Kotlebovi, migrantoch a Rómoch a (nielen) mladí tomu často podliehajú. Čo robiť iné, než sa snažiť s nimi o tom diskutovať?

Keď príde reč na Rómov, zaznie aj hore uvedená poznámka. V prvej chvíli dokážem reagovať iba otázkou: ako ste prišli na to, že Rómovia robia všade iba zle?

Prečo si myslíte, že Rómovia všade robia neporiadok? „Choďte sa pozrieť do Plaveckého Štvrtku. Choďte sa odviezť večerným vlakom do Trnavy,“ prichádzajú odpovede.

Pokračujem v protiotázkach: „Poznáte nejakých Rómov osobne?“ „Ja áno, poznám jedného a správa sa hrozne,“ odpovedá jeden zo študentov.

Poznáte aj niekoho, kto sa takto správa a nie je Róm? „Nie, takého, ktorý sa správa ako tento, fakt nepoznám,“ príde odpoveď.

Som v koncoch. V tejto výmene musím pre túto chvíľu kapitulovať.

Informatici rozprávajú naozaj rozumne

Tridsiati chlapci, ktorí sedia v triede, nie sú niečo, čo si predstavíte pod slovom pubertiak. Študujú odbor Informačné a sieťové technológie a podľa toho, čo sa píše na stránkach školy, sám by som takýto odbor dokončil len ťažko.

„Absolvent vie pracovať s normami, elektrotechnickými tabuľkami, katalógmi, firemnými manuálmi a projektovou dokumentáciou, absolvent má poznať základne princípy JAVA, má poznať postupy pri hľadaní porúch v oblastí hardvéru, softvéru a počítačových sietí.“ Keď toto chalani zvládajú, majú môj úprimný rešpekt.

V skupinke sú väčšinou tretiaci. Hoci názory tu zaznievajú rôzne, hovoria kultivovanie, neprekrikujú sa, nesnažia sa za každú cenu na seba upozorniť. „Cigáň“ je najviac pejoratívne slovo, ktoré zaznie.

Ficove videá

Už pri príchode si všimnem, že jeden má na lavici vyloženú peňaženku a na nej zelenú nálepku Kotlebovej strany. Táto dvojhodinovka bude stáť za to.

V úvode premietam na dataprojektore svoju prezentáciu. K téme klamstvá a konšpirácie na Facebooku sme aktuálne vydali časopis, ktorý rozdávam aj chalanom..

Hovorím o vývoji tradičných médií, o nedostatkoch, ktoré im môžeme vyčítať, ale aj o tom, že nech sú slovenské médiá, aké sú, nemôžu si dovoliť šíriť klamstvá ani keby náhodou chceli.

Pokračujem pasážami o youtuberoch. Skúšam ich, či vedia, kto sú najsledovanejší Slováci na sociálnych sieťach. „Rytmus, GoGo, Sagan“. Tipujú väčšinou presne.

Keď sa ich pýtam na najviac sledovaných politikov na Facebooku, čudujú sa, že medzi nich nepatrí Fico. „Smeráci nástup Facebooku zaspali, až príliš dlho sa spoliehali na tradičné spôsoby komunikácie: tlačovky, bilbórdy, akcie v kultúrnych domoch. Teraz sa to Fico snaží dohnať,“ vysvetľujem a odporučím im, aby si zo záujmu pozreli videá, ktoré začal premiér v poslednej dobe umiestňovať na Facebook.

Čo vám Kotlebovci nepovedia

Prichádzajú najcitlivejšie a zároveň zaujímavejšie témy. Ukazujem hoaxy, ktoré sa týkajú migrantov a Rómov. Predvádzam trinásť rokov starú fotku demonštrácie proti Merkelovej, ktorú zdieľal Boris Kollár fanúšikom s tým, že je aktuálna.

i-boris-kollar

Nasleduje niekoľko minút o kotlebovcoch, ktorí sú na Facebooku mimoriadne silní. Ako spočítal kolega Filip Struhárik, ovládajú zhruba 140 menších či väčších stránok. Takýto arzenál tu nemá nikto iný, žiadna iná slovenská strana, preto tejto téme venujem adekvátny priestor.

Ukazujem screenshot krátkeho videa o Kotlebových hliadkach. Mladíci v zelených tričkách na ňom pomáhajú vyhodiť z vlaku opitého Róma.

„Išlo o jedného opitého Róma, video malo viac než polmilióna zhliadnutí, skoro toľko, čo televízne noviny na Markíze. Pomáha to vytvárať dojem, že keď niekto robí bordel vo vlaku, musia to byť Rómovia,“ vysvetľujem.

Svet však nie je taký čierno-biely, ako vyzerá na Facebooku. Ukážem článok, ako vlani cestovali športoví vagabundi zo Žiliny na zápas do Košíc, kde na nich museli dozerať ťažkoodenci, aby to zostalo iba pri menších bitkách.

Medzi vagabundmi tohto strihu sa mohli v minulosti pohybovať aj niektorí odhodlaní dobrovoľníci, ktorí dnes v zelených tričkách chodia strážiť vlaky pre Rómami – na kotlebovských stránkach sa o tom, prirodzene, nedozviete.

vlak-hliadka

Reportáž, ktorá sa vždy hodí

Prichádza reč na finty, ktoré kotlebovci na Facebooku používajú. Milan Mazurek koncom februára zdieľal dva roky starú reportáž Markízy o tom, že Rómovia v obci Spišská Belá chodia kradnúť drevo do lesa. Podľa reportáže to bol reálny problém, ekológovia ani úrady nevedeli, čo s tým.

Či ten problém pretrváva stále, nemôžeme z dva roky starej reportáže pochopiteľne vedieť. „Možno tam už žiadne stromy nie sú,“ vtipkuje jeden zo študentov.

Ukážem ďalší slide: Markíza v roku 2015 natočila aj inú reportáž o Rómoch. V obci Vrbnica si miestni Rómovia postavili s pomocou štátu murované domy. Starosta si projekt chválil, traja obyvatelia sa podľa reportáže naučili murárske remeslo a začali sa tým živiť.

„Keby ste pozerali tradičné médiá, vidíte oba tie príbehy a podľa toho si môžete vytvoriť názor. Pokiaľ však sledujete len kotlebovcov, dozviete sa iba o tom, ako Rómovia kradnú drevo,“ dodávam.

mazurek-a-video-z-r-2015x

Čierne stavby, prekážajú iba niektoré

Debata naberá na obrátkach. „Rómovia na mnohých miestach majú domy na cudzích pozemkoch, alebo si ich stavajú bez povolenia,“ hovorí jeden zo žiakov. Tomu sa dá ťažko oponovať. „Áno, o takýchto prípadoch som čítal a pokiaľ to trvá, je to problém,“ prikyvujem. Dodám však aj to „B“.

V slovenských mestách riešime problémy skôr s inými „čiernymi stavbami“. Pri Bratislave developer svojvoľne vyklčoval vinice a začal stavať rodinné domy bez stavebného povolenia. Na iných miestach museli bytovkám či obchodným domom ustúpiť parky, či historicky cenné objekty.

„Niektoré luxusné domy, v ktorých bývajú aj vysokopostavení politici, boli dokonca zrejme postavené z daňových podvodov,“ hovorím. Dávam si však pozor, aby som nedával žiadne konkrétne mená. Poviem len, že za týmito príbehmi nestoja Rómovia, ale „naši bieli ľudia“. Len zrejme nie sú tak veľmi na očiach.

O rómskom kuchárovi

K téme Rómov môžem hovoriť len málo, moje vlastné skúsenosti sú obmedzené. V Považskej Bystrici, odkiaľ pochádzam, ich mnoho nemáme. Väčšinou Rómov vidím pred domom v Bratislave, kde aktuálne opravujú chodník, alebo som si nedávno všimol v Dolnom Kubíne, že v oranžových vestách zametali ulice.

„Osobne ich nepoznám, ale nevyzerali na to, že by žili z dávok a robili iba problémy,“ poviem za seba.

Pridám však pár slov o tom, že byť Rómom na Slovensku nemusí byť práve „Havaj“: „Čítal som o prípadoch, že firma hľadala zamestnancov. Životopisy s priezviskami Horváth či Lakatoš okamžite hádzali do koša. Keď Róm aj hľadá prácu, jeho šance môžu byť iné, než naše,“ hovorím.

Jeden z chlapcov pochybuje. „My máme v rodine Róma, ktorý robí kuchára. Nemal žiaden problém nájsť si prácu,“ hovorí. Môžem k tomu povedať len jedno: „To, že váš príbuzný tento problém nemá, ma teší“.

Čo nás trápi

Posúvame sa ďalej, opisujem témy, o ktorých píšeme v novinách – zneužívanie moci, tunelovanie verejných zákaziek, beztrestnosť niektorých ľudí napojených na politikov. Poznámky, že za tieto nešváry nemôžu slovenskí Rómovia, už nie sú potrebné.

„Čo vy považujete za najväčší problém Slovenska?“ pýtam sa.

„Korupciu,“ odpovie prvý chalan. Môžem iba prikývnuť.

„Byrokraciu,“ ozve sa ďalší.

„Čo tým presne myslíš?“ vyzvedám.

„Že malí podnikatelia musia stále riešiť nejaké povolenia a kontroly,“ príde odpoveď.

Zrejme som mal predsudky. Že 17- a 18-roční chalani môžu riešiť aj tieto témy ma príjemne prekvapilo.

Môže za to Kia a spol.?

Pridá sa ďalší spolužiak: „Mali sme firmu, ktorá robila nábytok. Neplatili nám faktúry, dostali sme sa do problémov. Namiesto nás tu likvidujú veľké zahraničné spoločnosti, z ktorých štát nič nemá.“

Čiastočne musím súhlasiť – takzvaná druhotná platobná neschopnosť je chronickým problémom podnikania na Slovensku – v druhej časti už oponujem. Fabrikám, ako je neďaleká Kia, skutočne dali daňové prázdniny a môžu aj voľne odčerpávať zisk do zahraničia.

Slovensko však má mnoho už len z toho, že Kia zamestnáva tisíce našich ľudí a ďalšie tisíce zamestnávajú jej dodávatelia.

„Títo ľudia majú prácu, nemusia za ňou odchádzať von. Firmy za ne platia štátu odvody. Keď potrebujú, napríklad, stavať novú halu, dávajú zarobiť slovenským stavbárom. To všetko je bonus pre nás,“ hovorím.

Diaľničný evergreen

Mali by sme už končiť, chalanov ale debata zaujíma, takže pokračujeme. Zabŕdneme do spoločnej poľnohospodárskej politiky. Rozprávam, ako na Slovensko vozia množstvo lacných plodín.

„Naši farmári tomu ťažko konkurujú a je to problém. Ale keby ich sem nevozili: chceli by ľudia platiť 1,30 eura za kilo jabĺk, keď za poľské platia 80 centov?“

Ideme ďalej, nízke platy, nedostatky niektorých liekov a samozrejme diaľnice – na Kysuciach večný problém. Diaľnica tu mala byť hotová už pred rokmi, namiesto toho prechádzajú do Poľska, Česka a späť tisíce aut po obyčajnej dvojprúdovke.

„Žiaľ, je to tak. Veď my sme za dvadsaťpäť rokov neboli schopní spojiť diaľnicou ani dve najväčšie slovenské mestá,“ hovorím.

Pretiahli sme dvadsať minút, Rómov sme nechali dávno za sebou. Na konci úprimne ďakujem za zaujímavú debatu. „A príďte zas,“ poteší ma pri odchode jeden z chalanov.

Vladimír Šnídl, Denník N

 

Projekt Spoločná krajina spája občiansku iniciatívu Zabudnuté Slovenskoa iniciatívu katedry politológie UK a Denníka N.

spolocna-fb

Teraz najčítanejšie

Spoločná krajina a Zabudnuté Slovensko

Občianska iniciatíva "Zabudnuté Slovensko" vznikla po voľbách v marci 2016. Organizátormi sú občiansky aktivista Michal Karako a novinár Andrej Bán. Ich cieľom je diskusia na témy extrémizmu a fašizmu, xenofóbie či intolerancie, ale podujatia sú zároveň vyjadrením spolupatričnosti jednotlivých regiónov Slovenska a podporou regiónov a ľudí v nich žijúcich. Od septembra 2016 Katedra politológie Filozofickej fakulty UK v spolupráci s Denníkom N spustila projekt “Spoločná krajina”, vrámci ktorého osobnosti, členovia Katedry politológie a redakcie Denníka N diskutujú so stredoškolákmi o tom, čo ich hnevá, čoho sa boja, prečo chcú odísť do cudziny a snažia sa pochopiť, prečo by niektorí z nich volili extrémistov. Zabudnuté Slovensko a Spoločná krajina sa spojili, aby vytvorili väčšiu hrádzu voči týmto negatívnym tendenciám v spoločnosti. V blogoch sú prezentované názory organizátorov, hostí podujatí a ich podporovateľov.