Ako sa nakupujú jablká na trhu

vlastný životopis dobra Narodila som sa verím, že v krásny letný deň. Určite svietilo slnko a usmievalo sa na moju mamu, keď sa krčila v pôrodných bolestiach. Dostala som do vienka slnečné znamenie odvážneho leva, ale trpká pravda je taká, že leto nemám príliš rada, skôr mi uberá energiu. Raz mi bolo tak horúco, že som sa kvôli tomu rozplakala. Lebo som žena. A ženy plačú. Aj muži by mali. Niekde som čítala, že slzy dokážu zoceliť to, čo je rozdelené. A keď sme pri tom znamení, ani taká odvážna ako lev zasa nie som. Alebo sa mi aspoň väčšinou zdá. Ale potom sa vrhnem do vody. Vyrastala som v dedine a túžila po veľkom svete, aj keď doteraz som si nezvykla na pocit, ktorý z toho sveta ku mne prúdi. Nachádzala som sa v knihách, v tom, že som stále túžila niečo zapisovať a lepiť do zošitov. Na strednej som si našla spriaznené duše, ktoré boli mojou záchranou a majákom a doteraz tešia môj život. To sú tie ženské najkamošky. Často je to hlúposť, ale v tomto prípade to funguje celkom kvalitne. Začala som potom študovať a z neznámych dôvodov som si vybrala psychológiu. Chcela som ísť pôvodne študovať spisovateľstvo, ale keďže som takýto študijný program na žiadnej z našich tuctov vysokých škôl nenašla, rozhodla som sa, že sa naučím čo to o ľudskej náture. V priebehu rokov som študovala niečo úplne iné, ako som si predstavovala na začiatku, a čím viac o psychológií viem, tým ju mám radšej. Jeden obyčajný večer som sa vybrala s priateľmi von a na chodbe baru ma zastavil a predstavil sa mi akýsi chlapec. Opýtal sa ma, či mám rada Beatles, a keď odznela odpoveď áno, pomyselne sme si už štrngali svadobnými čašami. Takmer odvtedy sme spolu a dopĺňa každý jeden deň môjho života. Napísala som mu už desiatky básni, o ktorých ale nevie a nikdy ich nepočul. Vo voľnom čase vymýšľame mená pre naše fiktívne deti a plánujeme si fiktívne dovolenky. Malo vecí je krajších ako vytvárať fiktívne veci. Momentálne je zo mňa mladý idealista, ktorý nevie kam povedú jeho kroky. Mám okolo seba milujúcich ľudí a kopec problémov, a trápenia. A aj keď mi je občas ťažko, snažím sa každý deň brať ako výzvu. Milujem pivo, piť ho aj život plnými dúškami, ovsené vločky a jablká, a keď niečo nezapíšem, tak mám pocit, akoby sa to ani nestalo. Ak sa chcem cítiť pokojne, musím mať pri sebe zápisník a aspoň jednu- dve knihy. A nadovšetko si ctím múdrych ľudí. Ak chcete prečítať niečo čo som písala skôr skúste: http://vernarska.blog.sme.sk/. Hawk.