Denník N

Slovenskí Rómovia nemajú čo oslavovať

Spolužitie majoritného obyvateľstva s Rómami sa nezlepšuje, skôr naopak.

Za päť rokov veľa proklamovaného úsilia, veľa vyčerpaných zdrojov a žiadny pokrok. Tak by sa dalo stručne opísať postavenie rómskych komunít na Slovensku.

Od roku 2012 sa Slovensko riadi koncepciou s názvom Stratégia Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do  roku 2020. Neprijalo ju z vlastného popudu, ale z podnetu Európskej komisie.

Európska komisia prišla v roku 2010 s novým koncepčným materiálom so skráteným názvom Európa 2020, ktorý hovoril o cieľoch rozvoja Európskej únie v nasledujúcich desiatich rokoch. Stanovila merateľné ciele v piatich oblastiach, ktoré mali prebrať členské štáty – podporu zamestnanosti, výskum a inovácie, zmenu klímy a energie, podporu vzdelávania a boj proti chudobe. Postavila sa za vývoj hospodárstva s vysokou mierou zamestnanosti, ktoré zabezpečí sociálnu a územnú súdržnosť. Riešenie rómskej problematiky v členských štátoch sa stalo európsku prioritou a cieľom bolo dosiahnuť do roku 2020 výrazný pokrok.

Práve v roku 2012 sa Slovensko stalo jediným členským štátom, ktorý dostal od Európskej únie široký súbor odporúčaní na zlepšenie postavenia Rómov, hlavne v oblasti vzdelávania a zapojenia do trhu práce. O niečo menej vážne upozornenie dostali ešte Bulharsko a Maďarsko. Problém bol vážny, mali nasledovať činy.

Vláda ešte ten rok prijala Stratégiu Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do  roku 2020. Zamerala sa na oblasti vzdelávania, zamestnanosti, zdravia, bývania, finančného začlenenia. Za pozornosť stojí, že tvorovia materiálu dali veľkú váhu komunikácii s väčšinovou spoločnosťou. Predsudky a stereotypy o Rómoch v majoritnej spoločnosti by sa mali rúcať aktívnou komunikačnou politikou vrátanie využívania médií a sociálnych sietí. Ak sa neuspelo v tejto oblasti, ohrozená by bola celá reforma.

Po piatich rokoch treba konštatovať, že v jednotlivých oblastiach Slovensko nenapreduje. A to napriek tomu, že z eurofondov sa v programovom období 2007 až 2013 vyčlenilo takmer 180 miliónov eur a v súčasnom programovom období na roky 2014 až 2020 sa postupne uvoľňuje ďalších 380 miliónov eur.

Vo februári 2017 vláda pri aktualizovaní nosnej Stratégie vláda pripustila, že rozdiely medzi rómskym a majoritným obyvateľstvom sa vo vzdelávaní, zdraví a bývaní nezmenšujú. V oblasti zamestnanosti Rómov je vyhodnotenie problematické, lebo neexistujú etnické štatistiky a „téma zamestnanosti a zamestnateľnosti ľudí z prostredia marginalizovaných rómskych komunít je opradená množstvom mýtov a predsudkov“. Takže vlastne ani nevedno, aká je úspešnosť vynaložených prostriedkov. Čo je ešte horšie, mýty a predsudky v majoritnej spoločnosti ostávajú.

Ba politici ich ešte živia. Namiesto toho, aby predstavili a presadzovali ucelenú víziu, ako dospieť k obojstranne prijateľnému spôsobu spolužitia, sledujú vlastné volebné preferencie. O háklivej téme buď mlčia alebo ju zneužívajú. V programoch a výrokoch niektorých politikov sa na adresu Rómov začali objavovať také vyjadrenia ako „Nebudeme tolerovať ľudí, ktorí zneužívajú sociálny systém“, alebo „Spravme poriadok s parazitmi v osadách“.

V medzinárodný deň Rómov, ktorý si dnes pripomíname, si treba, žiaľ, priznať, že vzájomné spolužitie sa na Slovensku nezlepšuje, ba naopak. Stratégiu máme iba na papieri, opatrenia pozitívnej diskriminácie podporované z eurofondov sú neúčinné, stále vážnejšie slovo v spoločnosti majú extrémni politici, ktorý hľadia na Rómov ako na príživníkov. Zároveň chýbajú aktivity rómskych elít, ktoré by prišli s vlastnou predstavou, ako postupovať, lebo zlepšenie môže nastať len vtedy, ak sa popri postojoch majoritnej spoločnosti zmení aj prístup Rómov.

Nevyhnutným predpokladom, aby rómska otázka netikala ako časovaná bomba, je prijatie skutočnej dlhodobej a záväznej koncepcie, nahradenie anonymného štátu v oblastiach s vyššou populáciou Rómov adresnými komunitnými vzťahmi a zaktivizovanie rómskych elít, ktoré budú ochotné prebrať primeranú časť zodpovednosti na seba.

Teraz najčítanejšie

Jozef Hajko

Pôsobí ako analytik a publicista. V minulosti hlavne novinár a poradca poslancov Národnej rady SR. Jeden zo zakladateľov Podnikateľskej aliancie Slovenska, jej prvý riaditeľ a v súčasnosti člen jej vedenia. Autor viacerých kníh a štúdií so zameraním na ekonomiku, spoločenské témy a históriu Slovenska.