Denník N

Polyhistor

Hradby ako spojenie

V dňoch, keď to Američania predsa urobili a v Sýrii zaútočili najskôr bez podpory, keď si musíme zvykať, že útočiť a ubližovať sa dá rôznymi aj opakovanými spôsobmi ako naposledy v zasľúbenej severskej zemi, sa občas cez podarené staršie texty, napr. v .týždni od Antona Vydru, človeku ponúka jedna veľká spoločenská téma – spomínania?

V živote človeku treba šťastie na pár vecí, vrátane výborných učiteľov. Interdisciplinarita – medzipredmetovosť rozhodne nie je výmyslom, odkedy sme začali v našich končinách hlasnejšie používať tieto pojmy. Pamätám si, ako som sedela aj vo fantastických, inšpiratívnych stredoškolských laviciach a čakala, čo učitelia povedia ešte mimo učivo, mimo „oficiálne“ látky, ako to skombinujú, doplnia… Niekedy si človek meno maliara na literatúre ani nezapísal dobre, ale nepresnosť či fonetika stačila na podnet… A dá sa na tom dodnes stavať!!

Vo veľkých mestách je občas celkom výhodné nechať sa odviesť taxíkom. Aj počas kratších jázd zistíte, ako si ľudia vážia svoje mesto, volených zástupcov. Tomu vadia cyklistické chodníky, tomu kritická prevádzka v špičke… Ja sa zase pýtam, či naozaj treba toľkým ľuďom cestovanie ešte aj za nákupom pár metrov od domov alebo od bytoviek. Až takto nás dobieha brak bizniszáujem o životnom štýle (netreba viniť import TV produkcie). A nemusel by prekryť celkom dobré ambície  miest na spojenie minulosti a budúcnosti, keď aj v podobe mestských hradieb. Bývala som pri zlomku ich krásy a zanechalo to vo mne dojem. úsmev,

 

*

Oddychujem.
Počúvam dážď,
ako cupitá…
A či tam – či sem,
nezakvitne späť

*

Prosíme sieť
rozprestrieť po piatok
podvečer
zo štyroch týždňov päť
zachytia zázrak o hodnote.

*

Zase dávajú príklady.
Zase sú lístočky nad ceny.
Jeden
a priamo pred nami
nezdá sa,
ale nikto nič nevidí.

*

Neriešim,
čo je cit,
čo prirodzenosť.

Sú výsledky
z jemných klasov.

Odmena pri mne
mimo odmeňujem
Asi to dobre viem.

*

Mali by sme mať
život ako dobrý román:
pár strán na vyhodenie.
A tie, čo nekúpiš nikde.
Miniatúry viesť…
Škoda uviaznuť v bitke.

*

O pár viet viac
a sme skoro doma.
A ďalej od Ticha
a ešte ďalej od seba
smieš
utekať, ako rýchlo chceš.

*

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

Už dávnejšie niekto literárne a ešte inak spracoval hľadanie strateného času. V súčasnosti je to tak živá potreba... Ak chceme byť ľudskí alebo dokonca sami sebou, je nutné nájsť si čas, v ktorom sa pravidelnejšie usadíme a budeme sa učiť pustiť všetko z rúk, dopriať aj myšlienkam slobodu plynúť v tom vlastnom kruhu. A takto konečne svoje dýchanie a malé stopy vo svete premeníme na dar, modlitbu a pokoj.