Denník N

O tom ako si na Slovensku komentujúci vystačí sám so sebou

Keď chcete blogovať na nejakej stránke tak sa musíte najskôr zaregistrovať čo znamená vyplniť formulár, kde uvádzate okrem iného svoje skutočné meno, email, adresu, číslo účtu a taktiež krátke info o tom kto vlastne ste.

O tom či sa na danej stránke stanete blogerom rozhoduje administrátor. Pokiaľ sa rozhodne, že vašu žiadosť neschváli tak máte smolu. Ak máte to šťastie (čo si myslím, že môže mať skoro väčšina) tak máte k dispozícii priestor, v ktorom môžete uverejňovať svoje články. Mantinelmi celého tohto pôsobenia sú však pravidlá, ktoré musíte dodržiavať. Ich hrubím porušením môže byť váš blogerský účet zrušený. Obsah článkov je plne vo vašej réžii. Písať môže okrem pár vymedzených vecí skoro o všetkom. Logicky najmä o tom čo zaujíma autora. Ja taktiež píšem o tom o čom chcem a čo zaujíma mňa.

Zatial som napísal na tomto blogu štyri články. Z toho dva zaujali natoľko, že sa niektorí čitatelia rozhodli ich komentovať. Reakcie sú prevažne zamerané voči mojej autorskej či odbornej neschopnosti.

Prečo ale toto vôbec píšem je, že chcem našej spoločnosti položiť jednu veľkú otázku:

Nemal by sa aj komentujúci riadiť nejakými pravidlami?

Ako bloger môžete spravovať aj komentáre pod vašimi článkami. Môžete ich zmazať, alebo dokonca zakázať prístup tomu, kto ho napísal. Taktiež vidíte jeho mailovú adresu. Neviem ako to robia iní blogeri ale ja komentáre pod mojimi článkami nemažem. A urobil som ešte horšiu vec. Ja som na ne ani nereagoval. Teda až do tejto chvíle. Dnes sa totiž objavil „môj“ komentár, ktorý som však nenapísal ja.

Ako si to ja vysvetlujem:

Napísal som článok. Tomu komu sa nepáčil a po prečítaní získal pocit, že musí reagovať tak urobil v komentári pod ním. Dokonca sa tam tá istá osoba prihlásila pod tromi identitami a komentovala. Vynaliezavosť nabrala vysoké otáčky a komentujúci sa rozhodol, že urobí komentár aj za mňa. Pravdepodobne kvôli tomu, že ja som na ne nereagoval. :-)

Nikde nie je napísané, že autor článku musí reagovať na komentáre. Nemažem ich! Tak ako ja mám právo písať, hovoriť a myslieť si čo sám chcem tak isto je na tom aj ten čo chce komentovať. Ak niekto usúdi, že je treba vŕtať, tak vŕtajte. Ak treba nadávať, tak nadávajte. Ak chcete chváliť, tak chválte.

Vážený môj verný komentátor,

vážim si váš čas ktorý ste strávili a trávite čítaním článkov na tomto portáli. Vaša prítomnosť je iba dôkazom toho, že máte dobrý vkus. Nech si o tomto článku myslíte čokoľvek vedzte, že v ňom nie je ani trochu zlej či dokonca negatívnej energie. Úsmev je potrebný vždy. Nech sa vám darí.

Vysvetlenie k čomu toto celé divadlo: Komentár v tomto článku napísaný pod mojím menom som nepísal JA ale pán, ktorý v tých komentoch vystupuje aj ako sdf či sewak.

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie