Denník N

Neznáme Slovensko – víťaz boja o zrušenie amnestií  

Autor opisuje „stav boja“, aký nastal po hlasovaní o zrušení amnestií v parlamente. Pripomína riziká a šance demokratov zmeniť jednorazový úspech na vlnu zmien Slovenska na moderný a právny štát.

 

Pred dvomi týždňami R. Fico opustil svoj postoj, že tzv. Mečiarove amnestie sa nikdy nedajú zrušiť. V nedeľu (12.marca ) som ešte v diskusnej relácii počúval od p. Číža  prísahy na ich nezrušiteľnosť, v pondelok (13.marca)  R. Fico vyhlásil, že sa zrušiť, naopak, musia.

Vec sa mala „spláchnuť“ (citujem z rokovania Politického grémia NR SR) čím prv. Koalícia sa bála stupňovania  tlaku verejnosti, demonštrácií a pod. Pred pár dňami, 5. 4. 2017, za zrušenie amnestií v NR SR hlasovalo 129 poslancov. R. Fico úspešné hlasovanie NR SR o zrušení Mečiarových amnestií označil za jeden z najväčších úspechov svojej tretej vlády (!).

Tak čo si o tom celom myslieť? Pasca? Nádej? Ako to dopadne?

Je, isteže, komplikáciou, že cesta R. Fica ku zrušeniu Mečiarových amnestií vedie  cez temný les Ústavného súdu. Preto som jeho spôsob rušenia amnestií kritizoval. Mám ale za to, že táto kľučka  má poslúžiť skôr ako figový list na premiérovo ponížené ego, než ako gilotína na rozhodnutie NRSR, prijaté 129 (!) hlasmi.

 

Pred hlasovaním som spolu s opozičnými politikmi a expertmi pristúpil na pripomienkovanie koaličného  návrhu na zrušenie amnestií. Potom, čo sa k nemu koaličníci odhodlali, by si ho totiž schválili tak či onak (vďaka podpore strany Sme rodina a nezaradených poslancov).

Pokúsili sme sa koaličný návrh vylepšiť. Niektoré pozmeňovacie návrhy koalícia prijala, iné nie. Prvou požiadavkou bolo oddialenie rokovania, to sme dosiahli. Kľúčovým bola pre nás nepremlčateľnosť amnestovaných zločinov. Tú sme presadili. Dosiahli sme aj právo delegovať opozičného experta na zastupovanie NR SR pred Ústavným súdom SR. Predložil som aj návrh zabezpečujúci, že Ústavný súd sa  po uplynutí 60 dní už nevráti k posudzovaniu uznesenia  NR SR o zrušení amnestií.

 

Dôsledne som dbal, aby sa nič nedohodovalo potajme. Verejnosť videla zo dňa na deň naše úsilie, sklamania, aj konečné rozhodnutie. Znelo – podporiť koaličný návrh s tým, že verejnosť aj opozícia ostávajú v ostražitej pohotovosti. Nie sme voči otočke R. Fica o 180 stupňov dôverčiví. Naopak: avizovali sme pokračovanie v politickom a verejnom tlaku v prospech spravodlivosti.

 

To, že sa dve koaličné strany (SMER a SNS) vzdali dlhoročnej ochrany Mečiarových amnestií je  pre Slovensko dobrou správou. Bolo by nezmyslom, ak by sme sa, demokratická opozícia,  v NRSR snažili, aby  taká správa nevznikla. Že ustúpili neradi a pod tlakom, to vidí každý. Pre nás, ktorí sme v parlamentnou  menšinou,  je vždy úspechom, ak zmobilizujeme verejnosť tak, že dosiahneme zmenu postoja parlamentnej väčšiny. Ako inak by sa dali zrušiť Mečiarove amnestie? Preto je hlasovanie 129 poslancov  našou výhrou, ktorú treba zaknihovať nie pre chválu, ale ako povzbudenie, s ktorým treba  ísť ďalej.

 

Ale čo bude teraz s výsledkom onoho hlasovania? Je právna konštrukcia so zapojením Ústavného súdu podfukom, pascou? Záleží to aj od toho, či dostanú , alebo nedostanú niekdajší straníci na Ústavnom súde stranícke rozkazy… A či ich poslúchnu? To všetko uvidíme v nadchádzajúcich mesiacoch a budeme na to môcť zareagovať. Veľa ovplyvní , či  kampaň za zrušenie amnestií teraz ochabne, alebo naopak – nájde nových podporovateľov . Ale to v našej  kauze platilo od počiatku : koalícia ustupovala  iba pre obavy z verejnej mienky a to bude  platiť aj pre jej chovanie voči rozhodovaniu  na Ústavnom súde.

 

K pochybovačom, čo si myslia, že všetko je stratené a prehraté, mám tri poznámky :

 

  1. Už vo chvíli hlasovania o amnestiách v NR SR sme boli my, občania a politici dlhodobo sa zasadzujúci  za zrušenie Mečiarových amnestií,  politickými víťazmi. A to najmä preto, že sa nám podarilo nastoliť požiadavku odstránenia zlého dedičstva mečiarizmu. Táto téma bola dlho bokom, spochybnená faktom, že po výhre nad treťou Mečiarovou vládou (1998) prišli predčasné voľby 2006, po ktorých sa vrátili mečiarove spôsoby, aj osoby. Odvtedy ostal mečiarizmus v politickej prevádzke SR. Téma amnestií otvorila otázku demečiarizácie. Všetkým nám pripomenula aj  jednu nenaplnenú agendu Novembra: rovnosť pred zákonom. Do obehu sa dostalo aj ďalšie zabudnuté slovo – spravodlivosť.
  2. Víťazstvom je aj neodškriepiteľný  fakt, že  postmečiarovské sily (SMER, SNS) porazila verejná mienka. Ona to bola, kto ich dohnal najprv  ku zmene postoja, a potom, 5. marca, ku hlasovaniu za zrušenie Mečiarových amnestií. Čo sa bude diať teraz, po hlasovaní? Ak by aj bol Robertov Ficov koncept rušenia amnestií vymyslený ako pasca, rozmyslí si, či ju nechá zaklapnúť. Zmarenie zrušenia Mečiarových amnestií by vyvolalo vo verejnosti pobúrenie, ktoré by zmobilizovalo voličov opozície. Pre R. Fica by to nebol úspech, práve naopak. Opozícii by dal silný argument, prečo mu slovenská verejnosť už nemôže veriť. Takýto „gaťafalš“ by  najviac zasiahol neistú dôveryhodnosť strany Most-Híd. Struč ne zhrnuté : scenár s názvom  „pasca“ by  oddialil zrušenie Mečiarových amnestií, ale predurčil by výsledok budúcich parlamentných  volieb.
  3. A čo bude, ak amnestie budú o 60 dní definitívne zrušené? To ešte viac oživí volanie verejnosti, aby sa išlo ďalej. Za pohyb dopredu sa angažujú doposiaľ mlčiace   elity z oblasti vedy, športu, hudby, filmu…dokonca stredoškoláci.  Pred našimi očami sa rodí  demokratická vlna. Najviac oslovuje mladé ročníky, ktorým sa  cez tému Mečiarovych amnestií vyjavil pre nich dosť neuveriteľný fakt, že ich budúcnosť určujú bývalí totalitári, eštébáci a mečiarovci z éry, kedy možno ani neboli na svete. Toto poznanie vtiahlo do príbehu opäť aj študentov. Už chápu, o čo sa hrá a vedia, na ktorej majú stáť strane.  Verím preto, že ak dáme v nadchádzajúcich mesiacoch postmečiarovským silám znať, že trváme na spravodlivosti, amnestie ostanú definitívne zrušené. Týmto úspechom sa o kus pohneme z bludného kruhu skriminalizovanej politiky. Situácia  sa môže vyvíjať rýchlejšie, než si teraz  pripúšťame. Spontánnosť , rôznorodosť a šírka podpory kampane za zrušenie amnestií naznačuje, že vo vzduchu je zmena. Na dosah pred nami je  neznáme Slovensko.

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Ján Budaj

Venujem sa verejným otázkam. Vediem Zmenu zdola, demokratickú úniu, som poslancom NRSR.