Denník N

Feminizmus nie je nadávka

huffingtonpost.fr
huffingtonpost.fr

Feminizmus je presvedčenie, že ženy a muži by mali mať rovnaké práva a možnosti. Je to teória politickej, ekonomickej a sociálnej rovnosti pohlaví.

Keď som napísala svoj prvý článok na tému Potrat – voľba politikov alebo matiek? stretla som sa s viacerými odozvami od žien, že potraty by mali byť zakázané zákonom. Obvykle týmto ženám, viera zakazovala potrat, avšak väčšina z nich si neuvedomovala, že svojím článkom som sa snažila o to, aby mali ženy rovnaké práva ako muži (ktorí sa môžu vždy otočiť na opätku a opustiť svoju tehotnú partnerku a nenarodené dieťa). Myslím si, že ženy by mali mať právo na rovnocennosť, aj keď si mnoho z nás neuvedomuje ako sme každý deň vystavené sexizmu. Ja osobne si myslím, že je treba o tejto problematike rozprávať a diskutovať. Ako povedala Maya Angelou: “ Som feministka, bola som ženou dosť dlhý čas a bola by som hlúpa ak by som nestála na svojej strane”.

Feminizmus neznamená neznášanie mužov

Mnoho ľudí si spája slovo feminizmus s anti-mužským hnutím neatraktívnych mužatiek, ktoré by chceli aby ženy vládli svetu. Pre ktoré sú muži menejcenní ako ženy. Toto nie je správne. Feminizmus, podľa definície je presvedčenie, že ženy a muži by mali mať rovnaké práva a možnosti. Je to teória politickej, ekonomickej a sociálnej rovnosti pohlaví.  Emma Watson mala skvelý prejav na stretnutí Organizácie Spojených Národov v 2014, odporúčam si ho pozrieť. Aj vďaka Emme som sa rozhodla začať písať blogy na dôležité témy, pretože sa plne stotožňujem s jej výrokom: „Ak nie ja, kto? Ak nie teraz, kedy?“ Rozpráva tam otvorene o tom, že potrebujeme aby každý z nás bol tým čím chce byť a mal slobodu. Slobodu aby mohli byť dievčatá silné a vedúce osobnosti ale aj aby chlapci dokázali vyjadriť svoje city. Feminizmus nie je hnutie žien, feminizmus by mal byť hnutím všetkých ľudí nezávisle od pohlavia, ktorým záleží na právach ľudí.

Feminizmus alebo ženy si zaslúžia rovnaké platy ako muži

Momentálne sú ženy na mnohých pozíciách platené menej ako muži, na Slovensku je to v priemere o 9% menej. Celosvetovo sú ženy v priemere platené o 20% menej. Jedná sa aj o prácu na rovnakých poziciách. Keď som v marci počúvala rádio v správach hovorili o tom, že podľa najnovších štatistík sa u žien plat zníži o určité percento po tom ako majú dieťa, avšak pri mužoch sa plat pri dieťati zvyšuje. Mladé ženy dostávajú nižšie platy, pretože zamestnávatelia vedia, že skôr či neskôr pôjdu na materskú a keď už majú deti buď stratili prax alebo sa od nich očakáva, že si budú brať častejšie dovolenku popri chorých deťoch. Avšak muž, ktorý má rodinu, je stabilným a dobrým zamestnancom, takže dostáva vyšší plat. Takto sa spoločnosť odpláca ženám, ktoré hrajú takú dôležitú rolu tým, že sa starajú o budúce generácie. Svetové ekonomické fórum (World Economic Forum) robí pravidelné výskumy na obdobie, kedy budeme mať rovnaké platy pre ženy aj mužov. Podľa ich odhadov z roku 2016 sa dopracujeme k rovnakým platom u mužov a žien na Slovensku v roku 2185. Celosvetovo sa dopracujeme k platovej rovnocennosti okolo roku 2186. To znamená, že ani vnučky mojich pravnučiek nebudú mať rovnaký plat na rovnakých pozíciách ako muži. Štatistky ukazujú, že ženy zarábajú menej aj preto, lebo muži sú ochotní viac vyjednávať ohľadne výšky platu pri nástupe do zamestnania, ženy nie. Toto je tiež z časti feministický problém, pretože ženy sa často stretávajú s tým, že ony nemajú byť priebojné ale len sivé myšky čo sa usmievajú v kúte. Ak by sme zrušili tú 20% svetovú priepasť medzi mužmi a ženami v platoch, mnoho žien a ich rodín by bolo mimo chudoby zlepšila by sa ekonomika viacerých štátov a ľudia by viedli lepšie životy, nestojí nám to zato? A nie, nehovorím o tom, aby mala upratovačka rovnaký plat ako manažér, hovorím o tom, aby manažér a manažérka mali rovnaké platy keď sú na tej istej pozícii.

Feminizmus alebo prečo učíme deti o erekcií a menštruácií/nechcenom tehotenstve?

Problém s feminizmom nastáva vo veľmi skorom veku každého z nás. Keď sa deti prvýkrát stretnú v škole so sexuálnou výchovou učíme sa o tom ako chlapci majú erekciu a dievčatá majú menštruáciu a nechcené tehotenstvo. Prečo sa len medzi rečou spomenie, že chlapci majú mokré sny a dievčatám zostane len bolestivá menštruácia? Jedným z problémov je aj to, že stále je tabu rozprávať o sexe ako o niečom pre zábavu, nie len pre robenie deti (ak vám to vaša viera a presvedčenie dovoľuje). V mnohých prípadoch si dievčatá bežne myslia, že milovanie je len o tom aby bol chlapec spokojný a spravil sa. Nikto im nikdy nepovedal, že aj ony majú rovnaké právo si to užiť a mať z toho potešenie, že nie sú na vedľajšej koľaji. Keďže im je odmalička vštepované, že nemajú byť priebojné, lebo by boli chlapčenské a nepríťažlivé prežijú časť (dúfam, že nie veľkú) svojho života s týmto presvedčením a nie sú šťastné. Chýba im niečo a až časom sa dozvedia novinky o svojej sexualite. Mali by sme zmeniť prístup a poukázať aj na to, že dievčatá môžu mať potešenie či už s partnerom alebo samé, a že to neznamená, že sú čudáčky (ako sa nám mnohým zdalo). Naozaj by som sa chcela dožiť toho aby dievčatá vnímali seba a svoju sexualitu ako rovnocennú chlapcom. Smutný je aj fakt, že vo vyspelej spoločnosti 21. storočia je menštruácia tabu. Dievčatá a ženy, ktoré chodia na ZŠ, SŠ či VŠ alebo už pracujú, sa budú v určitý čas mesiaca snažiť blížiť na toalety nepozorovane s vložkou alebo tampónom vo vrecku/rukáve/topánke. Nedajbože by to niekto uvidel, nedajbože by si spolužiaci z nej začali uťahovať. Ako keby nestačilo, že ten týždeň je pre ženu náročný fyzicky aj psychicky, ešte musí čeliť aj takýmto výzvam. Dokonca aj na jednej z top univerzít sveta sa biológovia zháčia akonáhle započujú slovo menštruácia, aj napriek tomu, že práve oni so svojím zameraním by si mali byť vedomí toho, že je to normálna súčasť života. Mnohí tvrdia, že akonáhle by chlapi mali menštruáciu, boli by na to špeciálne dovolenky a uvoľnenia z práce, toto ja neviem, ale stačilo by ak by sme sa nebáli menštruácie ako čert kríža, ženám a dievčatám stačí to, že majú šialené hormóny, nepotrebujú riešiť ešte aj spoločenský problém.

Feminizmus alebo objektifikácia žien

Každý sa už niekedy stretol s objektifikáciou žien. Mnohé reklamy a iné marketingové ťahy používajú ženské telo ako pútač na ich produkty, ktoré vo väčšine s danou časťou tela nemajú ani len súvis. V mnohých krajinách je bežné že keď ide dievča/žena po ulici (ani nie špecificky pútavo oblečené) okoloidúci ju budú okato obkukovať, prípadne trúbiť na autách a pokrikovať aby ukázali svoj “obdiv”. Osobne som sa nestretla s týmto v opačnom garde, okrem filmov kde išlo o párty typu rozlúčka so slobodou, kde mali ženy už čo to vypité. Iné prípady sú na párty v kluboch, kde tiež prevažne ženy zažívajú takéto situácie taktiež napríklad v preplnenej MHDčke počas najväčšej špičky keď sa ráno snažíte dostať na druhý koniec mesta? Prečo je pre spoločnosť úplne bežné a prijateľné, že žena je braná len ako objekt mužského záujmu a je v pohode o nej tak aj rozmýšľať? Pre všetkých tých chlapov, ktorí tak radi trúbia a pokrikujú na ženy na ulici by som mala otázku: ako by sa vám páčilo, kebyže viete, že takto sa niekto správa k vašej dcére a takto na ňu pokrikuje s takýmito myšlienkami? Nechceli by ste ho náhodou prefackať ? Ja si myslím, že asi aj áno.

Feminizmus alebo rovnocennosť chýbajúca v každodennom živote

Keď som pozerala TED Talk od Sandi Toksvig zistila som neskutočnú vec. To, že nám chýbajú ženy na vysokých postoch vo firmách sú včerajšie noviny. Ale Sandi poukázala na fakt ako to vyzerá v top 100 firmách v Londýnskej burze v roku 2016. Zo 100 firiem je len 7 vedených ženou, to je celkom prijateľný fakt sám o sebe, avšak to, že 17 z týchto firiem je vedených mužmi s menom John a 14 mužmi s menom Dave to ma už dostalo. Chlap s menom Dave má dvakrát vyššiu pravdepodobnosť, že bude viesť top firmu v Londýnskej burze ako žena. Žien, ktorých je v Británii približne 50%. Toto bolo pre mňa veľmi smutné a zarážajúce zistenie .

Filmový priemysel mnohým ľudom ukazuje život, s ktorým sa ľudia snažia stotožniť, zdá sa im byť ideálny, skvelý a krásny. Avšak filmy ako také spôsobujú anti-feministické situácie. Často nám ukazujú ženy ako objekty, muži sú vždy tí skvelí v centre pozornosti a ženám sa vo filmoch ujde len jedna tretina postáv (čo sa nezmenilo za posledných 50+rokov). Ženy sú trojnásobne častejšie zobrazované vo filmoch v odhaľujúcom oblečení alebo čiastočne nahé oproti mužom. Producenti nechcú obsadzovať ženy do hlavných rolí, pretože sa boja, že by film nemal také zisky ako s mužskou hlavnou postavou ( čo nie je vôbec pravda ako napríklad vidíme aj pri filmoch Hry o život, Ladíme! alebo Star Wars: Sila sa prebúdza).  Keď sme vychovávaní spoločnosťou, pre ktorú je OK správať sa k ženám ako objektom, popri pozeraní telky sa ani len väčšina ľudí nestihne nad týmto fenoménom zamyslieť. Až keď sa toto zmení, môžeme dosiahnuť nejakú zmenu na celospoločenskej úrovni.

Feminizmus alebo prečo hovoríme ženám čo majú so sebou robiť?

Často sa nám stáva, že ženám všetci kafrú do života. Jedným zo základných problémov je to, že chlapi nechápu, prečo majú prestať hovoriť ženám aby sa usmiali. Toto, ako prvé je nútenie ženy do niečoho čo nechce a zároveň dáva ženám pocit, že môžu a musia byť len šťastné a usmiate. Úsmev je jeden z najmilších tvárových prejavov, má byť voľbou každej z nás na koho a kedy sa usmejeme a naozaj nie je v poriadku sa pri nás len tak zastaviť a poznamenať, aby sme sa usmiali. Ďalším fenoménom je to, že akonáhle je dievča zadané začnú sa práve jej pýtať, kedy bude svadba. Akonáhle je svadba začnú sa pýtať kedy bude dieťa. Ak je prvé dieťa budú sa pýtať kedy bude druhé, tretie atď. Lenže čo ak niektorá zo žien nechce dieťa? Netúži po ňom a to, že je biologicky možnosť byť chodiacim inkubátorom neznamená, že ním raz aj musí byť. Ja sa veľmi teším na rolu mamy, avšak mám kamarátky, ktoré to tak necítia. Ktoré sa dlhodobo stretávajú s poznámkami okolia, že nebudú večne mladé, že im tikajú biologické hodiny, že by rodičia chceli vidieť vnúčatá. Avšak vo väčšine prípadov sa chlapi nestretávajú s takýmto nátlakom okolia. Keď je chlap v 30 single a nemá rodinu, všetci ho chvália aký je skvelý, že robí kariéru, ženu nie, tej skôr povedia aby si zrovnala v hlave priority. Aj chlapi majú v sebe (ne)túžbu byť otcom, aj napriek tomu, že nie sú chodiacim inkubátorom.  Každý z nás, či muž, či žena má právo sa rozhodovať o svojom živote a snažiť sa zariadiť si ho podľa svojich predstáv, nezávisle od názorov okolia/rodiny a nezávisle od toho či máme alebo nemáme chromozóm Y.

Dúfam, že pri vyššie spomenutých veciach vidíte, že feminizmus naozaj nie je nadávka. Že skutočné feministky chcú len to, aby mali ženy rovnaké práva ako muži. Aby sme mohli žiť slobodným životom, spolu s mužmi. Aby bolo spoločensky prijateľné, že žena je silná vodcovská osobnosť bez toho aby bola z nej mužatka a chlap môže verejne prejaviť city a nie je z neho citlivka. Aby spoločnosť začala odsudzovať sexistiské správanie proti ženám (aj mužom). Ako môže náš svet napredovať ďalej, ak len polovica z populácie je vítaná a môže s tým niečo urobiť?

Pre lepší zajtrajšok buďme všetci feministi.

Teraz najčítanejšie

Dominika Valent Raffajová

Som postgraduálna študentka molekulárnej genetiky a diagnostiky na University of Nottingham, pochádzajúca z Banskej Bystrice. Pôvodne som chcela študovať medicínu, kedže pochádzam z doktorskej rodiny avšak s genetikou to bola láska na prvý pohľad (tak na druhý kedže som najprv veľmi nerozumela tomu, o čom je tá trizómia 21 čo má môj bráško Fifko). Vždy som chcela pomáhať ľudom a byť čo najbližšie s klinikou. Blog som začala písať po tom, čo som (zase raz) narazila na nevedomosť ľudí v dôležitých životných témach. Dôležitá myšlienka, podľa ktorej sa riadim: "If not me, who? If not now, when?" - Ak nie ja, kto? Ak nie teraz, kedy?