Denník N

Maurícius #2: Paradise Island

Keďže som si zaumienil, že každú nedeľu napíšem pár riadkov o živote „v raji“, trávim pondelňajší večer ich písaním. Na Slovensku je práve po voľbách, ktoré celkom prevalcovali nezávislí kandidáti, tu naopak pred voľbami, ktoré budú zasa valcovať tí „závislí“ – tak ako je častým javom v okolitom geo-politickom priestore, tunajšej politike dominuje silný rodinný klan. Predsedom vlády je syn predošlého prvého predsedu vlády a národného osloboditeľa Sira Seewoosagura Ramgoolam, ktorý krajinu zbavil britskej nadvlády a po ktorom o chvíľu pomenujú snáď aj supermarkety. Ale aby sme boli spravodliví, podarilo sa mu naozaj nastoliť demokraciu, ktorú syn udržuje, hoci je poznačená korupciou (možno preto sa tu cítim ako doma – rozumej ako na Slovensku).

ramgoolam

 

Aspoň takto to vidí jeden z mojich informátorov, toho času študent práva, ktorý patrí k jednej z miestnych prestížnejších rodín. Podľa jeho vlastných slov nie je na okolí žiaden právnik, a keďže pozná ľudí a ich problémy a oni poznajú jeho, má veľkú šancu uspieť na trhu práce – zjavne sa tu ešte nedostali do bodu, kedy počet právnikov (a ekonómov, a vôbec vysokoškolsky vzdelaných ľudí) prekoná počet obyvateľov.

Vrátim sa ešte na chvíľu k označeniu Maurícia ako raja. Pri jednom rozhovore mi povedal správca mandiry (hinduistický chrám) že „Its depands, but Mauritius is a paradise island, its is like zis (snaha o zachytenie francúzsko-indického prízvuku). Tento človek vedel o čom hovorí, lebo svoj chrám zveľaďoval a expandoval na čierno, avšak veľmi sofistikovane. Na verenej pláži najprv rozostavil sochy božstiev, ktoré v noci obmuroval základmi chrámu. Keď cez deň prišli policajti riešiť situáciu, odmietol sa sôch dotknúť, aby na seba neprivolal hnev božstiev a povedal policajtom, nech si ich odpracú samy. Ako správne predpokladal, nestalo sa tak a on mohol ďalej potajme verejne pristavovať.

Vždy keď som mal možnosť chrám vidieť osobne, všimol som si na ňom nejaké nóvum a dnes má oproti pôvodnej konštrukcii už takmer trojnásobne väčšiu rozlohu (ako dokladajú fotky spred cca 5-6 rokov). Pred chrámom nechýba ani soška Panny Márie (v čiernom prevedení – preto ju volajú Black Mary), ktorá sa pri súčasnom vývoji čoskoro stane prvkom interiéru (nebol by to prvý ani posledný prípad takéhoto synkretizmu na Mauríciu). Tomuto človekovi sme však nesmierne zaviazaní, keďže nám chrámové priestory sprístupnil na psychologické experimenty a všemožne nás podporoval – ako revanš mu vždy prinesieme vlajku nejakého štátu, ktoré vášnivo zbiera a ktorými jedného dňa ozdobí svoju mandiru (my= http://www.levyna.cz/).

Na záver len dodám, že globalizácia má mnohé podoby, z ktorých jednou je aj predvolebná mobilizácia – toľko ciest čo teraz pred voľbami opravili by na primátorskom kresle udržalo snáď aj Ftáčnika.

Teraz najčítanejšie