Denník N

Olja Triaška Stefanović: Život v inej krajine ma naučil byť k sebe prísnejšia, ale aj otvorenejšia

Fotografka pochádza z Nového Sadu, ale od 18 rokov žije na Slovensku. Pripravuje výstavu, v ktorej skúma svoj vlastný vzťah k minulosti a spoločenský fenomén zabúdania.

Olja sa narodila v Novom Sade, kde v čase puberty zažila rozpad Juhoslávie, v osemnástich sa rozhodla úplne sama zo Srbska odísť. Usadila sa na Slovensku, kde v Bratislave na VŠVU ukončila magisterské štúdium fotografie v ateliéri Miloty Havránkovej. Dnes na tejto škole už osem rokov pôsobí ako vysokoškolská pedagogička. Jej vlastná tvorba sa sústreďuje na pamäť, rodinnú históriu, osobné spomienky a na prítomnosť minulosti v jej osobnom živote. Pravidelne vystavuje na Slovensku a v zahraničí. V roku 2015 bola vyhlásená fotografkou roka na Slovensku. Od roku 2013 moderuje diskusnú reláciu o vizuálnom umení a kultúre Triaška&Čejka_FM. Žije v Bratislave a za svoj najväčší úspech v živote považuje to, že má dcéru Lotu a manžela Jana. 26. apríla vystúpi na PechaKucha Night Bratislava Vol. 37 [fjúžn] Edition.

 

Tri veci, ktoré ťa inšpirujú?

Otcova knižnica, cestovanie a každodenná interakcia s ľuďmi.

 

Čo pre teba znamená domov?

Presnú definíciu domova nemám. Ona sa totiž stále mení, tak ako sa mením aj ja, ako vyzrievam ako osoba a ako starnem.

Domov je pre mňa Novi Sad, kde som sa narodila, ale aj Bratislava, kde som dospela a urobila si z nej ďalší domov. Z toho mám radosť. Mám dva domovy, ktoré mám rovnako rada.

 

Čo ťa naučil život v inej krajine?

Byť viac otvorenejší voči sebe a nebáť sa ukázať odkiaľ pochádzam. Takisto ma naučil byť voči sebe prísnejšia a viac na sebe pracovať.  Usadiť sa a žiť v inej krajine neznamená len, že si v nej kúpime byt a splácame ďalšiu časť života hypotéku.

Život v novej krajne začíname ako cudzinci a úplne od nuly, a preto je potrebné oveľa viac sa učiť, aby sme náš nový domov pochopili a vedeli sa plnohodnotne uplatniť. Nie je to ľahké, musíme sa naučiť byť trpezliví, ale o to väčšia radosť, keď po určitom čase sami sebe dokážeme, že sme to zvládli a že to celé malo zmysel.

 

autportret_ots

Ako prekonať strach?

Vzdelávanie a investovanie do vzdelávania je základným a pre mňa najdôležitejším nástrojom pri prekonávaní strachu. Najprv  sa musíme prestáť báť samých seba. Potom veľa čítať a učiť sa históriu, a na základe toho vedieť sformulovať, čo všetko zlé môže strach spôsobiť v spoločnosti. Otvorenosť a tolerancia majú byť naši kamaráti v živote a nie strach. Strach nás môže len uzatvoriť a ochudobniť o veľa vecí.

 

Aký projekt alebo umelec ťa naposledy nadchol?

Skôr ma nadchli nádherné fotografické knihy, ktoré som v poslednej dobe videla na cestách, ktoré som absolvovala v Paríži alebo v Amsterdame. Krásne grafické prevedenie, sústredená práca s typografiou a samozrejme kvalitný fotograficky príbeh – obsah. To je niečo, čo u nás chýba, a dúfam, že sa to čoskoro zmení a na trhu sa objavia kvalitné fotografické tituly.

 

Keby si mohla  spolupracovať s kýmkoľvek, koho by si si vybrala?

V tom prípade by som sa chcela vrátiť do minulého storočia, približne do roku 1930, a fotografovať napríklad pravé skolaudovaný dom od Le Corbusiera alebo od Ludwiga Mies van der Rohe. To by bola čistá radosť. A ak by sa to malo týkať súčasnej doby, tak by som raz chcela spolupracovať s režisérom na divadelnom predstavení. Mám rada divadlo a celý ten skrytý svet za divadelnou oponou.

 

Rada, ktorá ti najviac pomohla?

Nemám len jednu radu, ale sú to všetky rady, ktoré mi moji rodičia povedali. Je ich veľa, stále od nich prichádzajú a stále pomáhajú.

 

Čo je podľa teba dôležité naučiť mladých umelcov?

Učím na VŠVU už niekoľko rokov a myslím si, že najdôležitejšie ich je naučiť, aby si našli vlastnú tému, na ktorej budú rozvíjať svoj umelecký program. Ďalšia dôležitá vec je, aby nikdy neprestali byť zvedaví. Zvedavosť prináša tvorivosť a podnecuje každého z nás ku ďalšiemu vzdelávaniu. To je pre mňa základ pre tvorivý proces.

 

Čím sa zaoberá tvoja najnovšia séria fotografií?

Pravé dokončujem prácu na pripravovanej výstave „ AS IF IT NEVER HAPPENED “, ktorá bude otvorená v máji v Open Gallery v Bratislave.  Zaoberám sa geografickými mapami, textom a fotografiami, cez ktoré otváram otázku nášho vzťahu k minulosti a prítomnosti a náš záujem či nezáujem o národnú pamäť a k opusteným či plynutiu času ponechaným verejným monumentom a pomníkom. Analyzujem cez vlastnú skúsenosť a osobne emócie traumu súčasnej spoločnosti a jej tendenciu zabúdania minulosti  v prítomnosti. Zároveň spracovávam osobnú traumu a pamäť do vlastných vizuálnych príbehov. Rozprávam o vlastnej histórii a pozerám na seba z pozície diváka –  zároveň som aj javisko a hľadisko, ktoré mi slúži ako priestor pre archiváciu a spracovávanie osobných máp. O tom je moja nová výstava a veľmi sa na ňu teším.

 

fb-promo_as-if-it-never-happened_2
Z pripravovanej výstavy As if it never happened.

Kde v krajinách V4 to podľa teba kultúrne žije?

Určite v každej krajine z V4. Myslím si, že práve teraz  a na základe politicko-spoločenskej nálady a situácie v krajinách V4  sa kultúra a umenie stávajú veľmi dôležitými v našich životoch. Umenie a kultúru veľmi potrebujeme a je podľa mňa momentálne hlavným nosičom na prerozprávanie toho, kde sme sa v prítomnosti ocitli a čo sa okolo nás v spoločnosti deje. Len aby bolo ešte viac kvalitnej literatúry, divadla, vizuálneho umenia či filmov.

Čo máš rada na Bratislave?

To, že ma neustále niečím prekvapuje a nenechá ako tvorivého človeka v apatii.

 

Olja svoju tvorbu predstaví 26. apríla počas PechaKucha Night Bratislava Vol. 37 Visegrad Edition, ktorá sa koná v rámci festivalu [fjúžn]. Podujatie sa koná s podporou International Visegrad Fund, Ars Bratislavensis a Bratislavského samosprávneho kraja. Viac informácií nájdete na www.pechakucha.sk.

Teraz najčítanejšie

PechaKucha Bratislava

Zaujímavých ľudí z oblasti umenia, architektúry, dizajnu a spoločenského diania predstavujeme na pravidelných PechaKucha Night Bratislava aj na tomto blogu.