Denník N

Nové skutočnosti pri výstavbe na ulici Pri kríži v bratislavskej Dúbravke? Primátorovi najskôr zostáva buď nestavať alebo vykonať sanáciu skládky.

Javí sa, že developerská aktivita bratislavského Magistrátu a primátora na ulici #Prikrizi môže mať vážnu trhlinu. Nedá sa vylúčiť, že môže dôjsť k porušeniu zákona. A možno aj porušeniu zdravia. Chcú stavať na mieste nesanovanej bývalej skládky, ktorá je vedená v registri A pravdepodobných eviromentálnych záťaží. Slovenský právny poriadok nepredpokladá akékoľvek stavebné aktivity na mieste nesanovaných skládok.

Ulica Pri kríži v bratislavskej Dúbravke sa vďaka Magistrátu a primátorovi Bratislavy stala známym pojmom, nakoľko tu chcú silou mocou presadiť výstavbu bytov pre nájomníkov z bytov z reštituovaných domov v Starom Meste, ktorú úplne nikto nechce, ani tí nájomníci, iba primátor a Magistrát. Občania, aktivisti, petícia cez 1000 podpisov a verejní činitelia nechcú výstavbu na mieste bývalej skládky. Ťažko povedať aký postoj má Ministerstvo dopravy a výstavby, avšak Ministerstvo životného prostredia (MŽP) si o predmetnom mieste, kde je zemou zahrnutá nesanovaná(!) bývalá skládka nejasného pôvodu vedie zaujímavé dáta.

Informácie sme čerpali z Informačného portálu enviromentálnych záťaží, zo stránky http://envirozataze.enviroportal.sk a nám dostupných dokumentov, dvoch posudkov hygieny (RÚVZ r.2012, r.2015), ktoré si zdá sa miestami vzájomne odporujú a voľne na internete dostupnej dokumentácie, ktorú si dal Generálny investor Bratislavy vypracovať ku žiadosti o zmenu stavby, Štátneho programu sanácie enviromentálnych záťaží (z r.2015 na roky 2016-2021) a online údajov Slovenskej agentúry pre životné prostredie. Na otázku aktivistu na základe akých dokumentov RÚVZ rozhodol mu prišla odpoveď, že RÚVZ si podkladovú dokumentáciu nearchivuje a v prípade, že sa preukáže výstavba na skládke, budú prijaté opatrenia (?!). Už vymenované dokumenty naznačujú, že plánovaný projekt by mohol byť problémom z dôvodov pravdepodobnej toxickosti skládky a stability podložia. Napriek tomu ho Magistrát proti vôli ľudí presadzuje. Ale späť k enviroportálu a MŽP.

Ukazuje sa, že stavať sa má na mieste bývalej skládky nejasného pôvodu vzniknutej za čias komunizmu resp. komunistického socializmu a nikto nevie, čo vlastne skládka obsahuje, na čo sa vtedy veľmi nedbalo. Podľa voľne dostupných informácií by sa malo jednať o bližšie neurčený komunálny odpad, stavebný odpad a zvyšky tiel živočíchov, podľa jedného zo zdrojov – aj čo boli porazené pre slintačku, a v jednej sonde sa našla kontaminácia ropnými produktami. Z toho možno vyvodiť a dnes sa už o tom hovorí, čo obyvateľov najskôr čaká. A na takých skládkach zákon nepredpokladá vykonávanie žiadnej činnosti, žiadnej výstavby, iba ak sanácie. Štátne aj samosprávne subjekty totiž môžu vykonávať len to, čo im zákon umožňuje. Nie je teda jasné, či už teraz pri aktuálnych činnostiach teda nedochádza k porušovaniu zákona.

V bratislavskej Dúbravke sú evidované dve skládky pod týmito údajmi, obe vedené so strednou prioritou riešenia: B4 (007) Bratislava – Dúbravka – Technické sklo – areál závodu SK/EZ/B4/153 a B4 (008) Bratislava – Dúbravka – za konečnou električiek – ul. Pri kríži SK/EZ/B4/154, obe sú vedené v registri A ako pravdepodobná enviromentálna záťaž. Nás teda v danej chvíli aktuálne zaujíma tá druhá. Zákon presne definuje, čo sa s takými skládkami má robiť.

Ako pravdepodobná enviromentálna záťaž sa označuje stav územia, kde sa dôvodne predpokladá prítomnosť environmentálnej záťaže (zákon č. 569/2007 Z. z.). Na takto zaťaženom území by sa mal vykonať geologický prieskum životného prostredia, čo je prieskum, ktorým sa zisťujú a overujú: geologické činitele ovplyvňujúce toto prostredie vrátane zisťovania znečistenia spôsobeného činnosťou človeka v horninovom prostredí, podzemnej vode a pôde a navrhovanie sanačných opatrení, pravdepodobné environmentálne záťaže alebo environmentálne záťaže, vyhodnocujú sa súčasné a potenciálne riziká environmentálnej záťaže s ohľadom na súčasné a budúce využitie územia a navrhujú sa sanačné opatrenia, geologické podmienky na zriaďovanie a prevádzku úložísk rádioaktívneho odpadu a iného odpadu v podzemných priestoroch (zákon č. 569/2007 Z. z.). Výsledok takéhoto prieskumu na ulici Pri kríži nie je známy, lebo sa najskôr nerealizoval a skládka je teda vedená v registri A – pravdepodobných enviromentálnych záťaží. Ak by bolo inak je predpoklad, že by už bola z tohto registra preradená. V ďalšom sa odvolávame na Štátny program sanácie enviromentálnych záťaží.

To znamená, že ak by chceli Magistrát a primátor čokoľvek s daným územím robiť, musí sa vykonať uvedený prieskum a nie riskovať poškodenie zdravia obyvateľov a ich detí, obyvateľov blízkeho domova dôchodcov, tiež detí z blízkej školy a sociálne slabších obyvateľov v blízkych nájomných domoch. Správne by mala ísť žiadosť na Ministerstvo životného prostredia, ktoré sa pokúsi určiť pôvodcu skládky, čo však už dnes najskôr nie je možné a preto zo zákona by starostlivosť o skládku a jej sanáciu prebral štát, pričom na tieto potreby sú aj presne určené eurofondy. Tak by sa skládka sanovala. Buď by sa predmetný odpad vyviezol na skládky, ktoré sú technologicky nové a nie sú enviromentálnou záťažou alebo by sa vykonali opatrenia namieste. Iné nie je možné robiť nič. Alebo chce niekto otestovať toxicitu na ľuďoch?

Teraz najčítanejšie

Juraj Štekláč

Som lekár a moja práca mi umožnila vidieť reakcie ľudí v hraničných životných situáciách. Či už na Slovensku alebo v zahraničí, všetky svorne ukazujú, že svet je o medziľudských vzťahoch a zážitkoch. Hmotné veci v ňom nie sú akosi trváce... Aj preto sa zaujímam o spoločnosť ako takú, sociálne vzťahy, problémy a ich možné riešenia a mám pochopenie pre všetko, čo je ľudské. Mám rád knihy, šport a hudbu, ktoré nás robia lepšími. Moje otvorené pôsobenie vo verejnom priestore mi len potvrdzuje, že je dosť veľký pre všetkých.