Denník N

Prečo bol protikorupčný pochod bombardovaný nenávisťou

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ak ste videli aspoň chvíľu z livestreamov z včerajšieho protikorupčného protestu, čítali diskusiu aspoň pod jedným článkom o ňom alebo nejakým iným spôsobom interagovali v tejto téme, tak vás musela zaraziť rozsiahla vlna negatívnych reakcií z tmavých kútov ADSL internetu. To by nebolo nič nové, lebo veď internet, ale v kontexte vyslovene pozitívneho eventu to vyznievalo absurdnejšie ako zvyčajne.

Prázdne frázy o Sorosovych deťoch, mimovládkach, Matovičovi, Poliačikovi, protislovanskom proteste či Majdane zneli jedna za druhou ako cez kopírak. Posmeškami na túto tému sa dá zabávať hodiny. Prečo si však dali kryptofašisti a iné okrajové existencie tak záležať na online bombardovaní protestu? Aké sú dôvody ich hlučnej frustrácie?

Livestream - protikorupčný protest
Aj Jaroslav sa spustil a všetkých verejne pobavil

Privlastnenie témy

Študenti bez politickej praxe alebo kapitálu si komunikačne omnoho úspešnejšie privlastnili tému korupcie ako opozícia či krajná pravica a populisti. Stále platí, že ak niečo robíš srdciarsky, tak sa staneš lovebrandom. S použitím kalkulu to nefunguje. Ľud znechutený opozično-koaličnými útokmi privítal protestnú akciu bez politických aktérov, čo je, zdá sa, jeden z kľúčových faktorov akejkoľvek budúcej spoločenskej požiadavky, týkajúcej sa štátnych peňazí.

Absencia mediálneho pokrytia pochodu za Tisa

Niektorí konšpirátori si pravdepodobne protikorupčný pochod vyložili ako akciu na odpútanie pozornosti od tohto väčšinou sledovaného nacistického pochodu. Medializovaná promenáda sa tento rok nekonala – na pochod (zas niečo s tým tlstým farárom) prišlo približne 30 (slovom tridsať) nacistov a nemali šancu súperiť o národnú pozornosť s tisícami účastníkov jediného skutočne dôležitého pochodu v ten deň.

Frustrácia z rušenia FB stránok

Akumulovaný hnev z konečného rušenia Facebookových stránok nacistov a ich prívržencov sa môže ventilovať aj rozsievaním zla smerom k tým, ktorí nie sú zaťažení etickou a zákonnou pochybnosťou. Dáva to zmysel – študenti strednej školy získali za pár týždňov to, čo sa kotlebovským hochštaplerom nepodarilo za roky – získať na svoju stranu slušnú a vzdelanú časť verejnosti, médiá či aktivistov a opozičných politikov. A povedzme si na rovinu – pravdepodobne ich ani nikdy nezískajú lebo nacista ostane nacistom, aj keď gardistickú uniformu vymení za mŕtve menčestrové sako.

Frustrácia z chýbajúcej atraktivity

Tu je viditeľná nadväznosť na predchádzajúci bod – krajnej pravici a konšpirátorom sa nikdy nepodarí získať na svoju stranu slušných ľudí, ktorí by na akomkoľvek hromadnom verejnom vystúpení dokázali držať úroveň a neznížili by sa k akejkoľvek kontroverzii či výtržnostiam. Seriózne médiá rovnako na ich strane nikdy nebudú. Mediálny priestor v hodnote tisícok eur, ktorí študenti dostali zdarma len vďaka ich presvedčeniu a správnej motivácii, je v očiach okrajového politického spektra zaplatený „vyššou mocou“ – tento argument je len plytkým prejavom závisti a frustrácie z vlastnej pomýlenosti. A zároveň dôkazom o vlastnej existenčnej kríze.

Čo z toho vyplýva? Liekom na spoločnosť v upotenej zelenej flíske je prinášanie veľkých a dobrých vecí – tém, ktoré rezonujú pozitívnymi emóciami. Slušní ľudia musia vedieť aj naďalej prekričať lúzu, hrabúcu sa k moci aj napriek svojej nekompetentnosti, musia ubrániť verejné funkcie pred hnedou kôpkou tumorov. To je výzva rovnako pre nás, slušných ľudí a pre médiá, na pleciach ktorých je dnes viac zodpovednosti ako kedykoľvek predtým.

Teraz najčítanejšie