Denník N

Chvíle na výslní, ale aj nevydarené epizódy. Návraty tenisových mamičiek majú tisíc tvárí

Kariéra alebo rodina? Skôr či neskôr čelí tejto neľahkej dileme takmer každá zástupkyňa nežného pohlavia. V prípade tenistiek obvykle dostane prednosť šport. Steffi Grafová, Chris Evertová, Li Na či Arantxa Sánchezová Vicariová, to sú len niektoré z plejády žien s raketou v ruke, ktoré priviedli potomka na svet až po odchode do tenisového dôchodku.

Nájde sa však aj niekoľko čoraz častejších výnimiek. Kým podaktoré hráčky zo svojho kumštu ani po pôrode nič nestratili, ďalšie sa z najvýraznejších príčin medzi najlepšie už nedokázali vrátiť.

Vôbec prvou úspešnou tenisovou matkou sa stala Britka Dorothea Lambertová Chambersová, ktorá až štyri zo svojich siedmich triumfov vo Wimbledone dosiahla až po narodení dieťaťa v rokoch 1910 – 1914. Na jej nástupkyňu si však tenisový svet musel počkať vyše polstoročie.

Šesťdesiate a sedemdesiate roky bieleho športu patrili Margaret Courtovej. Víťazné ťaženie držiteľky rekordného počtu primátov z podujatí veľkej štvorky vo dvojhre nezastavili ani dve pomerne dlhé prestávky. Legendárna Austrálčanka ukončila kariéru po prvý raz už v roku 1966 ako 24-ročná, už počas ďalšej sezóny však ohlásila návrat. Druhá pauza nasledovala po porážke vo finále Wimbledonu 1971. Ako sa neskôr ukázalo, rodáčka z Perthu už v tom čase nosila pod srdcom svojho prvého syna Daniela. Už pár týždňov po pôrode v marci nasledujúceho stála naspäť na kurte a v máji sa dokonca zapojila aj do súťažného kolotoča. Svoje beztak úctyhodné štatistiky napokon ešte vylepšila o ďalšie tri grandslamové vavríny zo sezóny 1973 a zdalo sa, že titul s poradovým číslom 24 nemusí byť jej posledný. Trochu prekvapivo však prišla ďalšia správa o radostnom očakávaní, nasledovala ďalšia odmlka a vzápätí aj ďalší návrat, kvôli rastúcej konkurencii a zrejme aj veku však už ani zďaleka nie taký úspešný.

Po dlhej pauze valcovala vo veľkom štýle

Len o niekoľko rokov neskôr sa v takmer navlas rovnakej situácii ako Courtová ocitla aj jej krajanka Evonne Goolagongová Cawleyová. V sezóne 1976 sa austrálska reprezentantka mohla pochváliť životnou formou, ale po US Open sa na vyše roka odmlčala. Na jar nasledujúceho roka priviedla na svet dcéru Kelly Illanu, na rozdiel od Courtovej však s reštartom kariéry otáľala podstatne dlhšie. Vrátila sa však vo veľkom štýle, keď na prvých štyroch turnajoch nenašla premožiteľku. Skvelé výkony korunovala v decembri na Australian Open. Na ceste za celkovým triumfom nestratila ani set a vo finále deklasovala svoju menovkyňu Helen Cawleyovú presvedčivo 6:3, 6:0.

Zostrih finále decembrového Australian Open 1977 medzi Evonne Goolagongovou Cawleyovou (v žltom) a Helen Cawleyovou.

Zo strany v tom čase 26-ročnej hráčky to však ani zďaleka nebolo všetko. Hoci v ďalších sezónach svoj program postupne okresávala, na jednom podujatí štartovala pravidelne a vždy patrila medzi favoritky. Srdcovým turnajom Goolagongovej bol slávny Wimbledon. Z 11 účastí až 8-krát dokráčala aspoň do semifinále, do histórie sa však zapísala v roku 1980. Ako dosiaľ jediná matka v Open ére totiž v All England Clube siahla na trofej pre víťazku dvojhry.

Nečakané, ale nie náhodné

Ďalšia mamička prelomila ľady až v druhej polovici roka 2009. Kim Clijstersová kvôli zdravotným problémom ukončila kariéru len pár dní pred svojimi 24. narodeninami, bez tenisu však vydržala len dva roky. Počas prestávky stihla porodiť dcéru Jadu. Hoci podľa vlastných slov pri opätovnom vstupe na kurty nemala veľké oči, už na svojom treťom turnaji po návrate šokovala celý svet.

Ako držiteľka voľnej karty na US Open postúpila až do finále, kde si poradila s Caroline Wozniackou v dvoch setoch. Senzačný triumf oslavovala s pohárom a dcérkou v náručí. Nečakaný úspech prekvapil zrejme každého, vrátane novopečenej šampiónky. „Je to skvelý pocit, no zároveň aj dosť mätúci,“ uviedla po rozhodujúcom zápase, „chcela som iba absolvovať tri turnaje a dostať sa naspäť do rytmu.“

Belgičanka navyše dokázala, že titul z Flushing Meadows nebol dielom náhody. V nasledujúcej sezóne sa blysla úspešnou obhajobou a v roku 2011 pridala ďalší triumf z Australian Open. Priznala však, že skĺbiť starostlivosť o nového člena rodiny so športovými povinnosťami nie je vždy jednoduché. „Predtým sa všetko točilo okolo mňa, teraz je to celkom inak. Hrávala som veľa turnajov, často som bola zranená, teraz sa trochu držím v úzadí. Cítim sa silnejšia, hladná po úspechu. Potrebujem však viac odpočinku, než som bola zvyknutá,“ povedala v roku 2010.

Nie každá žena však nástrahy kariéry popri materstve zvládla s rovnakou bravúrou. Stačí si spomenúť na ďalšiu bývalú svetovú jednotku Lindsay Davenportovú. Tá sa po pôrode vrátila ako 31-ročná, víťazila však najmä na menších podujatiach, grandslamy pre ňu ostali zakliate. Ešte horšie dopadla Patty Schnyderová. Niekdajšia siedma žena svetového rebríčka sa od svojho predvlaňajšieho návratu pohybuje takmer výlučne len na turnajoch najnižšej úrovne.

Už onedlho sa na dvorcoch objaví ďalšia mamička. Viktoria Azarenková sa v decembri radovala z narodenia syna Lea a v júli ohlásila návrat na turnaji v americkom Stanforde. Ďalšia hviezda ženského okruhu Serena Williamsová príchod potomka ešte len očakáva, netají sa však plánmi zamiešať karty v roku 2018. Dokážu sa obe hviezdy vrátiť do svojej niekdajšej formy? Odpoveď na túto otázku dá len čas.

 

Teraz najčítanejšie