Denník N

Keď všetko zlé je na niečo dobré…

Milujem ten pocit ráno, keď si po rozhybaní tela doprajem dlhú sprchu s mojimi namiešanými olejmi, všade sa vinie vôňa bergamotu a levandule… a potom zasadnem na raňajky… a otvorím knihu Gaya Hendricksa na náhodnej strane….. vždy sa tak dozviem v krátkych útržkoch presne to, čo potrebujem (-:

Keď cestujem, raňajky sú občas prekvapivé. Občas som sklamaná, občas prekvapená – čo sa podáva.. niekedy chýba zelenina…

Moja Prague. Mám tu svoje miesta. Hotelové raňajky majú svoje kúzlo. Na jednej z potuliek to bolo celkom vtipné! … Keď som druhý deň išla na raňajky – stretla som zase tých istých ľudí. Tí, čo radi dlho spia sa vždy stretnú zaručene  pre desiatou hodinou. (-: A tak tomu bolo aj teraz! Vpredu sedel ten istý chlapík a potom dorazil pár… Vtipné! Tretí deň tá istá zostava. Všetci ma zdravia Zdrastvuj! V Prahe sa mi väčšinou prihovárajú všetci ruštinou. Zrejme budím taký dojem. Čo to som sa z ruštiny kvôli tomu aj naučila…..

Kráčala som uličkami Prahy… Zamyslená.. mierne unavená.. moje ľavé chodidlo bolo mierne preťažené z tanečného víkendu Davida Mooneyho, telo potrebovalo teplý kúpeľ, masáž,.. aby mohlo nabrať silu.. No a predovšetkým spánok……

A presne v okamihu, kedy som si pomyslela: „Mala by si spomaliť..“, uvidela som naproti sebe auto. Táto sekvencia bola veľmi krátka…

V pozadí mi hrala na sluchátkach pohodová hudba Chiary Civello a všetko čo prišlo potom sa udialo rýchlo. Akcia bola rýchlejšia ako moja myseľ.

Taxík, ktorý šiel šialene rýchlo – ma mierne zozadu zachytil. V podstate ma čiastočne zachránil môj bubless ruksak.

Moje telo však bolo plné modrín.

Keď som na druhý deň vyliezla z postele, moje ľavé chodidlo opuchlo a nemohla som veľmi chodiť. Čo teraz? Už som dávno mala byť niekde úplne inde…

Chvíľku som skúmala ľavé chodidlo, .. a keďže každé ráno som zvyknutá na pohyb, bolo to náročné…..

Zistila som však, ze za rytmu tanečnej hudby noha funguje. Vypla som hudbu. Začala chodiť… problém. Noha bolela. Tak ešte raz!

Obula som si tanečné cvičky a skúmala som, prečo sa moje chodidlo správa pri tanci inak…..

Je to myseľ? Ktorá ma blokuje? …..

Ukázalo sa, že pokiaľ som chodila viac vnútornou stranou chodidla, nebol  to až taký prúser….

Paradoxne, to bolo presne to – čo sme riešili na rolfterapiách. Chodidlá. Správna chôdza. Ok! Snažila som sa tomu porozumieť, tak ako to prišlo. Ale bola som zvyknutá na aktivitu. Preto to bolo dosť zdrvujúce….

Keď som potom v tanečných cvičkách ťažkým krokom prišla na raňajky…  zase boli všetci na svojich miestach! Tento krát sme si zamávali(-: A ja som sa rozosmiala. Chlapík naproti sedel ako obvykle, dával si čierny čaj… pridával si chlieb a vajíčka. Pozoroval ma. A vlastne aj ja jeho. Nebadano badane.. Zrazu sa mu vysypal cukor z tej hlúpej dávkovacej cukorníčky ako mne deň pred tým,..  a ja som trošku zdvihla kútik na znak úsmevu…. Potom som dostala záchvat smiechu…

„Vy sa mi smejete..“, povedal.

Hej. Fakt som sa smiala. Tak spontánne, .. „No… hej,.. prepáčte.. vlastne.. toto sa mi stalo tiež včera..“ Dali sme sa do reči. Po chvíli zistil, že som slovenka. Takže útrapná ruština sa skončila. Huráá! Úľava po hodine hľadania slov… Bolo to vtipné!!! (-:

Pozorovala som aj tajomný pár. Pozerala som sa chvíľku na túto celú situáciu.. a nemohla tomu uveriť, aké je to všetko dnes takmer rovnaké…

Akurát v čom bola zmena, žena mala na nohe sádru.

??? Čo sa stalo?

Pozrela sa na môj obväz a ja na jej sádru.

„Viete, my.. mali sme dnes odletieť do Zürichu..“, povedala ….

„Ja do Viedne“,… pousmiala som sa.

„Je to naozaj zvláštne. V okamihu,.. keď mi vírili myšlienky, aby sme v Prahe ešte ostali na pár dní – spadla som keď sme sa ponáhľali na metro. Alison a Dan boli naozaj milí ľudia. Neviazala ich hypotéka. Premiestňovali sa podľa toho, ako to cítili. Ľudia z iných krajín to často tak robia. To iba slováci sú akoby zviazaní. Bude to tým, že ceny podnájmov sú často vysoké. Iné nastavenie v spoločnosti…. iné nastavenie v hlave…. Kto nemá nehnuteľnosť, je v nižšej triede…

Strávila som s nimi poobedie… a veľa sme sa nasmiali…. bol to vzácny čas….

Zrušila som cestovný lístok. Kúpila som si nové topánky. Pretože do mojich tenisiek som chodidlo nenapchala. Pretože už dlhší čas som chcela vyskúšať topánky na zdravú chôdzu. Teraz prišiel na to ten správny čas……

Keď som ich v predajni obula…  už som ich nevyzula…

Nové topánky = nový svet = nový pocit.

Navyše v Prahe boli oveľa lacnejšie ako na Slovensku…. Vykročila som na ulicu a mala som pocit, že mám nové telo. Moje telo sa zrazu pohupovalo prirodzenejšie, bolesť nohy bola celkom znesiteľná… A aj keď to telo bolo ešte modrinové, …. v týchto topánkach doslovne ožilo……

A čo bolo zaujímavé…. mala som zrazu súcit so všetkými ľuďmi, ktorí mali barlu. Každého, koho som stretla s barlou – som automaticky zasnímala pohľadom a prejavila určitý súcit. A.. Poslala som mu radostnú energiu… Je to pozoruhodné, ako sa veľmi rýchlo môže zmeniť naše videnie sveta…… Pretože keď sme zdraví, chorých až tak nevnímame. A tak je to vo všetkom….

A kedykoľvek, keď som chcela ísť rýchlejšie, moja noha ma upozornila na to, že mám zotrvať v pomalosti….

A čo bolo interesting,… ako sa nášľap chodidla zranením úplne menil. V okamihu, kedy som sa vracala do pôvodného zlozvyku našľapovať na chodidlo tak ako pred tým – pocítila som bolesť….

Spomenula som si na Erika Iversena… Hovoril, že v okamihu, .. keď začneme inak kráčať – zrušíme aj akýsi mentálny stereotyp. Toto bolo presne ono! Akoby sa čosi zmenilo aj vo Vedomí. Nevedela som presne čo, ale zažívala som a pociťovala akúsi zmenu…..

Nasledujúce dni prešli z rýchlych rytmov Manhatanu do pomalých rytmov plynutia bytia. Nebolo sa kam ponáhľať. Vnímala som ťažkosť. Výsmech Vesmíru. Ale čiastočne aj eufóriu, že čosi sa prudko vo mne mení. V hlave mi znela hudba Davida Mooneyho, ktorý je stelesnením lásky… a to čo učí je obdivuhodné…

Zrazu v tej ťažkosti.. oslovil ma na ulici jeden muž… „Viete… všimol som si Vás už v metre. Máte takú zvláštnu vibráciu. Ste veľmi krásna… neviem kto ste, ale… musel som Vám to povedať.. A povedal som si,.. že Vám dám toto…“, dohovoril… a z vrecka vytiahol čokoládu Milku…

Stála som ako obarená. Keď ma ľudia šokujú, zaseknem sa. Krásna? Spomenula som si,.. koľko som málo spala za posledné dni. Môjmu žalúdku chýbali moje smoothie, ktoré sú dennou zaležitosťou. Moja noha je kaput. Na celom tele som mala modriny…..

„Ste taká… neviem to vysloviť..“…

Chvíľku som nechápavo stála na Perunovej ulici, vybehla som si kúpiť iba čosi na jedlo…. sviečky na večer…. ani neviem či som sa v ten deň vôbec učesala (-:

Pousmiala som sa. A spomenula som mužovi časť z udalostí, ktoré ma postretli. „Súcit.. Ten tam je! Máte to v pohľade……“…

Neviem kto bol tento muž. Ale neuveriteľne ma v týchto ťažkých chvíľach potešil……

Nasledujúci deň som vymýšľala program.. vybrala som sa na workshop o tieňoch… Cez víkend som mala odcestovať. Lenže Charley, ktorý robil workshop na túto temu ma tak očaril, že som nakoniec v Prahe zostala na jeho víkendové „lucid dreaming“. Lucidné snenie je niečo, čo mi zas obohatilo môj pohľad na sny a na prácu s nimi. Snívate a viete, že snívate. Takže môžte vytvárať rôzne predstavy….. Preprogramovávať traumy… emocionálne zranenia… atď..  Čas, ktorý som strávila s Charleym a touto skupinou ľudí mi dal neskutočne veľa…. boli mi ochotní pomôcť, aj keď ma nepoznali…

Volali ma „girl of the rainbow“..

Po tomto víkende som pocítila hroznú vďačnosť…♤

Moje zranenie ma vlastne neskutočne obohatilo! ……

Alislson a Dan mi zamávali na rozlúčku a ja som pocítila zvláštny pocit,….. že niektoré stretnutia sú naozaj zvláštne…. všetci sme mali pocit akéhosi „déjà vu“ …

Jednoducho sme boli presne tam, kde sme mali byť…..

Moja zranená noha, tak ako zaseknutý chrbát – ma veľa naučila. Kým pri chrbáte som telo zahrievala, pri nohe to nefungovalo. Kosť teplo odmietala. Fungovalo to opačne…

A tak ako zaseknutý chrbát priniesol to, že som si urobila kurz masáže lávovými kameňmi a začala sa zaujímať o anatómiu tela, zranené chodidlo prinieslo zas zmenu plánov, ale aj nové stretnutia a náhľady…. odvtedy iné topánky ako na zdravé chodenie nenosím… chodia totiž samé♡

Môj deň začína a končí masážou chodidiel. Vždy kombinujem na masáž iné éterické oleje. Citrusy sú povzbudivé a čistiace, ihličnany sú uvoľňujúce…  Chodidlá sú dôležité, príliš dôležité na to, aby sme ich zabedbávali… celý deň nás nosia.

chodidla_

Opäť som spoznala výborné masáže…

A to, čo mi v rolfterapii pripadalo ako nemožné, sa pomaly začalo stávať skutočnosťou… to, na čom sme tak dlho pracovali – zrazu bolo tu!

Pretože v rolfterapii som sa učila od základov chodiť. Nanovo. Bez vytočených špičiek. A iných starých zle naučených stereotypov. Moje telo sa začalo celé kompletne preskladávať…. Je to však dlhý proces.

Keď sa pozriem na moje staršie videá, pripadám si,.. akoby som to ani nebola ja…

Hlavu som mala dopredu… telo bolo zhrbené… pôvodná motivácia bola – zlepšiť držanie tela, zbaviť sa migrén. Tie potom prešli. Bolesť sa však neskôr  sústredila do kolien.. neskôr do chodidiel….

Témy sa menia…. a to je dobré znamenie!

Moje zranenie mi vlastne urýchlilo kopec vecí…..

Sme zvyknutí sa na tragédie pozerať dramaticky…

Ak sa Vám niečo udeje,.. pozorujte, čakajte, skúmajte….

A možno medzi riadkami nájdete nejaký odkaz, ktorý bude pre Vás dôležitý….

Ako sa hovorí: „Všetko zlé je na niečo dobré..“ ♧

Pozdravujem Vás…

S láááskou..

☆Večná ufónica Kity☆

(Foto k článku, č. 1  – http://tivi.cas.sk/video/1822472/nestastie-na-zaciatku-skoly-dve-deti-zrazilo-auto-na-priechode/

Foto č. 2  – http://www.vasetiande.cz/detoxikacni-naplast-s-turmalinem/)

 

 

 

 

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Katarína Lorenčíková

Majka z Gurunu, večná ufónica... hľadačka pokladov v nevšedných všednostiach... Skladateľka, hudobníčka, textárka, speváčka, cirkušantka života.. Našu music nájdeš na www.zabie-pierko.com O mne? Dočítaš sa viac na mojom webe: www.vwala.sk Život je ako tanec! Namaľuj si svoj obraz života.. namaľuj si sny..... Vesmír nie je až taký krutý, aby všetkým splnil ich priania (-: