Denník N

Túto školu som nevyštudoval

Tibor Eliot Rostas na záberoch z roku 2015, kedy v Moskve oznamoval zámer založiť na Slovensku ďalšie alternatívne médiá.
Tibor Eliot Rostas na záberoch z roku 2015, kedy v Moskve oznamoval zámer založiť na Slovensku ďalšie alternatívne médiá.

Ako jeden z mnohých absolventov FMK v Trnave, aj ja by som bol v posledných dňoch rád, keby sa z tohto faktu stala alternatíva tak, ako ju chápe nielen Tibor Rostás, ale po novom už aj akademická obec mojej alma mater, ktorej som trikrát prisahal, že budem chrániť jej česť a dobré meno.

Úprimne, nebola to ľahká úloha od začiatku, pokiaľ berieme do úvahy kvantum študentov, ktorí štúdiom len preplávali, a akú reputáciu tým škole priniesli. Prehliadnúť to nešlo, ale v zásade mi to bolo ukradnuté. Školu som hájil najmä kvôli ľudom, ktorí v nej pracovali, a ktorí by v nej chceli, no zatiaľ nemali šancu pracovať. Škola, jej meno a logo, to sú len pojmy zavesené vo vzduchu. Ich stelesnením sú študenti, absolventi a učitelia, ktorí pod jej záštitou pracujú, robia jej dobré meno na verejnosti, majú hmatateľné výsledky, úspešné kariérne začiatky, vytvárajú funkčné a prínosné komunity, zvučných absolventov. Škola to sú pre mňa ľudia. Nie ľudia, ktorí sa vedia schovať len za vyššie uvedené pojmy, prípadne za titul zo školy, o ktorej dobrú povesť sa nijak nepričinili.

Aj mne, ako vtedajšiemu študentovi, škola poskytla priestor a v podstate všetky vhodné podmienky na sebarealizáciu. Donedávna by som kvôli ľudom, ktorých som mal česť počas štúdia spoznať a pracovať s nimi, hájil dobré meno školy aj naďalej. Pri tomto sľube som sa však zaviazal nielen k  hájeniu jej cti. Zaviazal som sa najmä k obhajobe toho, čo univerzita v skutočnosti reprezentuje. Humanizmus, demokratické princípy, rozvoj poznania a rešpektovanie vedeckých metód. A táto časť sľubu má pre mňa väčšiu hodnotu, lebo prekračuje hranice akademickej pôdy.

Ľudia sa tisícročným aplikovaním týchto princípov naučili rozštiepiť atóm, dekódovať vlastný genetický kód alebo sondou pristáť na kométe. Prekonali sme zatiaľ každý horizont, o ktorom aj v minulosti mnohokrát rôzni dogmatici hovorili ako o zakázanom, o zlom a škodlivom. Mnohí sme si mysleli, že nástupom internetu sa boj medzi vedou a inštitucionálnou dogmou skončí. Vedecké publikácie, periodiká, cele databázy na pár klikov. S týmto ma už len tak nejaký šarlatán neoklame.

Lenže oklamal a zistili sme presný opak. A dnes veda opäť stojí pred ťažkou úlohou. Obstáť pred laickou verejnosťou. Samozrejme, na nič z vyššie uvedeného by ste na FMK neprišli. Sondy sa tam neskladajú, k exaktnej vede sa dostanete len keď sami chcete. Masmediálka však mala jedinečnú možnosť. Byť baštou mediálnej gramotnosti. Chrániť vedu pred modernými šarlatánmi.

Rešpektujem a ctím si prácu ľudí, ktorí v tejto oblasti na škole pôsobia. O to viac nemôžem rešpektovať rozhodnutie pozvať šarlatána na konferenciu FMK. Rozumiem, že ochrana vedeckých princípov nespočíva v zakazovaní. Neexistuje však lepší argument proti, ako fakt, že Zem a Vek vychádza v tlačenej a webovej podobe na Slovensku už niekoľko rokov. Nikto neupiera ich redaktorom slobodu na prejav, alebo ich čitateľom slobodný prístup k týmto informáciam a to úplne evidentne a nepopierateľne. Tento fakt napĺňa tieto práva do bodky. Je to objektívna realita, rovnako ako to, že Zem nie je plochá, ani dutá, ako by si možno mysleli niektorí čitatelia tohto periodika. Môžete si ju ideologicky prifarbovať a hrať sa na martýra, ale objektívnu realitu na alternatívnu jednoducho nezmeníte. Na svete nejestvuje režim ani podmienky, v ktorom by sa tomuto časopisu existovalo lepšie a to bez ohľadu na to, kto sedí vo vláde alebo na poste prezidenta. Aký paradox. Tento  časopis zosobňuje všetko, proti čomu veda a vzdelanie brojí. Nevedomosť, neznalosť, ignorantstvo a povery. Všetko proti čomu má univerzita, ako inštitúcia vzdelania a vedy stáť.

Nerozumiem preto argumentu dekanky FMK o slobode prejavu. Neadekvátne ním háji svoje rozhodnutie šliapať na zásady, na ktoré sme aj pred ňou mnohí z nás prisahali, a kvôli ktorým sme aj mnohí hájili a snažili sa robiť škole čo najlepšie meno. Z tohto teraz ostala len pachuť hanby. Spomínam si, keď som pred dekankou sedel na štátniciach. Neviem si celkom predstaviť, že by som pri písaní záverečnej práce, jej obhajobe, či odpovedi na štátnicovú otázku narábal s metódami a takzvanými alternatívnymi faktami (?) spôsobom, aký časopis Zem a Vek tak často prezentuje. Určite by to štátnicová komisia neakceptovala.

Obsah časopisu musí byť známy, inak by pán Rostás pravdepodobne nebol pozvaný. Nie je to však len o obsahu a nie je to len o Rostásovi. Skúste sa niekedy pozrieť do diskusií týchto článkov. Skúste sa niekedy zamyslieť, kde sa vzal myšlienkový prúd, ktorý vyšvihol ľudí z gardistických uniforiem priamo do parlamentu pomocou prvovoličov. Nedôvera v demokraciu. Spochybňovanie jej princípov. Podrývanie občianskej uvedomelosti. Modré koníky a maminy z internetu chytrejšie ako študovaný lekár. NATO, Antivax a sionistické sprisahania. Podobnosť obsahu s rétorikou chalanov v zelených tričkách čisto náhodná. Áno, Rostas je len nejaký človek z mediálneho priestoru a Megatrendy sú len nejaká konferencia. Ale jeho účasť mu dáva status. Status, ktorým teraz budú títo ľudia obhajovať lži v časopise Zem a Vek. Status, ktorý ich môže utvrdiť v napríklad vo viere o židovskej svetovláde. Znie to ako slippery slope, ale možno by sa niekedy oplatil urobiť prieskum a sledovať prienik medzi skupinou čitateľov Z&V a spriaznených médii ako je Slobodý vysielač, Hlavné správy a ľudí, ktorí volili Kotlebovu stranu. Možno by sme neboli až tak prekvapení. Nehovorím, čo je správna voľba. Hovorím, čo je pre ľudské a politické práva viac nebezpečné, ako nepozvanie účastníka na odbornú konferenciu.

Na konferencii dekanka okrem iného povedala:  „Spomenula som si na dve veci, ktoré vždy opakujem: akonáhle je niekto v očiach braný v našej spoločnosti iný, môže spáchať kariérnu samovraždu. Pán Buckingham raz povedal – Médiá nie sú ani dobré, ani zlé, sú také, aké si ich urobíme my sami.“  

Nerozumiem celkom, čo je na tomto v neporiadku? Človek si má v spoločnosti svoje miesto obhájiť čestnou a poctivou prácou. Je slobodná voľba vydávať časopis s pofiderným obsahom a je slobodná voľba ho nečítať, ignorovať, kritizovať. Kariérnu samovraždu spácha aj „iný“ lekár, ktorý na rakovinu predpíše Savo a my ako demokratická spoločnosť by sme v rámci svojej bezpečnosti mali byť za toto naopak vďační. Nikto tu nestavia hranice a nepáli heretikov, nezakazuje podnikať, cestovať či študovať. Nezamieňajte však neodbornosť a nebezpečnosť s inakosťou.

Napokon len otázky. Aký konkrétny prínos mala mať účasť šéfredaktora mesačníka, ktorý nie je schopný fungovať v medziach reality? Čo si majú myslieť študenti, ktorí tvoria iniciatívu proti korupcii a možno aj ich dekanka na akademickú pôdu pozve človeka, ktorý ich verejne obviňuje z majdanizácie a vytvára dojem protištátnej akcie sponzorovanej Sorosom? Čo k téme o budúcnosti médií môže hovoriť človek, ktorý za roky praxe nevytiahol serióznu kauzu, neupozornil na žiadny predražený tender, neurobil nič pre zvýšenie občianskej uvedomelosti, ba naopak napáda takmer každého, kto tak činí. Nerozumiem, kde sa mali tieto dva prúdy pretnúť, lebo zaiste jeden druhému nie sú alternatívou.

Myslel som, že môžem byť na svoju školu hrdý, že mi v mojom pohľade na svet a na jeho poznanie bude oporným bodom. Univerzita mala byť mojou pripomienkou, že jednoduchá cesta za poznaním neexistuje, že svet a javy v ňom sú omnoho komplexnejšie, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Konferencia na FMK mi však vyslala opačný signál. Signál, že lož si našla svoje miesto medzi akademikmi, ktorí sú s ňou ochotní diskutovať. Nepamätám si, že by som vyštudoval na takejto škole a už vôbec nie to, že by som jej skladal sľub.

Teraz najčítanejšie