Denník N

Ako Vernon Dursley a Andrej Danko spoločne čelili listofóbii a tak vôbec (fejtón)

O čarodejníkovi Harrym, o muklovi Igorovi a o Andrejovi, autorovi Lexikónu tajomnej slovenčiny a všetkých vecí čarovných.

Drahí čitatelia,

dovoľte mi, prosím, začať krátkym textom z knihy Harry Potter a kameň mudrcov.

V piatok prišlo Harrymu až dvanásť listov. Keďže neprešli otvorom na poštu, niekto ich prestrčil štrbinou popod dvere a niekoľko z nich dokonca pretlačil poza okienko v kúpeľni na prízemí.

Strýko Vernon opäť zostal doma. Najprv všetky listy spálil, potom vzal klince a kladivo a zaklincoval medzery okolo vchodových i zadných dverí, takže nikto nemohol vojsť z domu von. Pri práci si pospevoval a pri najnepatrnejšom zvuku sa strhol.

,,Vieš,“ vysvetľoval tete Petunii s plnými ústami klincov, ,,ak sa im to nepodarí doručiť, vzdajú to.“

 

Možno to napadlo i kapitánovi Dankovi.

Napríklad taká Lucia Nicholsonová, veľká kočka za SaS, sa vôbec netají, že listová komunikácia je perfektný spôsob, ako oznámiť svojmu obľúbenému poslancovi informácie o korupčných kauzách.

Iste, Lucka nie je v tejto situácii sama. Keď sme sa tu pred nejakým časom rozhorčovali nad reformami o cenách energií a divných faktúrach za elektrinu, aj istý pán Igor dostal niekoľko milých listov od ustrašených Slovákov.

Igor sa potom pokúsil obavy týchto občanov tlmočiť v parlamente, ale jeho (cti)hodnosť kapitán Danko, šéf SnSlizolinu, fakulty, z ktorej pochádza značné množstvo zavšivavených a prehnitých čiernych mágov, ho vyhodil za použitie nevhodného vizuálneho materiálu.

Kapitán je predsa kapitán. Parlamentná škola čarodejnícka je pod jeho dozorom a on tu je školník a šéf, má to skrátka pod palcom a hotovo.

V ostatných dňoch sa ukázalo, že pán kapitán si pre istotu už začal čítať aj listy, ktoré občania posielajú jeho politickým a čodejníckym oponentom.

Podľa môjho skromného názoru je to celkom pochopiteľný krok. Pán kapitán raz v rozhovore pre istú televíziu povedal, že jeho voliči nie sú na fejsbúkoch. Iste sa tým veľa vysvetľuje. Nakoľko pán kapitán ani jeho voliči nie sú technologicky závislí, pretože sú čarodejníci, nemajú potrebu používať ten spôsob špehovania a narúšania súkromia, ktorý je práve medzi obyčajnými ľuďmi v móde – napádanie fejsbúkových účtov.

(Poznámka: V týchto veciach sa oveľa lepšie vyzná iná uznávaná politická kapacita, pani Blážová.)

Pán kapitán v poslednej dobe často musí niečo vysvetľovať. Povedzme si narovinu, jeho vysvetľovanie je väčšinou veľká zábava, len do zápisníc sa citáce po ňom píšu akosi hrboľatejšie. Odkedy sa zapisujú jeho výroky, zápisnicu premenovali na Lexikón tajuplných zaklínadiel.

Pripomeňme si, čo také nám pán kapitán vysvetľoval v poslednom čase.

Vysvetľoval, ako nemá v úmysle ísť s Maďarmi do vlády. Potom vysvetlil, že teda nakoniec musel, pretože to bola jeho povinnosť voči Slovensku a on je predsa národniar a vôbec.

Vysvetlil, že RegioJet je hlavným problémom slovenskej vlakovej dopravy. Objasnil, že odkedy RegioJet prišiel, slovenská vlaková doprava sa neporovnateľne zhoršila a ceny porástli. Nuž, odkedy RegioJet zasa odišiel, ceny porástli ešte viac. Imbecilný RegioJet evidentne pácha svoje záškodníctvo, aj keď sme ho už vyštvali. Ale môže za to RegioJet, bez pochyby, a možno ešte aj Radičovej vláda.

Ďalej kapitán vysvetľoval svoju armádnu spôsobilosť a vôbec, keď povedal, že si hodnosť kapitána zaslúžil, a keď ďalej povedal, že veď to aj tak skoro nič neznamená, pretože to je len kapitán v zálohe. Niečo podobné sa dialo v slovenskom vysokom školstve chvíľku dozadu. Niektorí ľudia zohnali nejaké penazie a stávali sa z nich magistri, inžinieri a doktori… pravdepodobne tiež v zálohe.

Kapitán nám všetkým riadne a uspokojivo vysvetlil aj to, že svoju fejsbúkovú stránku pozastavil úplne náhodne z „technických a administratívnych“ príčin práve v čase, keď mu ju nespokojní občania častovali kritickými vyjadreniami. Je to čudná náhoda, ale nepochybujeme, pretože poslanci a predsedovia Národnej rady sú predsa vzornými občanmi, ktorí neklamú a neporušujú základné ústavné práva.

Teraz nám zasa vysvetľuje, že v listoch pánovi Igorovi sa skrýva celoštátne ohrozenie a jeho ľudia, nazvime ich napríklad TÍM KAPITÁN, pána Matoviča hrdinsky chránia.

Rovnako aj strýko Vernon Dudley chránil svojho synovca Harryho Pottera.

Vernon sa skrátka musí obetovať a Harryho uchrániť pred listovým nebezpečenstvom.

Rovnako ako Vernon, ani pán kapitán nechcel, aby Igor dostával listy, v ktorých by sa mohol dopočuť niečo zlé. Ešte nebodaj, aby v tých listoch bolo napísané aj to druhé slovo na k, ktorým kapitána nazývajú, a on sa z toho potom doma zrúti.

Možno preto si Igor chlipol z emotívneho elixíru a na tlačovke mu vytieklo pár sĺz. Keby aj on bol ako kapitán, pravdepodobne by povedal nejaké zaklínadlo, napríklad: ,,Snažil som sa zabrániť toho, aby sa mi oko nepoškodené pre sucho a deštruizmus.“

Igor to ale nezahral do autu, ani zo seba nevypotil kúzelnú vetu, ktorou by to okorenil.

Mohli by sme sa ale zamyslieť, prečo ho to tak dojalo. Nepochybujem o pravdivosti slov pána kapitána, veď ako by som aj mohol. Ak by som mal o niečom pochybnosti, tak by to bolo skôr to, či som tie jeho zaklínadlá správne pochopil…

No čo ten Igor?

Ak vezmeme do úvahy, že sú na ňom pravdepodobne bez prestávky nasadení kapitánovi dementori, z nejakého dôvodu sa zverejňujú infošky o jeho zdravotnom stave a dokonca aj priebežné nálezy vyšetrovania, pričom všetky tieto veci sú trochu čudné a aj trochu proti školskému poriadku a zákonom a tak vôbec, Igorov náhly prejav smrteľnosti sa nezdá taký nepochopiteľný. V tejto situácii by jeho manželka pravdepodobne nemohla ísť ani na záchod bez toho, aby sa nemusela báť, že ju pri tom bude naháňať nejaký bazilisk.

Ale tak, ide nám predsa o bezpečnosť národa. Igor s rodinou to musia zvládnuť, národ je nad všetko.

Momentálne máme v parlamentnej škole čarodejníckej dve údajne národniarske fakulty. Jedni majú na čele kapitána, druhí zasa istého magoga (magog – vyšší level čiegneho mága).

Vďaka týmto dvom národniarskym fakultám si môžem byť istý, že Slovač je v bezpečí a naše bohaté kultúrne dedičstvo a tradície sa zachovajú. A hlavne tie z čias SS a ŠTB, za čo vďačíme našim skvelým národniarom. ♥

Žiaden človek nedokáže vziať toľko listov človeku, ako dokáže vziať len človek človeku.

Dagebáctvo sa podagilo.

Teraz najčítanejšie