Keď je ideál nedostupný, musíme objať druhú najlepšiu možnosť
Joe Jackson má ľúbostnú pieseň, v ktorej spieva: „Navždy zostaneš mojou dvojkou!“, ale myslí to ako kompliment. Podobný je môj vzťah k otravným, no v konečnom dôsledku spásonosným súborom PDF.
S viacerým, čo vo včerajšom interview uviedol „digitálny štúrovec“ Tomáš Ulej, sa dá nesúhlasiť, ale v tomto blogovom článku sa zameriam na jeden aspekt. Konkrétne: hoci, ako Tomáš naznačuje, jedinou skutočnou elektronickou knihou je len „tekutý“ formát EPUB (a jeho ekvivalenty), teda žiadne súbory PDF, obávam sa, že je utópiou – najmä v relatívne chudobnej krajine ako Slovensko – očakávať, že nám niekedy bude sprístupnené kompletné slovenské digitálne dedičstvo v kvalitne spracovaných, štandardne naformátovaných a textologicky spoľahlivých vydaniach EPUB.
Slovenskí štátni digitalizátori momentálne typicky zverejňujú pseudo-vydania EPUB: teda robia to tak, že do prázdnej obálky EPUB vteperia naskenované stránky papierových kníh. Takú kamufláž si však radšej mohli odpustiť a zostať len pri súboroch PDF: poctivo priznať, že skutočné digitálne vydania vo formáte EPUB nie sú k dispozícii a pre väčšinu slovenského textového dedičstva zrejme ani nikdy k dispozícii nebudú. Dôvod: stroje a softvéry nedokážu bez ľudskej manuálnej pomoci vyrábať kvalitné vydania EPUB a malá krajinka ako Slovensko zrejme nemá a nikdy nebude mať peniaze na zaplatenie ľudí, ktorí by sa o výrobu kvalitných vydaní EPUB postarali.
Ukazuje to aj inak záslužný (Tomášov) digitalizačný projekt Zlatého fondu SME – na (nielen) seriózne vedecké účely je sotva použiteľný, vzhľadom na textologicky otáznu (ne)spoľahlivosť prameňov použitých na digitalizáciu. Takúto náročnú vec nemožno prenechať čisto nadšeneckým dobrovoľníckym iniciatívam – bez odborného literárnovedného vedenia to nepôjde.
Nuž a v situácii, keď sú kvalitné vydania EPUB v nedohľadne a až na prominentné výnimky (literárne superhviezdy ako Hviezdoslav či Timrava) zrejme navždy zostanú utópiou, treba paradoxne siahnuť práve po neobratnej napodobnenine elektronickej knihy – čiže po súbore PDF s naskenovaným pôvodným papierovým vydaním.
V konečnom dôsledku je teda stratégia štátneho projektu Slovakiana správna: treba sa sústrediť predovšetkým na sprístupnenie kompletného slovenského literárneho dedičstva v naskenovanej podobe súborov PDF, lebo to je aspoň cieľ realistický, keďže kvalitné súbory PDF dokážu vyrábať aj samy stroje bez ľudskej pomoci.
Naproti tomu cieľ sprístupniť celé dedičstvo v optimálnom formáte EPUB je síce ideálny a všetci by sme si ho veľmi želali, no zrejme je utópiou a nikdy sa jeho rozsiahlejšej (už vôbec nie úplnej) realizácie – najmä v malej a finančne podvyživenej krajine ako Slovensko – nedožijeme. Momentálne nič podobne spoľahlivé nie je dostupné ani v gigantických literatúrach ako americká či nemecká – čo potom slovenská literatúra? Úžasný americký ekvivalent našich Zlatých fondov, čiže Library of America, napreduje v elektronickom sprístupňovaní svojich zväzkov slimačím tempom; len zlomok papierovo vydaných zväzkov je v súčasnosti dostupný aj elektronicky. Keď ešte aj bohatá Amerika má s kvalitnou digitalizáciou svojho literárneho dedičstva problém, čo potom Slovensko?
Apropo, na moderných mobilných telefónoch s 5- a viacpalcovými uhlopriečkami a rozlíšeniami Full HD a väčšími už ani čítanie „rigidných, netekutých“ súborov PDF zďaleka nie je takým utrpením, ako ešte povedzme pred piatimi rokmi. Dnes si už s čítaním súborov PDF skvele dokážu poradiť napríklad ruské apky GoodReader a PDF Expert na iPhone, ako aj kórejská apka ezPDF Reader na androidných telefónoch.
Na tabletoch už potom (s použitím rovnakých apiek) štúdium súborov PDF nie je vôbec žiadnym problémom – hoci ideálu (teda kvalitne spracovanému vydaniu EPUB, ktoré by sa dalo študovať v skvelých literárnych apkách ako Marvin, Moon+ Reader Pro, MapleRead SE či Hyphen) nesiahajú súbory PDF ani po päty. Horšia situácia je na lacných čiernobielych čítačkách s „elektronickým atramentom“ (typu hardvérovej čítačky Kindle) – tie zvyknú so súbormi PDF zápasiť, čo je jeden z dôvodov, prečo som sa ich pred rokmi zbavil a presedlal som výlučne na tablety a mobilné telefóny s farebnými displejmi. Nejde však primárne o farby, ale o svižnosť a širokú funkčnosť pri štúdiu elektronickej literatúry, čo na lacných čiernobielych „atramentových“ čítačkách typicky očakávať nemôžeme.