Denník N

Keď je ideál nedostupný, musíme objať druhú najlepšiu možnosť

Úvodná webstránka digitalizačného portálu Slovakiana.
Úvodná webstránka digitalizačného portálu Slovakiana.

Joe Jackson má ľúbostnú pieseň, v ktorej spieva: „Navždy zostaneš mojou dvojkou!“, ale myslí to ako kompliment. Podobný je môj vzťah k otravným, no v konečnom dôsledku spásonosným súborom PDF.

S viacerým, čo vo včerajšom interview uviedol „digitálny štúrovec“ Tomáš Ulej, sa dá nesúhlasiť, ale v tomto blogovom článku sa zameriam na jeden aspekt. Konkrétne: hoci, ako Tomáš naznačuje, jedinou skutočnou elektronickou knihou je len „tekutý“ formát EPUB (a jeho ekvivalenty), teda žiadne súbory PDF, obávam sa, že je utópiou – najmä v relatívne chudobnej krajine ako Slovensko – očakávať, že nám niekedy bude sprístupnené kompletné slovenské digitálne dedičstvo v kvalitne spracovaných, štandardne naformátovaných a textologicky spoľahlivých vydaniach EPUB.

Slovenskí štátni digitalizátori momentálne typicky zverejňujú pseudo-vydania EPUB: teda robia to tak, že do prázdnej obálky EPUB vteperia naskenované stránky papierových kníh. Takú kamufláž si však radšej mohli odpustiť a zostať len pri súboroch PDF: poctivo priznať, že skutočné digitálne vydania vo formáte EPUB nie sú k dispozícii a pre väčšinu slovenského textového dedičstva zrejme ani nikdy k dispozícii nebudú. Dôvod: stroje a softvéry nedokážu bez ľudskej manuálnej pomoci vyrábať kvalitné vydania EPUB a malá krajinka ako Slovensko zrejme nemá a nikdy nebude mať peniaze na zaplatenie ľudí, ktorí by sa o výrobu kvalitných vydaní EPUB postarali.

Ukazuje to aj inak záslužný (Tomášov) digitalizačný projekt Zlatého fondu SME – na (nielen) seriózne vedecké účely je sotva použiteľný, vzhľadom na textologicky otáznu (ne)spoľahlivosť prameňov použitých na digitalizáciu. Takúto náročnú vec nemožno prenechať čisto nadšeneckým dobrovoľníckym iniciatívam – bez odborného literárnovedného vedenia to nepôjde.

Nuž a v situácii, keď sú kvalitné vydania EPUB v nedohľadne a až na prominentné výnimky (literárne superhviezdy ako Hviezdoslav či Timrava) zrejme navždy zostanú utópiou, treba paradoxne siahnuť práve po neobratnej napodobnenine elektronickej knihy – čiže po súbore PDF s naskenovaným pôvodným papierovým vydaním.

V konečnom dôsledku je teda stratégia štátneho projektu Slovakiana správna: treba sa sústrediť predovšetkým na sprístupnenie kompletného slovenského literárneho dedičstva v naskenovanej podobe súborov PDF, lebo to je aspoň cieľ realistický, keďže kvalitné súbory PDF dokážu vyrábať aj samy stroje bez ľudskej pomoci.

Naproti tomu cieľ sprístupniť celé dedičstvo v optimálnom formáte EPUB je síce ideálny a všetci by sme si ho veľmi želali, no zrejme je utópiou a nikdy sa jeho rozsiahlejšej (už vôbec nie úplnej) realizácie – najmä v malej a finančne podvyživenej krajine ako Slovensko – nedožijeme. Momentálne nič podobne spoľahlivé nie je dostupné ani v gigantických literatúrach ako americká či nemecká – čo potom slovenská literatúra? Úžasný americký ekvivalent našich Zlatých fondov, čiže Library of America, napreduje v elektronickom sprístupňovaní svojich zväzkov slimačím tempom; len zlomok papierovo vydaných zväzkov je v súčasnosti dostupný aj elektronicky. Keď ešte aj bohatá Amerika má s kvalitnou digitalizáciou svojho literárneho dedičstva problém, čo potom Slovensko?

Apropo, na moderných mobilných telefónoch s 5- a viacpalcovými uhlopriečkami a rozlíšeniami Full HD a väčšími už ani čítanie „rigidných, netekutých“ súborov PDF zďaleka nie je takým utrpením, ako ešte povedzme pred piatimi rokmi. Dnes si už s čítaním súborov PDF skvele dokážu poradiť napríklad ruské apky GoodReaderPDF Expert na iPhone, ako aj kórejská apka ezPDF Reader na androidných telefónoch.

Na tabletoch už potom (s použitím rovnakých apiek) štúdium súborov PDF nie je vôbec žiadnym problémom – hoci ideálu (teda kvalitne spracovanému vydaniu EPUB, ktoré by sa dalo študovať v skvelých literárnych apkách ako Marvin, Moon+ Reader Pro, MapleRead SE či Hyphen) nesiahajú súbory PDF ani po päty. Horšia situácia je na lacných čiernobielych čítačkách s „elektronickým atramentom“ (typu hardvérovej čítačky Kindle) – tie zvyknú so súbormi PDF zápasiť, čo je jeden z dôvodov, prečo som sa ich pred rokmi zbavil a presedlal som výlučne na tablety a mobilné telefóny s farebnými displejmi. Nejde však primárne o farby, ale o svižnosť a širokú funkčnosť pri štúdiu elektronickej literatúry, čo na lacných čiernobielych „atramentových“ čítačkách typicky očakávať nemôžeme.

Teraz najčítanejšie

Alexander Avenarius

Prekladateľ, korektor, tlmočník, učiteľ jazykov, správca serverov. Milovník elektronickej literatúry a mobilných prístrojov (čiže digitálny knihomoľ), študent filozofie a filmov, polyglot, grafoman, hobby-recenzent. Tvorca alternatívneho rozloženia slovenskej klávesnice. Môj alternatívny blog je na adrese extempore.top. Svoje knižné, filmové a iné recenzie posielam – vzhľadom na prehlbujúcu sa nefunkčnosť portálov IMDb a Amazon – aj do blogu AveKritik.com.