Denník N

Cez moria a púšte, až do temných zákutí ľudskej duše (alebo v metale je stále čo objavovať)

Prehrabávanie sa internetom a obzvlášť YouTube môže niekedy priniesť nečakané ovocie. Aj keď si ako ostrieľaný a svetaznalý metalista myslím, že len ťažko môžem objaviť niečo nové a zaujímavé, nedávne dni mi znovu ukázali, že sa mýlim. Objavil som tri úžasné záležitosti a dnes Vám ich predstavím. Zoznámte sa s triumvirátom Excalion, Symphonity a Magic Kingdom. A na konci Vás čaká ešte príjemný bonus so slovenským pôvodom.

Zdroj: imgrum.org / @viperfoxx

Každého z trojice protagonistov si predstavíme v skratke a následne cez niektorý z ich albumov.

Zdroj: puresteel-shop.com / Excalion

Excalion je projekt s vcelku zvláštnou históriou. Mal byť pôvodne len štúdiový, čomu zodpovedala aj frekvencia vydávania albumov. Po roku 2010 sa po niekoľkých personálnych zmenách odmlčali. Našťastie ale vypočuli volanie fanúšikov a 2017 prinesie ich dlhoočakávaný návrat.

Prečo by ste si mali prejsť diskografiu Excalionu a netrpezlivo sa tešiť na novinku? Pustite si album Waterlines a od prvého songu uvidíte, respektíve skôr budete počuť nespočetne veľa dôvodov. Po zvukovej stránke nemajú ďaleko od novšej éry Stratovariusu. Nahrávka plynie melodicky bezchybne, každú chvíľu uchvacuje chytľavými pasážami. Gitary pôsobia vyslovene hravým dojmom. Pri songu Delta Sunrise sa neraz pristihnete, ako na konci posúvate ukazovateľ prehrávania naspäť na začiatok :)

Na Waterlines by sa dalo písať mnoho chválospevov, ale jednoznačne najviac pozornosti si pýta dnes už bývalý spevák Jarmo Pääkkönen. Jeho hlas sa vznáša akoby nad všetkými melódiami a dominuje im ako Sauron Veľprsteňu. Je večná škoda, že po odchode z Excalionu sa už nezjavil v žiadnom ďalšom projekte, tak ako aj pred rokmi Kelly Carpenter z Outworldu, ktorý metalových fanúšikov uchvátil účasťou na projekte Outworld (odporúčam, jedna z najlepších naozaj heavy progresívnych metalových záležitostí).

Aj ostatné nahrávky Excalionu stoja zato, ale Waterlines nad nimi kvalitatívne mierne vyčnieva. Dostala ma spôsobom, ako sa to naposledy podarilo Eternal-u od Stratovariusu. Dohrá to raz, pustím si druhý, tretí, štvrtý raz… Ako som o nich nemohol tak dlho počuť?

Ak aj novým albumom potvrdia pozície z minulosti, dalo by sa smelo povedať, že skutočný nástupca Stratovariusu ako takpovediac kráľa fínskeho power metalu je tu. Uvidíme, ako sa popasujú s očakávaniami.

 

Zdroj: Valhalla.sk / Symphonity

Symphonity je v jadre český projekt s medzinárodným (hlavne nemeckým) presahom. Už po prvých tónoch je jasné, že produkcia a celkovo zvuk sa vydarili maximálne. Osobne som mal dojem, akoby som počúval nejaký stratený album Avantasie. Buď z obdobia Metal Opera I a II alebo novších ako Mystery of Time alebo Ghostlights.

Precízne, občas skoro progresívne melódie, bombastické refrény, všetko tu je. Mihne sa tu aj Herbie Langhans, ktorého si možno niektorí z vás pamätáte z Ghostlights zo songu Draconian Love.

Čo skladba, to klenot, a nakoniec čerešnička v podobe vydareného coveru Anyplace, Anywhere, Anytime (samotný „originál“ bol vlastne self-cover verziou staršieho songu od Neny s názvom Irgendwie, Irgendwo, Irgendwan z roku 1984).

 

Zdroj: YouTube / Limb Music

Magic Kingdom. Už názov kapely napovedá, že originalita asi nebude hrať prím. Od prvých tónov je jasné, že máme čo dočinenia s kapelou, ktorá si vysoko ctí zlatú éru Rhapsody Of Fire, kedy spomínaná talianska partička vydávala čisté zlato.

Nejde ale o bohapustú vykrádačku, to by som ich sem nedával. Ide skôr o zvukovú poctu nanajvýš melodickému a over-the-top bombastickému power metalu. Magické kráľovstvá, legendárne meče a statoční bojovníci v žiarivej zbroji, a nemôžu chýbať ani čiernočierni EEEEVIL zloduchovia. Preteká to cukrovou vatou viac, ako WWE promo videá nachoskami so salsou, ale príjemné sa to počúva. Každý raz za čas potrebuje jednorožca, aj keď nelieta na drogách, no nie? :)

 

Zdroj: Rocker.sk

Ako bonus by som Vás rád zoznámil so speváčkou slovenského pôvodou, ktorá si hovorí Snovonne. Zadefinovať, aký štýl vlastne hrá, je možné len cez mnohopočetné prirovnania k rôznorodým projektom a interpretom. Metalové party majú v sebe až numetalovú jednoduchosť. Symfonické pasáže by sa zas hodili do hororových filmov alebo temných snímok Tima Burtona.

Ak by som to mal skrátiť, miestami mi to prišlo ako temnejšia verzia Lany Del Rey. Snovonne sa ale darí to, čo Lane príliš nie. Jej songy neupadajú počas albumov alebo naprieč diskografiou do monotónnosti. Nechápte ma zle, pesničky Lany Del Rey majú svoje čaro, ale iba keď ich púšťate po jednej a s dostatočnými časovými odstupmi, inak sa zlievajú dokopy.

Snovonne sa podarilo vyhnúť sa tejto kliatbe a jej albumy majú šťavu a svojský sound. S tými horormi som ale netliachal len tak do vetra. Fakt by mala skúsiť nahrať hudbu do nejakého filmového alebo herného hororu. Hodila by sa aj do takého Outlastu.

Vezmime si napríklad song Home. V úvode sa neviem rozhodnúť, či počúvam Lanu Del Rey alebo Evergrey. Keď sa pridajú gitary, bicie a symfo efekty, akoby som sa preniesol do obdobia albumov Recreation Day alebo Inner Circle od Evergrey). Ďalej niektoré party prechádzajú do pasáží a la Guano Apes, aby sa zas nálada vrátila do intencií Evergrey. Napriek početným prirovnaniam si ju s týmito interpretmi/kapelami nepomýlite.

Mňa ale najviac potešil fakt, že takáto pomerne originálna a svojská záležitosť pochádza od niekoho so slovenským pôvodom. Nie som patriot, ale vždy ma poteší, keď nájdem interpreta schopného obstáť aj v globálnej konkurencii.

 

Opäť, ďakujem za pozornosť a teším sa na Vás pri nejakom ďalšom metalovom prehľade. Ťažká metla ma chytila približne, keď som mal 15 rokov, a odvtedy ma neprestáva fascinovať, čo všetko sa v nej dá ešte objaviť. A ešte radšej som, že sa s vami môžem o tieto radosti podeliť :) \m/

Teraz najčítanejšie