Prvomájové sociálne inžinierstvo
Prvý máj je pre Roberta Fica najkrajším dňom v roku. Konečne žiaden z cirkevných sviatkov, na ktorých on ako birmovaný komunista je vždy na smiech, ani 17. november, ktorý si nevšimol, ale naopak, pravý socialistický sviatok, kedy aspoň na chvíľu môže ísť medzi ľudí bez toho, že sa budú pýtať, kedy sa vysťahuje od Bašternáka. A kedy sa môže hrať na sociálneho inžiniera.
No a tak ide Fico obšťastniť pracujúcich. Vymyslel šesť zmien, ktoré majú zlepšiť situáciu zamestnancov, pritom najmä zhoršia situáciu zamestnávateľov. Robert Fico nikdy nepracoval v súkromnej sfére (ani Andrej Danko, pokiaľ nerátame vytunelovaný Lesostav) a nemá potuchy, ako ťažké je pre zamestnávateľov vysporiadať sa so zvýšenými osobnými nákladmi, či platiť mzdy a odvody načas.
Navyše, návrhy Roberta Fica, ktorými nezaťaží štátnu kasu (kde by následne mohol mať problém s deficitom, čo tiež nie sú jeho peniaze, no aspoň by pritlačila EÚ), ale zamestnávateľov, považujem za najnebezpečnejšiu formu predvolebnej korupcie. Každý jeden návrh samostatne by ekonomika zrejme uniesla, ale v kombinácii môžu byť Ficove návrhy zničujúce.
Fico navrhuje zvýšiť minimálnu mzdu na najmenej 500 eur. Zároveň chce zvýšiť príplatok za prácu vo sviatok na 100% zo mzdy (a čo sa týka sviatkov, sme takmer rekordérmi v EÚ). K tomu sa pridá návrh kapitána Danka na 13. plat (minimálna mzdy teda nebude 500 €, ale 542 € a netreba zabúdať na §120 Zákonníka práce, ktorý hovorí o koeficientoch až 2,0 minimálnej mzdy podľa stupňa náročnosti. Pre vyššie postaveného zamestnanca niekde v hladovej doline to vydá 1084 €, s odvodmi 1.466 €. A k tomu príplatok 100 % vo sviatok, ako navrhuje Fico.
Môžeme si teraz povedať, že tak im treba, hnusným zamestnávateľom, ale to je žiaľ príliš krátkozraké. Verím tomu, že všetci zamestnávatelia vo Ficovej blízkosti (a nacucnutí na štátni cecok) Ficove opatrenia prežijú, ale výrobňa kdesi na východe s nízkou pridanou hodnotou sa môže dostať do vážnych problémov. Lebo minimálna mzda sa netýka len tých, ktorí ju zarábajú. Ak je dnes minimálna mzda 435 € a zamestnávateľ platí menej šikovným šičkám 450 € a viac šikovným 550 €, tak po zvýšení minimálnej mzdy na 500 € nemôže tej s 550 € plat nezvýšiť. Tomuto Richter a Ficom už vonkoncom nerozumejú, ale z množstva stretnutí a aj s osobnej skúsenosti viem, že to tak je. Potom sa len budeme čudovať, že niektorí zamestnávatelia odchádzajú. Do Rumunska, do Číny alebo obmedzia výrobu a v Číne nakupujú.
Pritom najefektívnejšia sociálna ochrana zamestnanca nie je ani zákonník práce, nie sú ani odbory a už vonkoncom nie sociálni inžinieri Richter a Fico, ale dostatok pracovných miest. Ak totiž stúpne dopyt po pracovnej sile (inými slovami ak sa zvýši počet pracovných miest), tak pri nezmenenej ponuke práce (inými slovami pri rovnakom počte pracujúcich) musí zákonite rásť cena práce, teda mzda. Tento základný zákon ekonómie funguje vždy a všade. Rast pracovných miest je kľúčom k rastu miezd, prirodzeným a trvalým spôsobom.
To je fajn, pokiaľ nedovezieme veľký počet pracovníkov zo zahraničia. Vtedy platy nerastú (lebo pri zvýšenom dopyte po pracovnej sile rastie ponuka pracovnej sily) a môžu dokonca mierne klesať. To chápe aj Fico a minimálne mu slúži ku cti, že sa snaží tento problém riešiť, žiaľ smiešnym spôsobom – zahraničný pracovník musí mať tie isté podmienky ako domáci, čo už dnes Zákonník práce prikazuje. Oveľa chytrejšie by bolo zvyšovať ponuku práce občanov SR. Napríklad vyriešiť exekúcie (exekútora by mal platiť veriteľ), cez špeciálny program ako dostať domov občanov SR, až po zastavenie dotácii uhoľných baní. To posledné samozrejme urobiť nemôže, keďže z dotácii pre uhoľné bane idú úplatky pre Fica osobne zabalené v alobale.
Úvahy správnym smerom sú aj návrhy na zvýšenie materskej, otcovskej dovolenky a pod. Jednoznačný problém je v tom, že na Slovensku sa rodí málo detí. Najmä DINKs (double income, no kids) by finančne utrpeli, keby mali mať dieťa. Hypotéka, lízingy a iné záväzky totiž nedovoľujú prísť o polovicu platu. Rómka, ktorá nikdy nepracovala, si môže dovoliť mať dieťa a poberať rodičovský príspevok nižší ako 300 eur. Manželka, ktorá pred pôrodom zarábala povedzme 1.000 € v čistom, si to dovoliť nemôže. Obzvlášť tu treba systémové riešenie (napríklad navrhnuté v Odvodovom bonuse, kde je rodičovský príspevok závislý o predošlého príjmu alebo vzdelania matky a nahrádza mzdu po dobu troch rokov) a nie sociálne inžinierstvo.
