O tom, ako treba v školstve najprv ,, bordel “ upratať

Rekapitulácia

Školstvo. Intenzívne riešené laickou verejnosťou, odbornými kruhmi, okrúhlymi stolmi, učiteľmi (väčšinou tými, ktorým nie je jedno čo sa okolo nich deje ), politikmi ( väčšinou tými, čo nemajú šajnu o realite a fungovaní škôl ). Všetci riešime, mudrujeme, diskutujeme, škriepime sa, bojujeme s ješitnosťou, pripomienkujeme víziu.
Dobre. Skúsme si teda zrekapitulovať uplynulý rok“ intenzívneho riešenia“.

23.3.2016 bol do funkcie ministra školstva vymenovaný lev salónov a príležtostný Karate Tiger, Peter Plavčan. Posadením tohoto pána na ministerskú stoličku, nám učiteľom vláda, akoby ukázala prostredník. Každý učiteľ musí vidieť za trápnymi a hlúpymi prejavmi ministra školstva v televízii, vyrehotanú tvár premiéra, ministra financií a ministra vnútra. Takmer do ,,týždňa,, od vymenovania, vyrukoval tento vzrastom nízky, no odvážnymi sľubmi obrovský muž s tvrdením, že urobí najväčšiu reformu za posledných cca 25 rokov.
Neskôr rokoval s ministrom financií o možnosti zamerať sa na mladých učiteľov, okrem iného aj ponukou lacných bytov.
Následne chceli vyššie menovaní indexovať mzdy učiteľov v Bratislave.

Kažimír sedí na peniazoch ako Moliérov Lakomec. Nestotožňuje sa s myšlienkou, že by mal kvôli nejakým ,, Trulkom ,, zo škôl prísť o čo i len cent. Takže ? Takže prechádza do absolútne primitívneho pokusu o útok výrokmi typu ,, Deti nie sú schopné uchádzať sa o pracovné miesta“ , alebo odporúčaniami typu ,, Odporúčam učiteľom bazálny pokoj.“
Dokonca povolal Harryho Pottera. Ten nám sľubovaných xy % premenil na krásnych 0,9 %.Nakoľko však kúzlo pokračovalo, z 0,9 % sa stala razom čistá 0.

Kažimíra prestriedal Fico. Vyčítal učiteľom, že neštrajkujú počas prázdnin.
Medzi úspešných riešiteľov sa zaradila SaS. Dievčence sa zapísali do našich análov, návrhom zákona o odpise z registra trestov, ktorým mali učitelia preukazovať svoju bezúhonnosť. Preukazovanie je dôležité, nakoľko bez preukazovania, neodhalíme potenciálnych pedofilov.

Plavčan sa nedohodol so ZMOS – om, takže to mizerné zvýšenie sa nemá týkať našich kolegov financovaných z originálnych kompetencií.
Stali sme sa rozpočtovým víťazom.
Svetlo sveta uzrela vízia „Učiace sa Slovensko“.

No a opäť prostredník a vyplazený jazyk v podobe udeľovania veľkých, malých medailí, ako aj papierov Svätého Gorazda. Medzi najlepšími z najlepších sa ocitol aj školský odborársky boss, Pavel Ondek.
ŠPÚ vyhlásil krásne a mimoriadne vtipné súťaže pre učiteľov.
Tak, ja neviem ako Vám, ale mne sa zdá, že sme vyriešili akurát tak veľké….. NIČ.

Veľké upratovanie

Veľkej vízii, veľkej reforme, veľkým zmenám, by malo predchádzať veľké upratovanie.
Naše školstvo je ako stará, špinavá, hnilobou prežratá budova. A do tohoto „bordelu“, akoby sme chceli nanosiť nový nábytok, chceli by sme, aby tam voňal a nájomníci sa tam cítili príjemne. Nemysliteľné. V prvomrade treba vyupratovať a urobiť z budovy zdravé a čisté prostredie.
Čo tým myslím? Školy majú patriť školstvu, to znamená, že treba zrušiť, alebo obmedziť právomoci starostom a primátorom. Nie je možné, aby neodborne zasahovali do chodu škôl. Nie je možné, aby mali právo veta pri výberových konaniach. Nie je možné, aby niektorí doslova terorizovali školy. Kauza Cejkov, nezmyselnosť a zhubnosť týchto právomocí obnažila v plnej miere. Podľa odborárskeho právnika je legislatíva deravá ako sito. Podľa hovorkyne ministerstva školstva, došlo ku konaniu v rozpore so zákonom, výberové konanie by malo byť neplatné, rada školy tiež nie je „košér“. Cez to všetko, riaditeľ ostáva riaditeľom, starosta si naďalej robí so školou čo chce. Ministerstvo školstva nie je totiž starostovi nadriadené. Tragédiou je, že prípad Cejkov, nie je ojedinelý. Pokiaľ toto kompetentní nezrušia, načo máme pripomienkovať víziu ? Ako by bolo možné ju za takýchto podmienok realizovať ? Koho majú školy vlastne rešpektovať? Koho nariadenia sú pre ne záväzné? Ministerstva, inšpekcie, alebo starostov a primátorov?
Ďalej je veľmi dôležité akí ľudia riadia školy. Ak chceme víziu zrealizovať, tak to nemôžu byť diktátori, manipulátori a bosseri.
Opäť! Pokiaľ bude na slovenských školách prekvitať bossing a mobbing, vízia bude nerealizovateľná. Na súčasných, moderných riaditeľov, by mali byť kladené iné nároky. Manažérske, odborné, ale aj charakterové.
Poriadne treba upratať aj na samotnom ministerstve, v Štátnom pedagogickom ústave a MPC- čkach. Všetky tieto inštitúcie, by tu mali byť pre nás, pre učiteľov. Mali by nám vytvárať podmienky pre kvalitnú prácu. Vytvárajú ? Nevytvárajú! Absolútne všetko hodili na naše plecia. Učebnice sú otrasné. Bez ladu a skladu. Bez akéhokoľvek systému a špirálovitého rozširovania. Nechápem prečo sa čudujeme čitateľskej (ne)gramotnosti. Kde ju majú žiaci získavať, keď sa texty nahradili obrázkami!? Kto a na základe čoho rozhoduje o tom, ktoré učebnice bude distribuovať ministerstvo školstva? Lebo mne pripadajú ako nekvalitné šmejdy, hromadiace sa v skladoch. Ľudia, ktorí ich vyberajú, zjavne nehľadia na kvalitu. Rozhodujúca je cena a bohviečo ešte.

Ja sa pýtam, čím sú nám tieto inštitúcie prínosom? Čo tam tí ľudia robia? Metodiky, didaktiky, učebnice, by nám mali poskytovať v najvyššej možnej kvalite. Vzdelávanie učiteľov. Musí byť kvalitné. Že kontinuálne vzdelávanie! Obyčajný biznis, s nízkou kvalitou výstupov!
Vyupratovať! Poriadne! Financovanie . Vyupratovať!
Bezplatné školstvo?! Zabudnite! Uvedomuje si niekto v tomto štáte, že rodičia si platia takmer všetko? Od WC papiera až po učebnice? Ja som ich objednávala už na ďalší školský rok a okrem učebnice slovenského jazyka, si všetky platili rodičia. Platia fond ZRPŠ, triedny fond, školský klub detí, prispievajú 2% z daní. Podľa osnov učíme výtvarnú výchovu, pracovné vyučovanie, no materiál na tieto hodiny si hradíme z vlastných peňazí, alebo z triedneho fondu. Upratať! Zatiaľ sa nám „bordel“ hromadí, nakoľko nie je ochota zo strany štátu vyhrnúť si rukávy a zakúpiť čistiace prostriedky. Bez nich špinu neodstránime. Doterajšie ,,riešenia“, sú len schovávaním neporiadku. Navonok sa má zdať, že sa upratuje, no v skutočnosti je to všetko poschovávané pod posteľou, v skrinkách, v kumbáloch atď.

Casting

Čakala som z dieľne ministerstva ešte kadejaké vtipné, ústa otvárajúce vilomeniny, ale že vypíše casting do novej reality show, to ma teda nenapadlo ani v najdivokejších snoch.
Kamerový systém do škôl. To už áno. To už vo svete o nás nebudú môcť hovoriť, že sme nemoderní a zaostávajúci. To už aj v testovaní PISA isto lepšie uspejeme. Naše žiactvo bude razom gramotnejšie čítať. Razom bude aj šťastnejšie v škole. Len dúfam, že to moje sa bude slušne správať a na hodinách bude aktívne pracovať. Ja samozrejme tiež pristúpim k istým opatreniam. Zájdem ku kaderníčke, prejdem na výrazné líčenie, radikálne zmením šatník a hneď zajtra si kúpim permanentku na plaváreň. Celé vyučovanie sa budem usmievať do kamery a samozrejme, že si ani na sekundu nesadnem. Budem výrazne artikulovať a gestikulovať, aby môj nadriadený ani na chvíľu nezapochyboval o mojich kvalitách.
Myslím, že takýto výnimočný nápad by bolo škoda realizovať len v triedach našich škôl. Navrhujem kamery všade, kde sa dá. Prosím, prosím aj na všetky ministerstvá. Proste všade. Všetci buďme sledovaní, monitorovaní a analyzovaní.
Milé ministerstvo, týmto sa Ti chcem poďakovať za všetkých učiteľov. Konečne niekto prišiel s efektívnou pomôckou, ktorá jednoznačne oddelí zrno od pliev. Kvalitných učiteľov, od nekvalitných. Tento krok určite významne prispeje k zdravej klíme na školách.

Dovetok

Kedy si už všetci, čo si myslia, že iba pindáme, uvedomia, že učiteľ prichádza na rad až po veľkom upratovaní? Vážení, teraz upratujte, potom riešte učiteľov!
A k tomu pindaniu. Milujem, keď niektorí, aj kolegovia, vyrukujú na pindérov s tým afektovaným ,, A čo si konkrétne urobil/a Ty?, alebo „Nestačí len písať, treba aj konať !“, alebo „Kritizovať vie každý, ale Oni  (ministerstvo, odbory a iné inštitúcie ) sa aspoň snažia“.
Dobre. Tak, keď konečne kompetentní vyupratujú a uvoľnia nejaké stoličky z pozície ktorých budeme môcť my pindajúci, urobiť pre školstvo viac ako už robíme, sľubujem, že budeme konať. No než sa tak stane, musia konať tí, ktorí majú k tomu kompetencie a právomoci.
Luc.