Prešľapy Policajného zboru na Facebooku
Pred niekoľkými mesiacmi vstúpila na stránku Facebook aj polícia Slovenskej republiky. Jej doterajšie aktivity a konanie vo virtuálnom priestore sociálnej siete vzbudzujú rozporuplné reakcie. Výkon funkcií policajného zboru sa mieša s bizarným PR štátnej organizácie, ktorá sa v určitých momentoch míňa cieľom, pre ktoré je PZ zriadený.
- Nemožnosť nahlasovania podozrenia z trestných činov a problematického obsahu
16. apríla 2017 som sa obrátil na novozriadenú facebookovu stránku PZ, kde som im oznámil, že v diskusii na facebooku stránky topky.sk zaznievajú reakcie, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a predstavujú vyjadrenia, ktorými by sa mal zaoberať štát. Konkrétne šlo o reakcie desiatok Slovákov, ktorí v diskusii reagovali na správu o tragickom úmrtí dvojročného dieťaťa spôsobom zachyteným v ukážke z diskusie.
Reakcia polície bola nasledovná:“ Dobrý deň, akékoľvek podozrenie z trestného činu nahlasujte výlučne na číslo 158 alebo osobne na akomkoľvek policajnom útvare. Facebook nie je náhrada takýchto liniek, ani prijímateľ podnetov. Ďakujeme pekne. Samozrejme, že niečo také je primitivizmus, len naozaj by sme vás poprosili, aby ste postupovali štandardnou cestou.“
Zákon, ale hovorí nasledovné: Ustanovenie § 62 ods. 1 Trestného poriadku vypočítava spôsoby podaní, resp. jednotlivé formy. Zákonodarca tam, okrem iného, zakotvuje aj to, že „podanie“ (t. j. akýkoľvek úkon, zákon hovorí všeobecne o všetkých úkonoch, pričom sú samozrejme určité výnimky, ale tie sa na tento prípad nevzťahujú) elektronickými prostriedkami podpísané so zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona alebo bez zaručeného elektronického podpisu. Pri podnetoch na facebooku, ide o ten druhý prípad, t. j. elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu. A v tomto prípade platí posledná veta § 62 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého podanie urobené elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu treba potvrdiť písomne alebo ústne do zápisnice do troch pracovných dní, inak sa o podaní nekoná.
Polícia by teda podľa zákona nemala odmietať prijímať podnety od občanov, ale naopak na ne reagovať, spracovávať ich a oznámiť občanom, ako majú vo veci nahlásenia podnetov ďalej pokračovať. Správne a v súlade so zákonom by to bolo tak, že polícia by podnety od občanov prijímala aj cez Facebook nakoľko si na ňom zriadila svoj orgán, cez ktorý oficiálne vystupuje. V momente prebratia podnetu od občana by polícia upozornila občanov, že pre potvrdenie podnetu je potrebné, aby ho občan do 3 pracovných dní podpísal elektronickým podpisom alebo osobne na najbližšej policajnej stanici.
Čo je ale na celej záležitosti ešte viac zarážajúce je fakt, že samotný riaditeľ tlačového odboru na ministerstve vnútra Ivan Netík, v rozhovore pre Denník N priznal, že v niektorých prípadoch môže posunúť podnety o extrémistickych prejavoch na FB odboru počítačovej kriminality. Viď. úryvok rozhovoru z 24/05/2017.
Prečo sa teda stránka PZ o podobnú súčinnosť s hláseniami od občanov nepokúša je nepochopiteľné. V dobe, kedy pre absenciu zodpovednosti za vyjadrenia na sociálnych sieťach dochádza k normalizácií extrémistických prejavov je tento jav živnou pôdou pre akceptovanie a rast extrémizmu v spoločnosti. Nakoľko prevádzkovateľ služby Facebook neprejavuje ochotu prebrať za tento problém spoločenskú zodpovednosť, mal by to byť práve štát, ktorý sa bude tomuto problému intenzívne venovať. Nedeje sa tak a preto vzniká situácia, kedy je na boj s týmto fenoménom odkázaná iba občianska spoločnosť. Tej chýba mandát, prostriedky a možnosti čeliť nárastu extrémizmu v spoločnosti, čo prirodzene vedie k prehlbovaniu extrémizmu na Slovensku.
2. Blokovanie nepohodlných názorov.
PZ si urobil Facebookovu stránku, kde sa občas chová spôsobom, ako keby šlo o recesiu a výhonok podivnej PR agentúry. Odmieta riešiť podnety od občanov a vo svojich online začiatkoch bola zhovievavá ku komentárom, ktoré volali po násilí a nenávisti aj v sekcii komentárov k ich vlastným príspevkom, našťastie s druhým problémom už nejaký čas bojuje a podobne ladené komentáre odstraňuje.
Na druhú stranu PZ pristupuje ku komentárom, ktoré Polícii adresujú otázky s kritickým obsahom veľmi striktne a stáva sa bežnou praxou, že takéto komentáre odstraňuje. Napríklad na otázky, prečo na svojej stránke zverejňujú videá a posty zobrazujúce 9 rokov staré zábery z hranice medzi Slovenskom a Ukrajinou. Na týchto záberoch sú zachytené osoby prekračujúce hranicu so sprievodným textom:“MIGRANTI NA HRANICIACH: Prinášame vám pokračovanie k seriálu o činnosti Úradu hraničnej a cudzineckej polície na hraniciach s Ukrajinou. Ako ste si správne všimli už pri prvom videu, ide o materiály staršieho dáta. Na tejto stránke vám budeme prinášať všetko to, čo ste nevideli, do čoho spadá aj naša činnosť z minulých rokov.“
Pritom popis videa je v rozpore so samotnými zábermi. Tie mimo krátkych záberov na tri osoby prechádzajúce po poľnej ceste neobsahuje žiadne informácie, ktoré by akýmkoľvek spôsobom dopĺňali kontext alebo pochopenie občanov pre metódy a praktiky, ktorými polícia chráni hranice. V podobe v akej súčasný admin zdieľa podobné príspevky sa nedá hovoriť o ich informatívnej hodnote, naopak takéto posty pôsobia, ako bežný bulvárny cklickbait. Ten nemá za cieľ zvyšovať povedomie a informovanosť o danej problematike, ale ako prostriedok na zvyšovanie počtu clickov a lajkov na oficiálnej facebookovej stránke PZ.
Na moje veľké prekvapenie sa admin rozhodol mazať komentáre, ktoré na tento problematický fakt poukazovali. Nebol som jediný, koho admin takýmto spôsobom zablokoval. Opakovane boli vymazané komentáre k rôznym problematickým postom od Martina Dubéciho a ďalších.
Nakoľko som zostal z tohoto kroku administrátora rozčarovaný, rozhodol som sa ho opýtať prečo daný komentár vymazal. Načo mi odpovedal, že vlastne nevie, čo daný príspevok obsahoval a taktiež nevedel presvedčivo obhájiť svoje rozhodnutie prečo mazal nepohodlné a kritické komentáre.
Udalosti zo včerajšieho dňa 24/05/2017, kedy stránka PZ opäť mazala nepohodlné komentáre dokazuje, že tento trend, ktorý by si verejná inštitúcia mohla dovoliť iba v obzvlášť vážnych prípadoch, je súčasťou komunikačnej stratégie a ako taký prispieva k znižovaniu dôveryhodnosti tejto inštitúcie v očiach širokej verejnosti. Svoje konanie sa PZ pokúsil ospravedlniť v tomto stanovisku. Názor si môže urobiť každý sám, ale nakoľko admin stránky v apríli argumentoval vágnym odkazom, že nevedel, aký obsah odstraňuje je ťažké uveriť, že majorita kritických príspevkov, ktoré v žiadnom bode nespĺňajú problematický obsah spomínaný vo vyhlásení PZ, bola mazaná z iného dôvodu, ako obsahovej stránky smerujúcej k činnosti PZ. Na podobné vyjadrenia má totižto právo každý občan Slovenskej republiky a štátna inštitúcia by ich nemala odstraňovať.
Záver: Polícia Slovenskej republiky si mala lepšie premyslieť svoju komunikačnú stratégiu predtým, ako sa rozhodla vstúpiť na sociálne siete. Tento krok je svojím spôsobom podobne revolučný, ako keď začala polícia v minulom storočí používať technológiu telefonickej linky a zmenila tak prístup, akým s ňou môže verejnosť komunikovať do dnešných dní. A tak ako si ťažko dokážeme predstaviť, že by dnes občan volajúci na políciu dostal odmietavé stanovisko s tým, že telefón nie je adekvátny prostriedok pre prijímanie podnetov. Tak rovnako ťažké je prijať od polície zle nastavenú paradigmu, aby v roku 2017, kedy sú rôzne prejavy Cyber-kriminality všedným javom, s ktorým sa už stihol osobne stretnúť skoro každý, kto sa denne pohybuje v online prostredí, bola polícia po príchode do online prostredia iba PR výhonkom orgánu. PZ má totižto oficiálne slúžiť ďaleko komplexnejšej a dôležitejšej spoločenskej úlohe.
Taktiež by mala posilniť svoju prítomnosť v online prostredí, kde dennodenne dochádza k problematickým prejavom a správaniu zo strany verejnosti. Toto správanie by mala Polícia konfrontovať, krotiť a v extrémnych prípadoch penalizovať. Na tento účel má už teraz existujúce prostriedky a autoritu, ktorými by takto fungujúci orgán Polície mohol už teraz legitímne operovať.
A na záver dodám, že takto nastavená komunikačná stratégia vrhá zlé svetlo na prácu celého PZ, kde pracujú tisícky kvalitných a poctivých jedincov, ktorým pri budovaní dobrého mena tejto štátnej inštitúcie ich online PR vôbec neprispieva, práve naopak. Dôkazom je aj tento vyčerpávajúci súhrn zo stránky fici.sme.sk, kde sú zhrnuté najbizarnejšie príspevky stránky PZ.
Tento blog nie je v žiadnom prípade písaný s cieľom haniť meno a povesť PZ, ale je občianskou snahou o apel na štátnu inštitúciu, aby do budúcna prehodnotila svoje vystupovanie na verejnosti a pomohla budovať kvalitnejšiu podobu svojho virtuálneho odboru. Jej cieľom by mala byť adekvátne nastavená stratégia schopná čeliť výzvam a problémom aktuálnym na Slovensku v 21. storočí.