Denník N

Recenzia: Reza Aslan: Nie je božstva okrem Boha

Reza Aslan patrí k vzácnym autorom z moslimského sveta, ktorí o svojom náboženstve píšu pútavo, erudovane a sebavedomo. Kvôli svojmu dôvtipu ho vo vysielaní často obsadzujú popredné americké televízie, medzi najznámejšie rozhovory s ním patrí debata Aslana a reportérov CNN k násiliu v Islame (v angličtine, odkaz v závere článku). Aslan v týchto debatách pôsobí sebaisto a vyrovnane a po prečítaní jeho kníh je zrejmý aj jeho veľmi prepracovaný pohľad na náboženstvo, tak na Islam, ako i na Kresťanstvo a Judaizmus.

 

Aslan v sedemdesiatych rokoch spolu s rodičmi ako malé dieťa opustil rodný Irán po tom, čo v Iráne vypukla islamská revolúcia a dlhodobo sa usadil na západe USA. Rád o sebe hovorí, že sa na škole vydával za Mexičana, aby lepšie zapadol. A aby zapadol ešte lepšie, konvertoval neskôr na radikálnu formu evanjelického kresťanstva, aby sa neskôr opäť vrátil k islamu. Jeho životný príbeh nespomínam len tak, je veľmi dôležitý pri interpretovaní jeho názorov, najmä jeho postoj k Mohamedovi a Ježišovi.

Do Slovenčiny bola zatiaľ preložená len jeho kniha Zelóta o Ježišovi Nazaretskom, ktorú s výhradami môžem odporučiť. Z knihy som miestami vycítil prehnanú zaujatosť proti Ježišovi a Kresťanstvu obecne. Alsan v knihe napríklad pravidelne opakoval zbytočný a triviálny fakt, že Ježiš bol analfabet (v tej dobe bol v Judei analfabet v podstate každý). Táto zmienka kontrastuje s popisom Mohameda, ktorého schopnosť písať mnohými jazykmi Aslan v knihe Nie je božstva okrem Boha niekoľkokrát opakoval. Po dočítaní Zelótu som tak mal zmiešané pocity – je to kvalitne a erudovane napísaná kniha, zdala sa mi ale voči Ježišovi zbytočne kritická. S prečítaním Nie je božstva okrem Boha som preto dlhšiu dobu váhal, až ma napokon presvedčili pozitívne recenzie.

Aslan, podobne ako v prípade Zelóta, neponúka v Nie je božstva okrem Boha len chronologický postup dátumov, panovníkov a vojen. Kniha ponorí čitateľa hlboko do sveta predmoslimskej Arábie a do následného každodenného života moslimskej viery.

Stret prorokov a mesiášov

V úvode Aslan veľmi pútavo popisuje predmoslimskú Arábiu a arabskú spoločnosť, ktorej tvrdý život medzi oázami bol od nepamäti naplnený rôznymi božstvami a poverami. Pravidelné prepady karaván z tiav prehýbajúcich sa pod ťarchou plechových hrncov, kobercov, kadidla a korenia boli tak typické pre predmoslimskú Arábiu, ako zúboženosť beduínov a ich silná príslušnosť ku  kmeňu. Vo svete, kde sa náboženstvo, politika a každodenný život prelínajú do seba navzájom, boli hlavnými epicentrami obchodu pútnické miesta. A najvýznamnejším pútnickým miestom bola pre pohanských Arabov Mekka, so záhadnou čiernou kockou prostred, Kábou [Mimochodom, ak by niekoho zaujímalo, čo je vlastne vo vnútri v Kábe, za čiernym závesom, tak pred príchodom Mohameda boli vnútri uložené sošky všetkých možných bohov (včítane obrazu Márie a Ježiša), Mohamed sošky vyhádzal a zničil a dnes je Kába prázdna. Do východného rohu Káby je zapustený posvätný čierny kameň ].

Pútnici a obchodníci nechávali v Mekke obrovský majetok, ktorý spravoval jeden kmeň, čím sa celý pôvodný kmeňový systém rovnostárskeho usporiadania arabskej spoločnosti postupne narušoval. Kmeňovú morálku nahradzoval obchod s pútnikmi a karavánmi. Do tejto spoločnosti sa okolo roku 570 n.l. narodil Mohamed.

Podobne ako mnohí kresťanskí historici pri Ježišovi, aj Aslan pri Mohamedovi zveličuje pozitíva a prehnane ospravedlňuje negatíva (toto je tým zjavnejšie, že Aslan napísal knihu i o Ježišovi, kde Ježiša nešetril). Zatiaľ čo vojenské výhry Mohameda a rozprávanie o jeho morálnej sile autor opakovane zveličuje, tak napr. vzťah Mohameda k jeho ženám a zvlášť k Aishe, autor prehnane ospravedlňuje (Mohamed mal 8 manželiek a Aisha mala na svadbe iba 6-10 rokov, čo dodnes zneužívajú tak moslimovia aj odporcovia Islamu vo svoj prospech).

To, že autor napísal knihu o Ježišovi Nazaretskom, nám dáva možnosť vidieť, ako Aslan pristupuje k hlavným osobám oboch abrahámických náboženstiev. Zatiaľ čo Ježiš bol podľa Aslana vo svojej dobe nepodstatným liečiteľom, analfabetom, ktorého ako banditu Rimania ukrižovali, Mohamed bol morálnou autoritou a úspešnými bojovníkom, hovoriacim a píšucim viacerými jazykmi. Zatiaľ čo Ježišove zázraky zostali v minulosti, zahalené tisícročiami skreslených výkladov, tak Mohamed priniesol jeden jediný zázrak – Korán, ktorý je večný a nemenný. Porovnanie Ježiša a Mohameda ale pri zázrakoch nekončí.

Podoba Ježiša je podľa autora nekonečne premenlivá a v istom zmysle je tak i neúprimná. Slovenský Ježiš vyzerá slovensky, Anglický Ježiš má blond vlasy a svetlú pleť, ruský Ježiš má okrúhlu tvár s riedkymi blond vlasmi, ghanský Ježiš je černoch, čínsky Ježiš má riedku čiernu bradu a „šikmé oči“ a grécky Ježiš, Pantokrator, vyzerá ako Grék.

Ježiš naprieč svetadielmi

Zobrazovať Mohameda je ale pre Moslimov zakázané a jeho podoba je tak všade a vždy rovnaká – vtlačená do arabskej kaligrafie.

Mohamed v arabčine

Súhrnom je tak Mohamed očami autora nemenný, večný a úprimný. Jeho zázraky nie sú fantastické zázraky o liečení malomocných a slepých, ale „hmatateľný“ text obsiahnutý v každom výtlačku koránu. Je potom na každom čitateľovi, či v popise prorok a mesiáša vidí historické fakty, alebo autorovu vyššie uvedenú neistotu v jeho vlastnej identite.

Islamský fundamentalizmus

Autor venuje v knihe pomerne veľký priestor aj súčasnému islamskému fundamentalizmu, ktorého posledným výplodom je Islamský štát. Podobne ako kresťanský puritanizmus a jeho súčasná evanjelická podoba nevznikol z učenia Ježiš Krista, tak ani Islamský fundamentalizmus nevznikol v Mohamedovej Arábii. Aslan veľmi presne spája islamský fundamentalizmus s európskym a osmanským koloniálnym dedičstvom. Tak ako mnoho autorov pred ním, vidí aj Aslan semenište islamského radikalizmu v opozícii moslimov proti koloniálnej nadvláde.

Po skončení prvej svetovej vojny sa pod britskú správu dostala nadpolovičná väčšina všetkých svetových moslimov. Briti, veční pragmatici, si veľmi dobre uvedomovali potrebu získať moslimov na svoju stranu (pre Britov bola ťažiskom ich impéria britská India, ktorej veľkú časť tvorili moslimovia). A podobne ako Mohamed v siedmom storočí, aj Briti si uvedomovali, že cestou k moslimom je Mekka. Za pomoci romantikov ako boli Thomas Edward Lawrenc (Lawrence z Arábie) a Gertrude Bellová, si pod zámienkou vyslobodenia Arabov z područie Osmanskej ríše získali sympatie arabov. A to najmä fundamentálnej časti juhoarabského kmeňa Saudov.

Saudovia ale neprichádzali na „trh s vierou“ s obyčajným výkladom Islamu. Vrcholný predstaviteľ saudského učenia, Mohamed ibn Abd al-Wahhab, presadzoval radikálnu (a primitívnu) formu výkladu Islamu, podľa ktorej sa Islam nutne musí vrátiť k svojim prvopočiatkom tak, ako ho založil prorok Mohamed. Akákoľvek odnož Islamu (súfizmus, šíítizmus a pod.) tak musí byť dôsledne odstránená. Ako pripomína Aslan (sám ako Iránec vyznáva šíítsky výklad Islamu a súfizmus), tento výklad Islamskej viery je v priamom protiklade toho, čo povodne hlásal Mohamed, ktorý bol k abrahámskym náboženstvám tolerantný (napr. jedna z manželiek Mohameda bola Židovka).

Saudský výklad Islamu sa ale práve vďaka silnej britskej podpore z vyššie uvedených dôvodov presadil a vďaka silnej americkej podpore sa presadzuje dodnes. Ďalšou ranou pre liberálny Islam potom bolo sekularizovanie Turecka začiatkom dvadsiateho storočia, ktoré do zániku Osmanskej ríše tvorilo intelektuálne centrum svetového Islamu (osmanský výklad Islamu bol a z povahy veci musel byť liberálny! Osmani kontrolovali veľké multikultúrne územie a akýkoľvek radikálny výklad Islamu by ríšu destabilizoval. Keď koncom 15. storočia v Španielsku prebiehala reconquista, tak väčšina španielskych Židov utiekla práve do osmanskej ríše!).

Sefardskí Židia v Solúni (Thessaloniki), ktorí do Osmanskej ríše utiekli zo Španielska

A je to práve Wahhabizmus, odnož Islamu založená Saudami, ktorá tvorí základ ideológie Islamského štátu. Ostatne, drvivú väčšinu teroristických útokov v Európe nepáchajú moslimovia, ale Arabi (Wahhabizmus má pre Arabov aj nacionalistický podtext – obdobie života Mohameda a pár storočí po ňom bolo obdobím najväčšieho rozmachu arabského vplyvu. Snahu vrátiť Islam do tohoto obdobia treba preto vidieť aj touto prizmou.).

Stojí teda Aslanovo Nie je božstvo okrem Boha za prečítanie?

Jeden z profesorov na univerzite nám raz na prednáške povedal, že nie je nič lepšie, ako čítať skvele píšuceho a uvažujúceho autora, s ktorým nesúhlasíte. Núti Vás to premýšľať o veciach inak. A tak by som asi zhrnul moje pocity z knihy Nie je božstva okrem Boha. Reza Aslan otvára okno do Islamu, ktoré Vás núti premýšľať o Islame inak, než je dnes u nás bežné.

Hlavne ale, Aslan ponúka pohľad na Islam ako na sofistikované, tolerantné a rozmanité učenie, ktorému uverila štvrtina svetovej populácie. Rozhodne je to príjemnejšia predstava, než predstava stretu civilizácií, ktorá sa dostala do našej bežnej rozpravy. Knihu doporučujem k prečítaniu.

Odkaz na debatu Aslana a reportérov CNN.

 

 

 

Teraz najčítanejšie