Denník N

Zabáva i nudí. Šašo z Leicesteru rozdeľuje fanúšikov

Jedni do neba vyzdvihujú jeho bojovnosť, druhí pri pohľade na 33-ročného Angličana za zeleným stolom okamžite zívajú. Oba tábory však musia uznať, že súčasným kráľom svetového snookru je Mark Selby.

Leicesterský rodák potvrdil svoju nadvládu aj na nedávno skončených majstrovstvách sveta v Sheffielde, kde obhájil vlaňajší triumf a zaknihoval už svoj tretí titul zo snookrového chrámu Crucible Theatre. Práve tamojšiemu dlhoročnému uvádzačovi Richardovi Beareovi tradične ohlasujúcemu príchod hráčov na scénu vďačí snookrová superstar za svoju prezývku Jester from Leicester. Šašo z Leicesteru.

Víťazstvá namiesto popularity

Na prvý pohľad celkom paradoxné pomenovanie pre niekoho, kto sa ocitol v nemilosti niektorých fanúšikov kvôli svojmu nezáživnému poňatiu hry. Selbymu totiž chýba rebelská nátura Alexa Higginsa, charizma Jimmyho Whitea, ba aj nonšalantnosť jeho mladíckeho idolu Ronnieho O’Sullivana. S tágom v ruke sa skôr než na zabávača ponáša na chladnokrvného žraloka trpezlivo vyčkávajúceho na smrtiaci úder.

„Víťazstvá sú pre mňa dôležitejšie než obľúbenosť,“ vysvetlil jeden z najlepších hráčov súčasnosti svoj štýl. Na stranu svetovej jednotky sa postavil aj jej veľký rival Neil Robertson.

Prezývka súčasného prvého muža svetového rebríčka podľa jeho vlastných slov odzrkadľuje jeho žoviálnu povahu a nemá nič do činenia so samotnou hrou: „Rád ľudí rozosmievam. S Beareom som zvykol vtipkovať pravidelne.“

Neústupčivý za stolom i mimo neho

V detstve pritom malému Markovi nebolo príliš často do smiechu. Jeho mama rodinu opustila, keď mal iba osem rokov, a starostlivosť o domácnosť i výchova tak zostali na pleciach otca. Práve on svojho potomka priviedol do sveta športu. Vo svete farebných gúľ mohol mladík aspoň na chvíľu hodiť všetky svoje starosti za hlavu, všetci jeho súperi navyše veľmi rýchlo zistili, že v ňom drieme mimoriadny talent.

„Nikdy ma nenútil stať sa profesionálnym hráčom,“ spomínal Selby s odstupom času na rolu otca pri svojich začiatkoch, „bol šťastný, keď som bol šťastný ja. A videl, že najšťastnejší som bol vždy, keď som hral snooker.“ David Selby sa však veľkých úspechov svojho syna nedožil, v roku 1999 podľahol rakovine. Budúci trojnásobný svetový šampión mal v tom čase stále iba 16 rokov. Hoci od vstupu na profesionálny okruh ho delilo iba niekoľko mesiacov, bezprostredne po strate milovaného rodiča pomýšľal na koniec kariéry.

Ani veľká tragédia nezacelila rany z minulosti. Anglický reprezentant sa s matkou dodnes nestýka. „Je to nepríjemné, ale som neústupčivý. Ona opustila mňa. Nemyslím si, že jej dlhujem tak veľa, aby som za ňou prišiel a spýtal sa jej, prečo odišla,“ odhalil svoj postoj po rokoch.

Možno je za tým práve jeho neľahký osud alebo dobromyseľnosť, jedno je však isté. Mentálna odolnosť sprevádzala Selbyho od jeho prvých krokov v miestnom klube až po úspešný výstup na snookrový Olymp v Sheffielde. Vo chvíľach, keď sa iným pod ťarchou prehry roztriasli kolená, Angličan získaval na sile.

Už v počiatkoch kariéry otočil niekoľko ťažkých stretnutí málo vídaným spôsobom. Vstup do majstrovstiev sveta 2007 sa mu vôbec nevydaril, prehral prvých päť hier (framov) úvodného kola, no napokon postúpil po výsledku 10:8. V pozícii kvalifikanta sa senzačne predral až do finále proti skúsenému škótskemu matadorovi Johnovi Higginsovi.

Konfrontácia skúsenosti a mladíckej dravosti dlho vyznievala jednoznačne v prospech favorita, za stavu 4:12 v neprospech Selbyho sa na obzore dokonca črtal debakel, ale čierny kôň turnaja ešte nepovedal posledné slovo.  Získal jednu hru, vzápätí ďalšiu a ďalšiu. Na výsledkovej tabuli zrazu svietilo skóre 13:14 a o víťazovi ani zďaleka nebolo rozhodnuté, dokonanie jedného z najväčších obratov v histórii však bolo na Šaša z Leicesteru už priveľkým sústom a napokon sa so šampionátom rozlúčil prehrou 13:18.

Desať rokov stará dráma z Crucible Theatre nápadne pripomína predstavenie spred niekoľkých dní. Navlas rovnaké dejisko i aktéri, spočiatku aj takmer totožný priebeh. Mladší z dvojice rivalov zaostáva 4:10, ale opäť sa nadychuje k veľkému sólu. Z jedenástich nasledujúcich hier pustí svojmu protivníkovi len dve a dostáva sa do vedenia, ktoré už z rúk nepustí.

Napriek množstvu veľkolepých duelov sa nezdá, že by Mark Selby po svojom sheffieldskom triumfe s poradovým číslom tri povedal posledné slovo. Hoci jeho ambície zostávajú vysoké, on sám odmieta označenie posledných sezón za svoju epochu: „Som nad vecou, takže úspechy nevnímam ako éru svojej dominancie, aj keď sa to všetkým navôkol môže tak zdať.“

Teraz najčítanejšie