Denník N

Pohľad do českej politiky

Česká vláda včera spadla ako gate z olova. Dlhodobý spor medzi premiérom Bohuslavom Sobotkom a jeho najväčším koaličným partnerom, bratislavským rodákom Andrejom Babišom z hnutia ANO, vyústil včera k ohláseniu podania demisie premiéra. Prečítal som si dlhý zoznam komentárov k tomu, čo sa vlastne stalo a prečo to Sobotka urobil, prevažná väčšina iba nechápavo krúti hlavou. Buď sa jedná o nejaký geniálny strategický ťah, ktorému nikto nerozumie (a podľa doterajších skúseností s povahou premiéra to tomu nezodpovedá), alebo sa premiér nechal zahnať do kúta a urobil riskantný úskočný manéver. Tak či onak, svoj ďalší osud odovzdal svojmu odjakživému rivalovi, prezidentovi Milošovi Zemanovi.

 

Premiér Sobotka to od začiatku nemal jednoduché. Krátko po vyhláseniu výsledkov posledných parlamentných volieb v roku 2013, kde Sobotkova ČSSD len o niečo málo predbehla Babišovo ANO, prebehla na zámku v Lánoch (letné sídlo českých prezidentov) schôdzka piatich členov strany ČSSD s prezidentom. Cieľom schôdzky bolo využiť slabého výsledku ČSSD v parlamentných voľbách k zosadeniu Bohuslava Sobotku a nahradiť ho Michalom Haškom, nadmieru ambicióznym hajtmanom Juhomoravského kraja s titulom doktora práv zo Sládkovičova.

Celá skupina schôdzku od začiatku popierala, nakoniec to ale na verejnosť presiaklo a aby by to nebolo málo, Haška prichytili pri klamstve v priamom televíznom prenose. Medzičasom podporila Sobotku pre bránami Pražského hradu skupina oprávnene naštvaných voličov. Zo Sobotku sa stal premiér, Haška v roku 2016 definitívne ľudia odvolili z funkcie hajtmana. A s nástupom Sobotku do svojho postu začalo dlhé obdobie pnutia medzi Strakovou akadémiou, sídlom českej vlády a Pražským hradom.

Prezident sa s premiérom dohadovali o tom, kto koho a či vôbec pozval na tradičný novoročný spoločný obed, pravidelne sa doťahovali o svojich kompetenciách a posielali si navzájom rôzne dvojzmyselné narážky. Pri jednom vystúpení pred občanmi Zeman odpovedal na otázku diváčky, ako sa zbaviť Sobotku, že „pokiaľ nie demokraticky, tak kalašnikovom“. Trpezlivý Zeman proste čakal na vhodnú príležitosť.

A ako sa premiér zžíval s vrcholom svojej kariéry, za jeho chrbtom sa pomaly otváral ďalší front. Výborným volebným výsledkom povzbudený Andrej Babiš zacítil príležitosť po niečom oveľa väčšom, ako len po jednoduchej účasti v parlamente alebo vláde. Zeman vytvoril s Babišom krehkú koalíciu a zovretie začalo na premiéra tlačiť z oboch strán. Babišovi napriek početným kauzám a prešľapom pravidelne stúpali preferencie, zatiaľ čo sobotkovu ČSSD trápila v lepšom prípade nevýraznosť jej predsedu, v horšom prípade 300 miliónový súdom uznaný dlh v prospech jej bývalého právnika Zdeňka Altnera. Nové parlamentné voľby sa blížili a každý čakal na Sobotkov ďalší ťah.

Premiér svoj ťah včera ukázal. Z dlhého zoznamu možných (a pravdepodobne zlých až veľmi zlých) variánt vybral tú, ktorú som už spomenul v úvode. Rozhodnutie to asi pre neho osobne nebolo jednoduché, Sobotka už premiérom pravdepodobne nikdy nebude. Rozhodovanie v tejto situácii už ale nie je len o osobných ambíciách, v hre je osud celej ČSSD. To posledné, čo ale teraz ČSSD potrebuje, je zostať s 300 miliónovým dlhom mimo parlament. A posledné odhady preferencií túto možnosť úplne nevylučujú.

Teraz najčítanejšie