Denník N

Zemetrasenie v atletike? Zmeny svetových rekordov ju majú očistiť, no môžu aj ublížiť

Svetové rekordy sú bezvýznamné, ak im ľudia skutočne neveria. Tieto slová prezidenta Európskej atletickej asociácie Sveina Arneho Hansena možno vnímať malý, ale odvážny krok kráľovnej športu do novej éry. Zrejme o niečo menej špinavej, možno však i menej spravodlivej.

Len máločo dokáže priniesť atlétovi viac slávy, uznania a v neposlednom rade i štedrých finančných obnosov než dosiahnutie svetového rekordu. Za všetko hovoria výšky odmien z dnes už neexistujúceho podujatia Svetové atletické finále, ktoré sa konalo v rokoch 2003 – 2009. Víťaz každej disciplíny si prišiel na 30 000 amerických dolárov, na novopečeného svetového rekordéra však v cieli čakal šek na rovných stotisíc.

Lenže honba za neustálym prepisovaním historických tabuliek súvisí s prekonávaním seba samého. A tam, kde sa končia limity ľudského tela, sa začína pokušenie v podobe dopingu. Hoci je užívanie zakázaných podporných látok problémom vrcholového športu všeobecne, len v zopár jeho odvetviach dosahuje také obludné rozmery ako práve v atletike.

Desať rokov alebo nič

Ak sa presadí revolučný návrh z dielne Európskej atletickej asociácie aj na pôde Medzinárodnej asociácie atletických federácií IAAF a následne ho schvália i jednotlivé kontinentálne orgány, niekoľko svetových rekordov obklopených aurou podozrenia sa stane minulosťou.

Podľa nových prísnejších štandardov na rekordné označenie budú môcť ašpirovať len výkony dosiahnuté na schválených medzinárodných súťažiach, kde je zabezpečený vysoký štandard rozhodovania a technologického vybavenia. Zároveň sa športovec niekoľko mesiacov pred súťažou bude musieť podrobiť vopred stanovenému počtu dopingových kontrol a jeho vzorky z inkriminovaného výkonu zostanú v laboratóriu skladované po dobu 10 rokov.

A práve v poslednej podmienke tkvie hlavný kameň úrazu. Keďže IAAF začala vzorky krvi a moču na daný čas uchovávať až v roku 2005, dôsledná aplikácia tohto pravidla by znamenala automatickú likvidáciu všetkých starších rekordných zápisov. Pokiaľ sa zameriame výlučne na súčasné olympijské disciplíny, zmeny by sa dotkli 12 mužských a 13 ženských rekordov. Ich zoznamy by tak zrazu prišli o mená ako Michael Johnson, Hicham El Guerrouj či Jan Železný.

Padnú za zeleným stolom neprekonateľné rekordy?

Pravda, v mnohých prípadoch by škrty boli namieste. Stačí si spomenúť napríklad na Javiera Sotomayora. Povesť svetoznámeho kubánskeho výškara v závere jeho kariéry sa výrazne naštrbila hneď dvakrát. Po prvom pozitívnom teste v roku 1999 si rodák z mesta Limonar namiesto štandardného dvojročného trestu odpykal len polovicu, hanbe spojenej s doživotným dištancom po druhom previnení sa vyhol vďaka ukončeniu kariéry. V čase svojej vrcholnej formy v roku 1993 bol oficiálne čistý, pochybnosti sa mu však nikdy celkom rozptýliť nepodarilo.

Odborníci aj verejnosť opakovane dvíhajú obočie aj nad ďalšími fenomenálnymi výkonmi. Údiv vzbudzujú predovšetkým niektoré poriadne bradaté zápisy pretekárov z krajín východného bloku, ale aj USA. Najmä v súvislosti s dvomi rekordmi z osemdesiatych rokov sa často spája prívlastok „neprekonateľné“. Na vôbec najstarší platný tabuľkový zápis Jarmily Kratochvílovej z Československa (1:53,28 na 800 metrov) padá tieň podozrenia napriek dôraznej obhajobe samotnej atlétky už dlhé roky.

Ešte horšie je na tom z tohto hľadiska čas Marity Kochovej z NDR na polovičnej trati. Tá zvládla štyristo metrov v októbri 1985 na svetovom pohári v austrálskej Canberre za neuveriteľných 47,60 sekundy, pričom jej súčasníčky za ňou so železnou pravidelnosťou zaostávajú o dobrú sekundu a pol. Osobné maximum súčasnej modly svetového šprintu Allyson Felixovej z USA dosiahnuté na predvlaňajšom svetovom šampionáte v Pekingu má hodnotu 49,26. V imaginárnej konfrontácii by tak Američanka s Nemkou prehrala o bezmála 13,5 metra.

Záznam svetového rekordu Marity Kochovej

Trojnásobnej majsterke sveta síce užívanie nedovolených podporných prostriedkov nikdy nedokázali, atletickými funkcionármi riadená dopingová mašinéria vo Východnom Nemecku je však dostatočne známa. Vďaka Wernerovi Frankemu a Brigitte Berendonkovej uzrel svetlo sveta kompletný dopingový program spravovaný tamojšou tajnou políciou Stasi. Figuruje v ňom aj meno jednej z najúspešnejších atlétok histórie, Kochová však vinu dôrazne popiera: „Mám čisté svedomie. Nikdy som nespravila nič, čo som nemala.“

Mimochodom, za zmienku stojí fakt, že jedinou ženou okrem Kochovej, ktorá dokázala pokoriť štvorstovku za menej než 48 sekúnd, je Jarmila Kratochvílová…

Zo sovietskeho dažďa pod bieloruský odkvap

Vynútené zmeny však nemusia vždy padnúť na úrodnú pôdu. Kuriózna situácia by mohla nastať napríklad v mužskom hode kladivom. Rivalita sovietskych gladiátorov v klietke Jurija Sedycha a Sergeja Litvinova posunula svetový rekord v priebehu šiestich sezón o vyše šesť metrov na aktuálnu hodnotu 86,74 m, má však jednu chybičku krásy. Sedychov pamätný hod sa datuje do roku 1986 a hrozí mu vyškrtnutie. Jeho miesto by mal logicky zaujať výkon Vadima Deviatovského 84,90 metra z roku 2005. Na rozdiel od svojho predchodcu sa však statný Bielorus nevyhol dopingovému škandálu. Jeho vzorka na olympijských hrách 2008 vykázala privysokú hladinu testosterónu, 40-ročný kladivár však prekvapivo uspel so svojím odvolaním na Medzinárodnom športovom súde v Lausanne, pretože pekinské laboratórium údajne nepostupovalo podľa medzinárodne zaužívaných štandardov.

Ušľachtilý cieľ – očistiť atletiku – tak zrazu môže dostať prekvapivé trhliny. Ak totiž spochybňujeme Sedycha, ako môžeme veriť niekomu ako Deviatovskij?

Staré rekordy však vzbudzujú kontroverzie aj z iných dôvodov. Fenomenálna americká šprintérka Florence Griffithová-Joynerová zabehla 100 metrov v Indianopolise pred 29 rokmi za 10,49 sekundy, rozruch však spôsobili poveternostné podmienky na univerzitnom štadióne. Kým vetromer v cieľovej rovinke tvrdošijne ukazoval nulu, ten na doskočisku trojskokanov vzdialený zhruba len 10 metrov od miesta činu nameral podporu vetra 4,3 metra za sekudnu, teda viac než dvojnásobok nad povolenou hranicou 2 m/s.

Bič na nevinných?

Dotknutí atléti sa však voči radikálnym zmenám ohradili. Najrezolútnejšie proti reformátorom vystúpila Paula Radcliffová, majiteľka rekordného času z maratónu. „Ranilo ma to a beriem to ako poškodenie svojej povesti a dôstojnosti. Museli sme pretekať proti podvodníkom, federácie nám nedokázali zabezpečiť rovnaké podmienky. Kvôli podvodníkom sme prichádzali o medaily, zážitky a peniaze. A teraz kvôli tým, ktorí sa rozhodli podvádzať, prídeme o svetové a kontinentálne rekordy,“ uviedla v stanovisku, ktoré zaslala predkladateľom návrhu.

Na stranu britskej legendy vytrvalostných disciplín sa postavil aj jej krajan a trojskokanský rekordman Jonathan Edwards: „Myslel som si, že môj rekord jedného dňa padne, ale nie kvôli bande športových úradníkov. Vyzerá to zbabelo. Nemyslím si, že tým dosiahnu, čo chcú. Namiesto toho to vyvoláva pochybnosti o generáciách atletických výkonov.“

Kompetentní si tak pri snahe o očistu atletiky musia dať pozor, aby bič na hriešnikov neplieskal aj po chrbtoch nevinných.

Zoznam všetkých platných atletických svetových rekordov v olympijských disciplínach utvorených pred rokom 2005 a ich možných nástupcov:

Muži
4 × 400 m USA (Andrew Walmon, Quincy Watts, Butch Reynolds, Michael Johnson) 2:54,29 USA (LaShawn Merritt, Angelo Taylor, David Neville, Jeremy Wariner) 2:55,39
1500 m Hicham El Guerrouj 3:26,00 Asbel Kiprop 3:26,69
5000 m Kenenisa Bekele 12:37,35 Kenenisa Bekele 12:40,18
400 m prekážky Kevin Young 46,78 Kerron Clement 47,24
3000 m prekážky Saif Saaeed Shaheen 7:53,63
Brimin Kiprup Kipruto
7:53,64
Skok do výšky Javier Sotomayor 2,45 Mutaz Essa Barshim 2,43
Skok do diaľky Mike Powell 8,95 Dwight Phillips 8,74
Trojskok Jonathan Edwards 18,29 Christiano Taylor 18,21
Hod diskom Jürgen Schult 74,08 Gerd Kanter 73,38
Hod kladivom Jurij Sedych 86,74 Vadim Deviatovskij 84,90
Hod oštepom Jan Železný 98,48 Julius Yego 92,72
Vrh guľou Randy Barnes 23,12 Joe Kovacs 22,56
Ženy
100 m Florence Griffithová-Joynerová 10,49 Carmelita Jeterová 10,64
200 m Florence Griffithová-Joynerová 21,34 Dafne Schippersová 21,63
400 m Marita Kochová 47,60 Sanya Richardsová-Rossová 48,70
800 m Jarmila Kratochvílová 1:53,28 Pamela Jelimová 1:54,01
Maratón Paula Radcliffová 2:15:25 Mary Jepkosgei Keitanyová 2:17:01
4 × 400 m ZSSR (Tatiana Ledovská, Oľga Nazarovová, Maria Piniginová, Oľga Bryzginová) 3:15,17 USA (Deedee Trotterová, Allyson Felixová, Francena McCororyová, Sanya Richardsová-Rossová) 3:16,87
400 m prekážky Julia Pečonkinová 52,34 Melanie Walkerová 52,42
Skok do výšky Stefka Kostadinovová 2,09 Blanka Vlašičová 2,08
Skok do diaľky Galina Čisťakovová 7,52 Brittney Reesová 7,31
Trojskok Inessa Kravecová 15,50 Francoise Mbangová Etoneová 15,39
Hod diskom Gabriele Reinschová 76,80 Sandra Perkovičová 71,08
Vrh guľou Natalia Lisovská 22,63 Valerie Adamsová 21,24*
Sedemboj Jackie Joynerová-Kerseeová 7291 Carolina Klüftová 7032

*) Nadežda Ostapčuková dosiahla v júli 2012 v bieloruskom Minsku lepší výkon 21,58 m, jej vzorky z rokov 2005 a 2012 však vykázali prítomnosť zakázaných látok. Koncept nových pravidiel obsahuje klauzulu o odňatí rekordu v prípade akéhokoľvek dopingového prehrešku.

Teraz najčítanejšie