Denník N

O slovách pani dekanky

Zdroj: http://communicationtheory.org/functions-of-mass-communication/
Zdroj: http://communicationtheory.org/functions-of-mass-communication/

Podnetom pre tento krátky text je na pozadí aktuálnej „trnavskej“ kauzy uvedomenie si rozporu medzi „vedeckými slovami“ a konaním dekanky Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave.

Začnem citátom: „Kritické myslenie … tvorí kľúčovú kompetenciu pre naplnenie cieľov mediálnej výchovy. Vo všeobecnej rovine ho môžeme definovať ako samostatné myslenie, v procese ktorého človek dospeje k novému poznatku prostredníctvom bádania, porovnávania či preverovania si správnosti vlastných aj iných myšlienok. Kritické myslenie je podmienené predchádzajúcim analytickým myslením. Jeho výsledkom je schopnosť identifikovať dôležité fakty a súvislosti v množstve informácií a na ich základe formulovať názory a riešenia. Rozvoj kritického myslenia je základnou stavebnou jednotkou pre rozvoj mediálnych kompetencií. Kritickým myslením človek nielen získa schopnosť efektívnejšieho učenia, ale odrazí sa aj na jeho produktívnom živote. Rozvinuté kritické myslenie je charakteristické tým, že prijímanie informácií je kritické, hľadá príčiny, dôkazy, predvída dôsledky, nie je zaujaté, odhaľuje stereotypy či nepodlieha propagande. Tento typ myslenia umožňuje vidieť svet v skutočnej a nie mediálnej realite. Zvyšuje sa tak sloboda človeka, ktorý kritickým myslením disponuje a rozširujú sa jeho možnosti uplatnenia sa v praktickom živote.“ Tieto slová napísala doc. PhDr. Dana Petranová, PhD., dekanka spomínanej fakulty vo svojej vlastnej publikácii (Rozvíja mediálna výchova v školách kritické kompetencie žiakov školách?) v roku 2011.

V kontexte vyššie napísaného sa priznám, že aktuálnym krokom pani dekanky nie je možné rozumieť. Pripomeňme sled udalostí. Pani dekanka „pozvala“ na vedeckú konferenciu o médiách predstaviteľa tvrdého jadra konšpiračných médií, Tibora Rostasa. Následne jeho účasť, po kritike zo strany kolegov, študentov ale aj verejnosti, expresívne obhajovala napríklad slobodou prejavu. Napriek skutočnosti, že príčetní znalci mediálneho prostredia jej pripomínali, že „Zem a vek“ má byť „predmetom výskumu“, nie súčasťou relevantnej diskusie. V obhajovaní neobhájiteľného však pani dekanka pokračovala napriek evidentnej znalosti obsahu niektorých textov v Rostásovom periodiku. Zabudla či nečítala napríklad texty o rakovine v ňom uverejnené? Po tom, ako sa od jej postoja dištancovali jej vlastní študenti odovzdaním fakultného ocenenia, obvinila ich, že sami organizovali konferenciu za účasti Rostása, ktorý je predmetom aktuálneho sporu. Nuž, zdá sa, že si „kriticky“ zabudla overiť, že to bolo dávno predtým, ako vznikli jeho „alternatívne“ plátky a knihy. Aktuálnym finále činnosti pani dekanky je, že zrejme sama a aktívne poskytla redakcii Rostásovho plátku elektronickú komunikáciu s redaktorom Denníka N o jej predražených letoch na služobné cesty do Ázie. Nebolo treba dlho čakať, Rostás z toho pripravil kauzu a Mária Vidomská publikovala „dojemný“ text o tyranii ich mediálnej priateľky. Je smutné, a tak to čítam, že pani dekanka hľadá podporu a oporu v konšpiračnom médiu.

Uzavriem to ešte jedným citátom z citovanej publikácie pani dekanky. Ten je vo svojej podstate definíciou toho, čo má ovládať absolvent kurzu mediálnej výchovy: „Prijímateľovi mediálnych posolstiev má byť zrejmý nielen zmysel obsahu, ale aj konkrétne atribúty a rámec ich použitia. Mediálny konzument by mal dokázať rozlíšiť medzi realitou a fikciou, skutočnosťou a virtualitou, informáciami a názormi, vecnými spravodajskými informáciami a infotainmentom. Uskutočnenie klasifikácie umožnuje jednotlivcom, aby správne narábali s informáciami, obsahmi aj médiami, ktorým sú vystavení. Je potrebné, aby užívateľ médií rozumel nielen ich obsahu, ale aj forme.

Nemôžem sa ubrániť pocitu výrazného rozporu medzi publikovanými slovami pani dekanky a jej činmi. Preto sa domnievam, že sa buď zbláznila alebo tomu, čo sama učí a publikuje, ani ona nerozumie. Toto ma oprávňuje si myslieť, že ak aj platí ktorákoľvek z týchto dvoch možností, tak pani dekanku aj len jedna z nich dostatočne významne diskvalifikuje z funkcie, ktorú v súčasnosti vykonáva. To konštatujem s plným vedomím ako príslušník slovenskej akademickej obce.

Teraz najčítanejšie

Marcel Uhrin

Občasník o prírode, vede, knihách, spoločnosti, o mne a čomkoľvek inom.