Denník N

Štedré k Čechom, skúpe k Slovákom. Aj také boli stretnutia hokejových gigantov v Nemecku

FOTO - TASR
FOTO – TASR

Už po siedmykrát bojujú hokejisti o titul majstra sveta v Nemecku. Napriek tomu, že väčšina tamojších obyvateľov dáva pred hokejom prednosť futbalu či hádzanej, o zaplnené štadióny v Mníchove, Dortmunde či Kolíne nikdy nebola núdza. Predošlé šampionáty v krajine piva a dobrého jedla sa však nezapísali do dejín len vďaka diváckemu záujmu.

Práve Nemecko zohralo pri prvých krokoch organizovaného medzinárodného hokeja významnú úlohu. Už v roku 1911 sa zhostil organizácie majstrovstiev Európy berlínsky Ľadový palác. Hoci išlo až o druhé podujatie svojho druhu (premiérovo sa ME konali o rok skôr vo švajčiarskom Les Avants), pripísalo si aj jedno prvenstvo. Vôbec po prvý raz sa hralo na umelo vytvorenej ľadovej ploche.

Improvizácia slávila úspech

Pozície priekopníka sa Nemci ujali aj v roku 1930. Medzinárodná hokejová federácia IIHF sa rozhodla usporiadať premiérový turnaj majstrovstiev sveta nezávisle od olympijských hier (prvé MS v rokoch 1920, 1924 a 1928 boli súčasťou letnej, resp. zimných olympiád) a organizáciu turnaja priklepla francúzskemu Chamonix. V renomovanom alpskom stredisku však narobilo nečakané problémy počasie. Teploty na prelome januára a februára šokujúco vystúpili až nad nulu a zubaté slniečko úspešne roztopilo všetok ľad. Kompetentní preto museli pre záverečné fázy podujatia narýchlo hľadať nové dejisko. Pomocnú ruku podala Viedeň, ktorá sa kvôli účasti Rakúska rozhodla zabezpečiť zápas o 4. miesto, a vzápätí sa k nej pridal aj Berlín.

Na radosť tamojších fanúšikov si nemecká reprezentácia počínala výborne a najlepšie sa dokázala vyrovnať s nástrahami vyraďovacieho systému, kde každá porážka znamenala koniec nádejí na úspech. V drese s orlom na hrudi žiaril predovšetkým hokejovo-tenisový obojživelník Gustav Jaenecke, ktorý sa blysol deviatimi gólmi. Aj vďaka nim sa Nemci cez Veľkú Britániu, Maďarsko, Poľsko a Švajčiarsko prebojovali až do finále MS a zároveň zaknihovali titul majstrov Európy. V súboji o korunu pre kráľov svetového hokeja ich čakala do rozhodujúceho súboja priamo nasadená Kanada reprezentovaná tímom Toronto CCMs. Optimizmus do žíl vliala Jaeneckeho partii predovšetkým nevydarená exhibícia hráčov z kolísky hokeja. Tí tri dni pred kľúčovým duelom podľahli vo Viedni domácim Rakúšanom 0:1. Išlo vôbec o prvú prehru javorových listov s mužstvom zo starého kontinentu.

Finálovú eufóriu ešte znásobil otvárací gól domáceho Rudiho Balla, lenže v ďalšom priebehu sa už tancovalo podľa kanadských nôt a stretnutie sa postupne začalo meniť na galapredstavenie favorita. Konečný výsledok 6:1 hovoril jasnou rečou.

Na vôbec prvom samostatnom turnaji majstrovstiev sveta nechýbalo ani družstvo Československa. Kostru tímu tvorili hráči najsilnejšieho tuzemského celku LTC Praha, zostavu doplnilo niekoľko hráčov Slavie Praha a Troppauer EV Opava. Slováci v tíme chýbali. Družine okolo kapitána Josefa Malečka vystavilo stopku už v úvodnom zápase Švajčiarsko po prehre 1:3, celkovo tak obsadila spolu s Francúzskom, Maďarskom a Japonskom delené 6. miesto.

Tímový duch porazil individualizmus

Ak nepočítame zimné olympijské hry 1936 v Garmisch-Partenkirchene, tak na ďalšie MS si Nemci aj kvôli druhej svetovej vojne museli počkať rovné štvrťstoročie. Druhé stretnutie hokejovej smotánky pod nemeckou zástavou sa konalo v roku 1955 hneď v štyroch mestách – Dortmunde, Düsseldorfe, Kolíne nad Rýnom a Krefelde.

Celý turnaj sa niesol najmä v znamení stúpajúcej rivality Kanady a Sovietskeho zväzu. Pri svojom debute na vrcholnom fóre o rok skôr vo Švédsku rozniesla zborná zámorského favorita na kopytách jednoznačne 7:2 a zverenci legendárneho kouča Arkadija Černyševa túžili po potvrdení nadvlády. Naopak, z kanadského tábora reprezentovaného klubom Pentincton Vees zaznievali slová o odvete.

Obaja súperi podľa očakávania ostatných protivníkov valcovali a držiteľa zlatých medailí tak musel určiť až ich vzájomný zápas. Kvalita kádra hovorila v prospech obhajcov triumfu, tímový duch zase staval do pozície favorita ich náprotivkov. Kolektívne hrajúci Kanaďania na čele s bratskou trojicou Warwickovcov novú hokejovú veľmoc dokonale zaskočili útočným bránením, takzvaným forcheckingom, a duel sa postupne menil na konfrontáciu mačky s myšou. Po víťazstve 5:0 mohol hrajúci tréner Grant Warwick označiť zámorskú misiu za splnenú. Novopečení šampióni pútali v tabuľke predovšetkým impozantným skóre 66:6.

Až o polovicu pukov v sieti gólmana McLellanda sa pričinili československí hokejisti, ktorí s neskorším víťazom zohrali suverénne najvyrovnanejšiu partiu. Zverenci Vladimíra Bouzka síce nezvládli úvodnú tretinu duelu, napokon však ľad opúšťali so vztýčenými hlavami po prehre 3:5. Medailové ambície potvrdzoval výber ČSSR aj v ďalších stretnutiach, o to väčšmi mohol hráčov mrzieť debakel 0:4 od Sovietov. Aj preto sa našim reprezentantom napokon ušiel iba bronz, na duši však hrial predovšetkým pohľad do individuálnych štatistík. Direktoriát IIHF vyhlásil za najlepšieho obrancu Karla Guta a Vlastimil Bubník spoločne s Vladimírom Zábrodským opanovali tabuľku strelcov, kde obsadili prvé dve miesta.

Vo výbere plnom zvučných mien na rozdiel od MS 1930 nechýbal ani zástupca Slovenska. Brankár bratislavského Slovana Ján Jendek poväčšine iba kryl chrbát jednotke Jiřímu Hanzlovi, zachytal si len v posledných dvoch zápasoch proti outsiderom z Poľska (17:2) a Fínska (18:2), keď už boli medailové karty jasne rozdané.

Bez kolísky hokeja, ale so strhujúcimi súbojmi

Hokejisti zo všetkých kútov planéty sa do Nemecka opäť vrátili až o dve dekády v roku 1975. Bez hosťujúceho výberu, ktorý pred dvomi rokmi vypadol do B-kategórie  a odvtedy sa márne pokúšal o návrat, i bez Kanady. Hokejová vlasť majstrovstvá sveta v rokoch 1970 – 1976 tvrdošijne bojkotovala. Všetko spôsobila pretrvávajúca požiadavka amaterizmu všetkých hráčov zo strany IIHF. Kým javorové listy tak o svoje najväčšie hviezdy boli pravidelne ochudobnené, európske tímy, predovšetkým tie z východného bloku, nastupovali v najjagavejšej zbroji, keďže komunistická nomenklatúra štatút profesionálneho športovca oficiálne nepoznala.

Hoci domáca reprezentácia v Düsseldorfe a Mníchove chýbala, na nedostatok diváckeho záujmu sa organizátori nemuseli sťažovať. Na štadióny si totiž našlo cestu až okolo 170 000 fanúšikov. Tí videli napínavé súboje o záchranu medzi Poľskom a mladým univerzitným celkom USA, o bronz medzi Švédmi a Fínmi, ale predovšetkým o zlato.

Na radosť tunajších fanúšikov sa v ňom ocitlo aj mužstvo Československa. Podobne ako o rok skôr v Helsinkách, aj v NSR sa však naši hráči museli skloniť pred hegemónom vtedajšej éry ZSSR. Fenomenálny útok Boris Michailov – Valerij Charlamov – Vladimir Petrov stelesňoval virtuozitu celej sovietskej generácie vštepenú tvrdým drilom. Po prehrách 2:5 a 1:4 bolo zrejmé, že zlato visí pre chránencov kouča Karla Guta privysoko.

Útechu pre nich však okrem strieborných medailí predstavovali aj individuálne ocenenia. Jiří Holeček sa dočkal ceny pre najlepšieho brankára turnaja od funkcionárov, pardubickú legendu Vladimíra Martinca zase neobišla pocta od novinárov, ktorí ho zvolili za najlepšie pravé krídlo. Jediný Slovák na podujatí Marián Šťastný naplno predviedol svoj strelecký inštinkt, keď zaznamenal až 9 presných zásahov a s Eduardom Novákom sa stal najlepším strelcom tímu.

Zbraň hromadného ničenia takmer zastavená

O osem rokov neskôr v Mníchove, Düsseldorfe a Dortmunde mútilo vodu celkom iné trio zbornej. Vladimir Krutov, Igor Larionov a Sergej Makarov si svojím vyčíňaním na ľade vyslúžili prezývku „sovietska zbraň hromadného ničenia“ a jej oprávnenosť potvrdzovali aj na MS.

Vidina piateho sovietskeho titulu za sebou však dostala nečakanú trhlinu. Československý útok v zložení Vincent Lukáč, Dárius Rusnák a Igor Liba trojici KLM zdatne sekudnoval, vo finálovej skupine sa navyše obaja kohúti rozišli zmierlivo po výsledku 1:1. V poslednom stretnutí proti Kanade ale favorit nenechal nič na náhodu, javorové listy roztrhal na franforce 8:2 a o skóre slávil ďalší zisk najcennejšieho kovu.

Kým počas predošlých nemeckých šampionátov hrali Slováci spravidla druhé husle, tentoraz sa vo výbere dvojice Luděk Bukač, Stanislav Neveselý objavili hneď štyria rodáci spod Tatier a spoločne mali na svedomí takmer polovicu zo 40 československých gólov. Okrem spomínanej východniarsko-bratislavskej trojky (Rusnák trafil do čierneho 6-krát, Lukáč 5-krát, Liba 2-krát) rozvlnil sieť aj mladý Dušan Pašek. Podarilo sa mu to hneď 3-krát.

O nás bez nás

Šampionát v roku 1993 sa už hral  s 12 účastníkmi a v celkom inej spoločenskej klíme. Železná opona bola už minulosťou, rovnako ako aj Sovietsky zväz, ale i Československo. Nástupnícke práva spoločného štátu IIHF kontroverzne priznala iba našim susedom a práve na konferencii v Nemecku na sklonku MS rozhodla, že do najvyššieho poschodia svetového hokeja sa začneme o rok štverať až z C-kategórie.

Podujatie privítalo množstvo vtedajších i budúcich hviezd. Dohromady tri týždne brázdili klziská mená ako Lindros, Kariya, Gartner, Modano, Koivu, Forsberg a mnohí ďalší. Turnaj však najlepšie svedčal Rusku v zostave s iba 19-ročným Alexejom Jašinom. Na súkolie dobre naolejovanej mašiny dohliadal z lavičky Boris Michajlov, ktorý vo finále sledoval víťazstvo svojich zverencov nad ambicióznym Švédskom 3:1.

Menším prekvapením v poriadne nabitej konkurencii bol bronz hokejistov spoza rieky Moravy. Česi si premiérové medaily uchmatli rovno pri svojom debute po rozpade Československa. Leví podiel na úspechu mal predovšetkým strážca svätyne Petr Bříza, najlepší brankár MS.

Blafák, ktorý vošiel do histórie

V roku 2001 sa na majstrovstvách sveta v Kolíne nad Rýnom, Hannoveri a Norimbergu predstavili už aj Slováci pod taktovkou Jána Filca. Fanúšikovia nabažení senzačným striebrom z Petrohradu túžili po rozšírení zbierky úspechov o ten najväčší, Chára s Gáboríkom, Hossom či Zedníkom však na najlepších nemali. Prehry s Fínskom, Švédskom a USA nastavili našim pravdivé zrkadlo, definitívne zavŕšenie rozpačitého účinkovania prišlo vo štvrťfinálovom derby s Českom.

Obhajcovia zlata pôsobili po celý čas výborným dojmom, jediný bod stratili v základnej skupine s domácim mužstvom za remízu 2:2. V semifinále proti Švédsku sa síce Reichel a spol. ocitli na pokraji porážky, úlohy žolíka sa však zhostil Viktor Ujčík, ktorý najskôr vyrovnal na 2:2, o niekoľko minút premenil aj rozhodujúci samostatný nájazd a poslal reprezentáciu s levom na prsiach do finále s Fínskom.

Dve tretiny rozhodujúcej konfrontácie sa niesli pod nadvládou Suomi, lenže Česi sa v poslednej dvadstaťminútovke nadýchli k heroickému obratu. Patera s Dopitom najprv poslali zápas do predĺženia, kde nadišla veľká chvíľa Davida Moravca. Blafák 28-ročného vítkovického obrancu dal bodku za českým zlatým hetrikom.

Posledné vzopätie levíčat

Naposledy sa hokejová elita zišla v Nemecku pred siedmimi rokmi a opäť na piedestál vystúpili českí hokejisti. Úvodné zápasy a najmä nečakané prehry s Nórskom a Švajčiarkom síce priniesli Vladimírovi Růžičkovi, tím sa však pod vlnou kritiky zomkol a vo vyraďovacej fáze sa naladil na víťaznú nôtu. Po skalpoch Fínska a Švédska zaskočili naši severozápadní susedia vo finále aj favorizované Rusko a po triumfe 2:1 oslavovali svoj šiesty a dosiaľ posledný titul majstrov sveta.

Na slovenskú lavičku premiérovo zasadol zahraničný tréner, Glenovi Hanlonovi však debut nevyšiel podľa predstáv. Slovákom pod vedením kapitána Miroslava Šatana chýbali najväčšie hviezdy z NHL a po dvoch „povinných jazdách“ proti Bielorusku a Kazachstanu nastalo obrovské trápenie. Najmä blamáž 0:6 s Dánskom máta našich priaznivcov dodnes. Konečné 12. miesto bolo druhým najhorším výsledkom Slovenska v ére samostatnosti.

Organizátori hodnotili šampionát ako mimoriadne vydarený, príjemne prekvapili najmä nemeckí fanúšikovia, ktorých do hľadiska pritiahli najmä vystúpenia domáceho mužstva. To sa prekvapivo predralo až do semifinále, na medailu však už nedosiahlo. Otvárací zápas proti USA hraný na futbalovom štadióne v Gelsenkrichene navyše priniesol rekordnú návštevu 77 803 divákov.

Kto ovládne MS 2017? A ako na nich dopadnú slovenskí hokejisti? Na odpovede na tieto otázky si ešte musíme nejaký čas počkať.

Teraz najčítanejšie