Denník N

Oslobodenie sa preplietlo s príchodom novej totality

Vytlačenie nemeckých vojsk prinieslo na Slovensko oslobodenie. No už zakrátko prišla nová totalita.

Kým nastal 8. mája 1945 v Európe pokoj zbraní a skončila sa druhá svetová vojna, boje na Slovensku trvali viac ako osem mesiacov. Začali sa prienikom východného frontu za Karpaty a obsadzovaním Slovenska hitlerovskými vojskami v auguste 1944. Skončili sa až pár dní pred definitívnym kapitulovaním Nemecka v máji 1945.

Boje počas Slovenského národného povstania a prechodu východného frontu priniesli obrovské škody. Úplne bolo zničených 21-tisíc domov a ďalších 72-tisíc bolo poškodených čiastočne. Vojna sa dostala do viac ako polovice z tri a pol tisíca obcí na Slovensku, lebo v nich zanechala aspoň jeden zničený dom. Z vyše 1 100 železničných mostov bolo poškodených alebo zničených 70 percent. Cestných mostov bolo zničených 1 500. Celkové vojnové škody na celom Slovensku vyčíslili na 114 miliárd korún. Bolo to asi toľko, koľko vyprodukovalo hospodárstvo prvej Slovenskej republiky za celých šesť rokov.

Priamo vo vojnách v zahraničí a doma, vrátane Slovenského národného povstania a dôsledkov represálií oboch bojujúcich strán na civilnom obyvateľstve zahynulo vyše 13-tisíc ľudí. Medzi obete treba pripočítať takmer 60-tisíc vyvezených Židov, ktorých síce režim neposielal priamo na smrť, ale tá ich neskôr v likvidačných táboroch zväčša zastihla. Ďalej tu boli tisíce Židov, ktorých vyviezli zo Slovenska Nemci po okupácii štátu v roku 1944.

Mnohé slovenské mestá sa zmenili na nepoznanie. Ničili ich obe bojujúce strany. Príkladom je Nitra. Tá ostala v septembri 1944 úplne bokom od Povstania. Tamojšia armádna posádka sa k nemu odmietla pridať. Potom sa nepodvolila ani postupujúcim Nemcom, ale neskôr ju aj tak rozpustili. Na tento postoj Nitra tvrdo doplatila. V meste ostala silná nemecká posádka, ktorá sa počas prechodu frontu tuho bránila. To prinieslo bombardovanie, ktoré nemalo počas druhej svetovej vojny na vtedajšom Slovensku obdobu. Sovietske lietadlá zhodili koncom marca 1945 na Nitru takmer dve stovky bômb, pričom mierili na stred mesta. Vtedy tu pulzoval život, mnoho ľudí bolo na trhovisku. Výsledkom bombardovania bolo takmer 350 mŕtvych civilistov. Centrum Nitry ostalo zničené, za obeť padlo divadlo, kino, dva hotely, zlikvidované alebo poškodené boli školy, obchody, kostoly. Nemeckých vojakov zahynulo osem, čo ukazuje, že nešlo len o štandardnú vojenskú operáciu, ale o cielený akt.

Vojnové škody na ľuďoch a osobách možno považovať za daň, ktorú Slovensko prinieslo za svoje oslobodenie. Skutočne, po prechode frontu na oslobodených územiach prevládla medzi ľuďmi úľava, že vojna je minulosťou a nastúpi nový spravodlivejší režim. Z vôle novej československej vlády vznikali v mestách a na dedinách národné výbory, ktoré mali nastoliť spravodlivosť.

Súčasťou povojnového diania bolo potrestanie príslušníkov bývalého ľudáckeho režimu, preto sa rozbehlo množstvo súdnych procesov. Nová moc súdila v lokálnych retribučných procesoch exponentov a priaznivcov bývalého režimu. Prešlo nimi vyše osemtisíc osôb. Centrálny Národný súd odsúdil v rokoch 1945 až 1947 sedem desiatok osôb, z toho 17 na trest smrti. Najvýznamnejší proces bol proti Jozefovi Tisovi, Ferdinandovi Ďurčanskému a Alexandrovi Machovi, kde padli dva rozsudky smrti – nad Tisom a Ďurčanským, a ten nad exprezidentom v apríli 1947 aj vykonali.

Spravodlivosť do rúk si so súhlasom novej československej vlády brala aj oslobodzujúca Červená armáda. Na Slovensku pochytala tisíce ľudí a odvliekla ich do stalinských gulagov, odkiaľ sa už mnohí nevrátili. Táto časť histórie dodnes nie je poriadne zmapovaná, bránil sa tomu najmä socialistický režim do roku 1989, ktorý bol spravovaný priamo z Moskvy.

Stalinov Sovietsky zväz podporoval prienik komunistov do povojnovej vlády v obnovenom Československu. Vládu viedol bývalý československý vyslanec v Sovietskom zväze Zdeněk Fierlinger. Hoci zastupoval sociálnodemokratickú stranu, mal blízke vzťahy s komunistami. Tých bola v jeho kabinete jedna tretina a bola to vlastne ich premiéra v československej vláde od roku 1918. Ich silné zastúpenie spolu s obsadením postu spriazneného premiéra naznačovalo budúci určujúci vplyv komunistického Stalinovho Sovietskeho zväzu na vývoj v povojnovom Československu.

Slovensko získalo v obnovenom štáte autonómne postavenie, malo lokálny parlament a vládu. I tu mali silné zastúpenie komunisti. Ich pozíciu oslabili voľby v roku 1946, keď na Slovensku jednoznačne zvíťazila Demokratická strana. No posmelení víťazstvom svojich kolegov v Čechách a na Morave už na jeseň 1947 uchopili naplno moc a predznamenali tak nasledujúci vývoj vo februári 1948, keď vďaka premyslenej stratégii komunisti prevalcovali všetky politické strany v celej republike.

Výrazný vplyv na takýto vývoj mali zámery Stalina z Moskvy. Spolu s Červenou armádou prichádzali jej politické zložky a tajná polícia, ktoré nasmerúvali obnovený štát k boľševistickému režimu. Ešte pol roka po skončení vojny boli v Československu sovietske vojská, ktoré dohliadali na to, aby sa vývoj uberal žiadaným smerom.

Oslobodenie Slovenska v máji 1945 sa tak spojilo s cieľavedomou prípravou na príchod nového totalitného režimu, tentoraz komunistickej diktatúry.

Teraz najčítanejšie

Jozef Hajko

Pôsobí ako analytik a publicista. V minulosti hlavne novinár a poradca poslancov Národnej rady SR. Jeden zo zakladateľov Podnikateľskej aliancie Slovenska, jej prvý riaditeľ a v súčasnosti člen jej vedenia. Autor viacerých kníh a štúdií so zameraním na ekonomiku, spoločenské témy a históriu Slovenska.