Denník N

Poslanci chcú dať viac na obranu. Najväčšiu službu jej urobia, ak sa začnú tvrdo pýtať, kam peniaze pôjdu.

Na čo parlament zabudol pri schvaľovaní memoranda o zvyšovaní výdajov na obranu

Parlament dnes  schváli deklaráciu o nevyhnutnosti podpory navýšenia výdajov na obranu. V dokumente z pera poslancov Fedora a Glváča sa zákonodarci konkrétne prihlásili k ambícií podporiť rast výdajov na obranu na úroveň 1,6 % HDP do roku 2020. Dnes sa toto číslo pohybuje okolo 1,16 %.   

Nejedná sa o žiadnu novinku. Zvyšovanie výdajov sme sľúbili spojencom, v plánoch ho na papieri máme už roky. Zopakovanie sľubov sa bude hodiť aj na summit s americkým prezidentom koncom mesiaca. V turbulentných časoch a rokmi zanedbaných ozbrojených síl je podobné vyhlásenie skôr dobrá správa. Tešiť sa z deklarácií ale nestačí. Poslanci by mali by požadovať dôveryhodné a realizovateľné sľuby, nie len slová; jasnú stratégiu rozvoja a priznať si, že zvyšovanie nebude len o modernizácii.

Volebný rok vs. stovky miliónov na obranu

Rozmeňme si  navyšovanie do konkrétnych čísiel. Splnenie cieľa 1,6 % znamená prílev niekoľko stoviek miliónov eur do obranného sektoru.

2020 však nebude rok, ako hociktorý iný. Bude to rok volebný. Predstava, že práve táto vláda bude schopná v predvolebnom období obhájiť naliatie stoviek milíonov eur  do obrany (najväčší skokový rast akejkoľvek kapitoly za dlhé roky) vo mne vyvoláva isté pochynosti. To či to myslia vážne, sa nedozvieme z kasárni na Kutuzovovej, ale skôr z vyjadrení ministra financií. Spôsob ako chce udržať deficit a nájsť peniaze na balíčky aj novú techniku, zatiaľ nepoznáme.

Tabuľka je veľmi hrubý odhad. Tam, kde to je možné vychádza z harmonogramov zverejnených vládou. Poznámky: (1) Vychádzam z predpokladu, že rast prostriedkov v kapitole pôjde kompletne na rozvoj obrany. (2) Harmonogram splátok nie je jasný, keďže dodávka lietadiel mešká. (3) Odhad drobných investíicii, mimo veľké projekty.

 

Vieme vôbec, čo chceme?

Na to ako veľmi zaryto bojuje ministerstvo obrany o zvyšovanie prostriedkov, však vieme pramálo o tom, na čo chce peniaze použiť. Tabuľka vyššie v oficiálnej, verejnej forme neexistuje. Posledný systematický náznak premýšľania o tejto téme nájdeme v Bielej knihe o obrane vydanej minulý rok. Ministerstvo tam predstavilo shopping list, ktorý presahuje číslo 1,6 %. 

Namiesto systému máme „individuálne modernizačné projekty“. Radary, nadzvukové letectvo, obrnené vozidlá schválené na vláde. A to všetko k už prebiehajúcim nákupom taktických lietadiel či Blackhawkov. Vzhľadom nato, že vláda zajtra schváli zámer modernizácie obrnených vozidiel za 1,2mld. eur vystáva pocit, že celá deklarácia slúži jedine tomuto cieľu.

Od koncepčnosti to je však ďaleko. Poslanci by toto nemali nechať len tak. V deklarácii odhlasovali, že podporujú modernizačné projekty. Ktoré presne? Na základe akých strategických úvah?

Namiesto vydávania slepej slovnej podpory by mali od vlády požadovať jasné, systematické a realizovateľné plány modernizácie. Podporiť zvyšovanie, ale zároveň si aj vypýtať jasný plán, na čo budú tieto prostriedky využité a prečo. Rovnako by mali požadovať (podobne ako sa to už deje v iných sektoroch) hodnotenie efektivity výdajov od Útvaru hodnoty za peniaze.

Ak chceme podporu verejnosti pre tak zásadné navýšenie výdavkov v obrane, musíme urobiť všetko preto, aby neexistovala pochybnosť o ich rozumnom využití. Minister obrany by mal byť prvý, čo o to bude žiadať. Zvýši si tým silu svojich argumentov voči strážcom verejných financií na MFSR aj verejnosti.

Zároveň nezabudnime, že dnes prebieha tvorba nových strategických dokumentov v bezpečnostnej politike. Vyberáme sa nakupovať, skôr než by sme si povedali, ako chceme, aby náš bezpečnostný sektor v nasledujúcich rokoch vyzeral.  Zbytočne sa píšu stratégie a obranné plány, keď medzičasom už vláda nakúpy bez čakanie na zamyslenie analytikov.

Výdaje, ktoré nie sú tak sexy

Podľa kuloárnych informácii dostávajú dnes ozbrojené sily menej ako 30% z toho čo žiadajú na „bežnú prevádzku“. Spolu s nimi kolujú anekdoty o tom, ako musia vojaci pracovať na vlastných počítačoch, či kupovať si vlastné kanady. Sfunkčenie armády nenastane bez zvýšnia tohto čísla. Opäť sa bavíme o desiatkach až stovkách miliónov, ktoré diskusia o zvýšení výdavkov ignoruje.

Bavíme sa len o technike, no roky podfinancovania sa však neprejavujú len na nej. Presahujú aj do dvoch oblastí, bez ktorých funkčné ozbrojené sily nepostavíte – ľudských zdrojov a základnej infraštruktúry.

Najprv k ľuďom. Ozbrojené sily boli v čase ekonomických problémov atraktívnym zamestnávateľom. Dnes sa situácia otočila. Nedostatok pracovnej sily v súkromnom sektore tlačí na rast mzdy. Nič podobné sa v OS SR nedeje. Špeciálne v oblasti sofistikovaných technických špecializácii, presne tých ktoré potrebujete na obsluhu moderných zbrojných systémov, smerujeme k problémom. Poslanci, ale aj širšia odborná verejnosť by mali začať otvorene hovoriť aj o tom, že rast prostriedkov nepôjde len “do železa”, ale aj na ľudí. A že to neznamená, že sa preje.

Druhá ešte menej atraktívna téma sú napríklad nehnuteľnosti ozbrojených síl. Stačí jedna návšteva “kasární” a pochopíte, že je zle. Samo ministerstvo to priznáva vo svojich dokumentoch.

“Väčšina objektov v správe MO SR je v zlom technickom stave, je zastaraná a nákladná na prevádzku, niektoré objekty sú v havarijnom stave, čo obmedzuje ich využiteľnosť a vytvára riziká následkov najmä na životné prostredie.”

Aj tu by sa mala začať otvorená diskusia. Okrem iného by mali poslanci požadovať od ministra plán, ako sa bude tento stav riešiť. Môžeme „zainvestovať“ stovky miliónov. Ak nemáme ošetrené základy, bude nám to na nič.

 

 

Teraz najčítanejšie

Martin Dubéci

Som členom predsedníctva a sekretárom hnutia Progresívne Slovensko. Píšem si tu svoje poznámky k politike a spoločenským otázkam. Venujem sa politickej stratégii a bezpečnosti.