Dva kusy chleba
vyjadrujúce sentiment lásky v španielskom Figueres (krajina na obrázku v tomto perexe)
Dnešný blog je tak trochu doplnom k predchádzajúcim vkladom a jednou odpoveďou na podnet čitateľa. úsmev,
Málokedy je tomu tak, že by som vyberala obraz k textu či básňam z nejakého extra premysleného dôvodu… Nefungovalo by to. Aj včera som chcela len niečo silné a pritom veľmi jednoduché. A aj mňa samotnú prekvapuje, koľkokrát sa už pri mojich veciach ocitol Salvador Dalí, koľkokrát sa proste ponúkol – hodil a je v celkovom kontexte stmeľujúco vzdušný. úsmev,
Osobne mi ten jeho obraz z roku 1940 znie, akoby bol ľahko inšpirovaný asi najpresnejším autoportrétom vo výtvarnom svete od van Gogha, ktorého pár vychodených topánok z roku 1887 dokladuje užitočnosť umenia, prácnu, hodnotnú vernosť slobode ako tradícii čo do srdcových zafarbení. Skrátka, krásnu vernosť a aj vernosť kráse. úsmev,
*
Chceme byť
vo svojej koži
Len tak sú zbytočné
posledné vety.
Prijímame,
keď neberieme schody
pomedzi výber
a sadzbu brány.
*
