Denník N

10 dní v nepálskom kláštore: no internet, no phone, no Facebook

10 dní v nepálskom kláštore

V prvom rade sa chcem poďakovať Soni Mádelovej-Agarwal za to, že mi odporučila kláštor Kopan v Kathmandu, Nepál. Nech aj tento článok slúži ako odporúčanie a inšpirácia tým, ktorí by sa chceli dozvedieť viac o kurzoch meditácie a o budhizme.

Bez kontaktu s vonkajším svetom

Taxikár ma vyložil rovno pred bránou. Nemusela som povedať ani slovo a jeden mních mi ihneď otvára bránu. Kráčam po nádvorí a prvá osoba, ktorú stretávam je potetovaná, dopiercingovaná dievčina s dredmi oblečená v čiernom. Mala nevinne vyzerajúcu tvár, čo ju  pri tom outfite robilo ešte zvláštnejšou. Nebolo hádam miesta, kde nemala piercing a tetovanie. Trochu som sa zarazila. „Snáď na tom kurze nebudem sama medzi húliacimi hippisákmi, a pankáčsky vyzerajúcimi indivíduami hľadajúcimi zmysel života.“ Zahla som za roh smerom k recepcii. Sedel tam húf mladých ľudí a vypĺňali registračné formuláre. Všade okolo sa povaľovali ruksaky. Boli to úplne obyčajní ľudia, backpackeri ako ja.

10 dní v nepálskom kláštore
Gompa (meditačná hala)
10 dní v nepálskom kláštore
Cennosti idú do skrinky

„Prosím, uložte svoje cennosti, ako pas, peniaze, kreditnú kartu a fotoaparát na recepcii,“ čítam nápis na stene. Dostala som skrinku, do ktorej som na desať dní vložila počítač a fotoaparát – moje dve najhodnotnejšie materiálne veci. Veci, ktoré používam denno-denne, sú mojou prácou, začiatkom aj koncom môjho dňa, materiálnou závislosťou. Svoju závislosť som teda vložila na desať dní do malej skrinky. Okrem toho platil zákaz telefonovania a akejkoľvek komunikácie s vonkajším svetom. Všetky prístroje s pripojením na wifi mali ostať na recepcii. Telefón som si smela ponechať iba ako budík za predpokladu, že som odovzdala SIM kartu. Bez telefónu som nebola hádam aj 15 rokov, odkedy som nijaký telefón ešte nevlastnila. Vládlo vo mne preto nadšenie a zvedavosť, aký to bude pocit zažiť presný opak môjho zaneprázdneného života.

10 dní v nepálskom kláštore
Vedúca kurzu – Karin Valham pôvodom zo Švédska je budhistickou mníškou od roku 1975
10 dní v nepálskom kláštore

Učiteľka s veľkým U

V hlavnej meditačnej hale – gompe – mala úvodné slovo vedúca kurzu, Karin Valham. Bola to mníška švédskeho pôvodu. Oslovovali sme ju Ani Karin, čo znamená niečo ako sestra Karin. Porozprávala nám o zakladateľoch kláštora, o začiatkoch organizovania meditačných kurzov. „Môj drahý učiteľ a zakladateľ kláštora, Lama Zopa Rinpoche zvykne hovoriť, že Kopan je teraz ako päťhviezdičkový hotel. Snažíme sa, aby ste sa tu cítili dobre. Je to však obrovský rozdiel oproti úvodným rokom. Spočiatku nebolo dosť miesta, ani teplých prikrývok, bol tu iba jeden záchod. Mužská časť latríny mala nápis Sam a ženská časť bola Sara,“ zasmiala sa Ani Karin a spolu s ňou tí, ktorým bol známy nábožensko-filozofický výraz samsára. Rozprávala vždy veľmi pokojne, pomaly a často so zatvorenými očami. Mala som pocit, že na mňa hovorí sama Múdrosť. Sedela v tureckom sede a pritom sa občas jemne kolísala. Počúvala som ju tak pozorne, hltala som každé jej slovo. Dokázala by som ju počúvať snáď celý život. Niekedy na malú chvíľu stíchla a zdalo sami, že počúva svoju myseľ, čo a ako má povedať. Bola vtipná a hlavne trefná. Vyjadrovala sa tak jasne a zrozumiteľne. Myslím si, že bolo našou veľkou výhodou mať vedúcu kurzu pôvodom západniarku. Vedela veľa o západnom životnom štýle a myslení, o našich problémoch a vedela to krásne zapojiť do svojho rozprávania tak, aby nám čo najlepšie vysvetlila budhistické učenie a význam meditácie, a aby sme dostali odpovede na svoje otázky.

10 dní v nepálskom kláštore
Nočná záhrada so stúpami (stupa garden)
10 dní v nepálskom kláštore
Raňajky a obedy bez slov

Mlčanie a ticho v prospech meditácie

Prebrali sme harmonogram kurzu a pravidlá. Zákaz zabiť, kradnúť, klamať, zákaz požiť opojné látky (drogy, alkohol), zákaz pohlavného styku a zákaz hudby. Okrem toho sme mali dodržiavať mlčanie od 20.30 večer do skončenia obeda nasledujúceho dňa, čiže približne do 12.30. Posledné dva dni kurzu platilo úplné mlčanie a ticho. Kto chcel, mohol mlčať aj viac dní alebo po celý čas kurzu. Stačilo, ak si pripol žltú stužku na hruď, aby ostatní vedeli, že sa danej osobe nemajú prihovárať. „Ticho vás poprosím rešpektovať aj v jedálni. Pred chvíľou, keď som vás tam počula, ste boli hlasnejší ako najhlučnejšia kaviareň v Thameli,“ zasmiala sa Karin. „Viete, ticho a mlčanie má svoj význam. Čím viac budete mlčať počas tohto kurzu, tým hlbšia a účinnejšia bude vaša meditácia. Silne vám odporúčam mlčať pokiaľ možno, čo najviac.“ Mlčanie sa však vzťahovalo nielen na rozprávanie, ale aj na očný kontakt, reč tela a akúkoľvek inú neverbálnu komunikáciu. Takže ste v podstate pozerali pred seba. Spočiatku mi to prišlo celkom humorné. Predstavte si 150 ľudí v jedálni, ktorí jedia svoj obed a pritom uprene pozerajú do svojho taniera, niektorí sa obzerajú, pozerajú von oknom, zamyslene, žiaden úsmev ani šuškanie. Na začiatku mi to prišlo ako nejaké sanatórium alebo väzenie či nápravno-výchovné zariadenie, ako ich poznáme z filmov. Idete si so svojou táckou, položíte si ju na stôl, dojete a bez slova odídete. Veľmi zaujímavá situácia. Ale zároveň príjemná. Všimla som si, že som začala jesť pomalšie, viac sa sústredím na prítomnosť, na to, čo práve robím a nebehajú mi tak pritom myšlienky hore-dole jedna cez druhú.

10 dní v nepálskom kláštore
10 dní v nepálskom kláštore
Kamoši z kláštora – Kanaďan, Švédka čínskeho pôvodu a Dánka

Život v kláštore

Každý deň o šiestej ráno nás budil zvonček. Jeden z účastníkov chodil okolo meditačnej gompy a zvonil. Bol to signál, že nás čaká ranný čaj – mliečny, čierny alebo jazmínový. O 6.45 začala prvá meditácia, o 7.30 raňajky. Po raňajkách sme mali hodinu voľna, počas ktorého som si zacvičila jogu na kopci nad gompou alebo čítala, ak pršalo. Potom nasledovali dve hodiny vyučovania s Ani Karin sediac v hlavnej gompe na vankúšoch na zemi. Ani Karin nám predstavovala základy budhistickej filozofie, kto bol Budha, čo je to karma, smrť, čo je dôvodom utrpenia a nešťastia, čo je to myseľ a rozdiel medzi mysľou a mozgom, čo je to vlastné ja a ego, ako transformovať hnev, pýchu, žiarlivosť, pripútanosť k veciam a osobám, zbaviť sa nevedomosti, predsudkov a škatuľkovania ľudí. Mimochodom, vďaka práve tej dievčine s množstvom piercingov a tetovaní som v knižnici našla skvelé kresby a skice Budhov, ktoré som si potom prekreslila. Teraz sa už snažím nedávať na ľudí umelé nálepky typu „tento je mi sympatický, táto vyzerá divne, táto by mohla byť v pohode, tento asi nebude moja krvná skupina“ a podobné projekcie mojej mysle.

Deň čo deň som dostávala odpovede na svoje otázky. Pochopila som, že kľúčom tejto filozofie je, aby šťastie po ktorom túžim, slúžilo nielen mne, ale najmä iným. Súcit založený na múdrosti je kľúčom ku šťastiu. Keď človek praje dobro iným, sám sa pritom ako vedľajší efekt začne cítiť lepšie. „Nikto tu z vás nechce spraviť budhistov. Existujú aj iné spirituálne cesty učenia, samozrejme, ak sú to pravé spirituálne cesty. Záleží len na tom, ktorá je pre vás vhodnejšia a viac vám pasuje,“ povedala Ani Karin vedomá si toho, koľko rozdielnych ľudí sedí v sále. Boli to prevažne západniari z rôznych kútov Európy, Austrálie, Ameriky, ale aj pár Indov. Vekové rozpätie od 18 do vyše 60 rokov, rôzne profesie, zdravotné sestry, informatici, humanitárni pracovníci, učitelia, študenti.

Po obede sme mali diskusiu v desaťčlenných skupinách, potom výučbu mnícha Geshe Sherab, ktorý humorne dopĺňal predpoludňajšie učenie. Nasledoval čaj o piatej a asi trištvrte hodiny meditácie, večera a na záver dňa sekcia otázok a odpovedí. Okolo 9-tej hodiny večer sme už boli v posteli. Posledné dva dni sme mali už iba meditácie bez učenia.

10 dní v nepálskom kláštore
Posledný deň sa konala pudža (longlife puja) pre dlhý život lámu Zopa Rinpocheho. V gompe bolo takmer 1000 ľudí
10 dní v nepálskom kláštore 10 dní v nepálskom kláštore 10 dní v nepálskom kláštore

Najradšej som mala meditácie

Meditácia je akoby hlbšie a skutočné osvojenie si toho, čo človek počul, videl a nad čím rozmýšľal. Rozumom možno pochopiť veľa vecí, ale meditáciou to uvediete do praxe. Strašne ma to bavilo. Najmä preto, lebo to funguje. Meditáciou dýchania najprv upokojíte svoju myseľ a nenecháte, aby vami lomcovali rôzne myšlienky. V bežnom živote sa mi stávalo čoraz častejšie, že mi myšlienky ako blesk prebehovali hlavou, čím som čoraz viac strácala sústredenosť a pokoj. Je mnoho meditačných techník ako utíšiť rozorvanú myseľ. Analytickou meditáciou sa potom pozriete na seba a na svet zhora či spätne a zistíte príčiny svojich problémov a utrpenia vo všeobecnosti. „Ak ste začiatočník, hlavne nemajte príliš veľké očakávania. A nehnevajte sa na seba, ak vám to spočiatku nepôjde. Chce to len prax a trpezlivosť,“ upozorňoval nás učiteľ meditácie David Marks z Austrálie. Každú meditáciu sme začínali dobrou motiváciou a uzavreli venovaním. Meditujeme predsa preto, aby sme boli šťastní nielen my, ale všetky živé bytosti.

Každý si z kurzu vzal koľko chcel, mohol či vedel. Ja som prišla do Kopanu najmä kvôli meditácii. Som nesmierne vďačná za praktický návod, ktorý som si v Kopane osvojila. Vrelo odporúčam všetkým, ktorí by si tiež radi očistili myseľ od škodlivých myšlienok a emócií.

„Keď sa vrátite domov, váš pobyt v Kopane sa vám po pár dňoch týždňoch bude zdať ako sen. Bude sa vám zdať, že to snáď ani nebolo reálne. To je v poriadku,“ povedala Ani Karin na záver kurzu. „Ale nezabúdajte, že aj ten život, ktorý žijete doma, ktorý sa vám zdá taký konkrétny a reálny, tiež nie je tak celkom realitou.“

Napokon patrí veľká vďaka všetkým mojim učiteľom ako aj mojej rodine, priateľom a frajerovi, ktorí ste sa 10 dní trpezlivo obišli bez kontaktu so mnou v môj a váš prospech.

Podrobnosti o kurze v kláštore Kopan v Kathmandu sa dozviete na stránke http://kopanmonastery.com/, ako aj v dvojdielnom článku na našom cestovateľskom portáli Travelistan.

Teraz najčítanejšie