Demokracii trvá dlho kým sa rozhýbe. Rozhodne nie je pri svojom ohrození, či priamo vo vojenských obranných záležitostiach, tak flexibilná, ako totalita, diktatúra. Napríklad Rimania o tom vedeli svoje a preto mali v čase vojny diktátora na 6 mesiacov.

Rok po obsadení Krymu a ruskej agresii na východe Ukrajiny sa Európska únia začína prebúdzať. Síce po roku je to dosť neskoro, ale predsa. Na najbližšom summite bude jedným z hlavných bodov to, ako sa brániť proti putinovskej propagande, dezinformáciam a vlastne hybridnej vojne, ktorú Putinová diktatúra vedie proti EU a členom NATO.

Ruská propaganda veľmi obratne využila internet, sociálne siete. Ten, kto je tvorcom dezinformačnej kamapane, čo beží na plno už rok dva, musí byť skutočne odborník, s excelentnými znalosťami psychológie a sociológie. Tvorca dnešnej ruskej propagandy a dezinformačnej kampane prišiel na to, ako využiť (zneužiť) moderné komunikačné kanály. Ruská propaganda (teda lepšie povedané Putinova) je ďaleko vpredu pred NATO a celkovo Západom, ktorý propagandu v čase mieru považuje za nezmysel a chorý nápad a vlastne jej ani nie je z dôvodu fungovania slobody slova schopný.

Proti ruskej propagande je v prvých štádiach hybridnej vojny ťažko hľadať efektívne spôsoby obrany. V slobodnej spoločnosti je ťažko mysliteľné používať pre obranu akékoľvek klamstvá a prekrucovanie faktov. Pri obrane pred dezinformačnou infekciou sa demokratické štáty môžu spoľahnúť hlavne na vzdelanostnú úroveň obyvateľstva, na to, že kvalitné školstvo naučilo občanov myslieť a zabránilo tak infekcii propagandy, aby sa masívne rozšírila.

Štát, ktorý zanedbal školstvo, je zraniteľnejší. Medzi také štáty v EU jednoznačne patrí Slovensko, Česká republika a Maďarsko, kde bola téma školstva vždy na tej vedľajšej koľaji. Vo vnútornej politike týchto štátov malo za posledných 20 rokov vždy prednosť rabovanie, privatizácia, lúpenie verejných zdrojov, či maskovanie podpory korupcie z najvyšších miest, rozhodne to nebolo školstvo. Musím podotknúť, ža morálna spustnutosť politikov je na Slovensku a v Čechách dedičstvom okupácie ZSSR a kolaborantskej normalizácie.

Ruské tajné služby majú SR, ČR a Maďarsko nielen pekne rozobraté, ale robia všetko preto, aby si v týchto štátoch podchytili politické špičky. O tom by napríklad vedela rozprávať správa tajnej služby BIS v ČR, ktorá upozorňovala už dávnejšie na masívny prienik ruských výzvedných služieb do oblasti politiky, médií, či o snahe Rusov o ekonomické ovládnutie dôležitých firiem.

Ruskí tvorcovia propagandy na začiatku 21. storočia vedia, že v štátoch, kde panuje dezilúzia a občianska pasivita, je jednoduchšie zmanipulovať, či dezinformovať, znechutených, pasívnych a zle informovaných občanov. Investícia do dezinformačnej kampane jednoducho ušetrí na strelive. Ak je štát ešte aj v rozklade (korupcia, súdnictvo, inštitúcie etc..), tak sa pod ťažobou svojej hniloby sám podvolí silnejšiemu agresívnemu štátu. Tam, kde občania majú dobré vzdelanie, kde inštitúcie fungujú a kde sú vlastne občania na vyššom demokratickom leveli, tam šírenie propagandistickej infekcie nemá zmysel, je neefektívne.

V štátoch, kde je školstvo dlhodobo považované za prioritu, je Putinová propaganda neschopná významne nainfikovať spoločnosť. Jedným z najväčších spojencov ruskej agresívnej politiky je teda popri metastázach korupcie v spoločnosti aj dlhodobý nezáujem politikov o školstvo. Svojím spôsobom je to sprievodný jav. Významným indikátorom tohto stavu sú platy učiteľov. Stačí si pozrieť poslednú tabuľku OECD o výške učiteľských platov a porovnať ju s tým, v ktorých štátoch ruská propaganda nainfikovala najviac občanov.