Denník N

Hrdo, odborne, slušne.

Slová odvial vietor, skutočnosť roztrhala obal, zostal len obsah …

… v podobe zla.

Nie je dôležité, či je Matovič taký, alebo onaký. Matovič nezneužíval a nezneužíva svoj mandát poslanca. Ako jeden z mála, je najúdernejší, robí to, čo má poslanec v opozícii robiť. Ak by vláda, podporovaná svojou parlamentnou väčšinou, konala na prospech svojich spoluobčanov, nevytvárala kauzy hodné časov nie tak dávno minulých ako na bežiacom páse, nebolo by nutné ukladať písmenká do prázdnych a hlúpych viet voči poslancovi, ktorý sa nebojí ísť s kožou na trh, s vlastnou kožou, to zdôrazňujem. Táto starosť by odpadla aj trojlístku koaličných, od reality života, úplne odtrhnutých šéfov politických gangov, ktorí už len kryjú a zahmlievajú na povrch prenikajúce špinavosti. V podstate je to ich najzáslužnejšia činnosť. Keby sa odkrylo všetko, čo napáchali, bolo by veľmi rýchlo po paráde. Plač a škrípanie zubov by ovládlo krajinku.

V domnienke, že Matovičovi bolo naozaj vyhrážané, je zrejmé, že tento vietor rozfúkala politická moc. Čakajú nás veľmi nepokojné časy. Len celkom naivní ľudia nevidia, nie že nechcú, nevidia, lebo sú naivní, do akého pekelného obdobia sa ženieme. Politický systém parlamentnej demokracie je sústavne znevažovaný, porušujú sa ústavou a zákonmi zaručované práva. Orgány, ktoré majú konať, nekonajú, keď, tak proti tomu, či tým, ktorí na porušovanie, zneužívanie a iné v spoločnosti zakorenené nešváry poukazujú. Spoločnosť je postavená na hlavu. A to je veľmi nevyvážené ťažisko.

Ak by nebol Matovič, našiel by sa iný zástupný problém, okolo ktorého by sa vírila voda, aby bola kalná, a v nej bolo možné skryť vlastné zlé skutky, z výkonu zverených, verejných funkcií. Zlo prerástlo nielen politický systém, zlo prerástlo celú spoločnosť. Darmo si budeme nahovárať niečo iné, zakrývať oči, upchávať uši. Neustálym masírovaním našich výplní pod lebečnými kosťami, politikmi, médiami, či inými naslovovzatými odborníkmi, prisatými k štátnemu cecku, strácame obyčajnú ľudskú súdnosť.

Matovič je o nás. Je najvyšší čas zbaviť sa ilúzie, že mňa, nás, sa to netýka. Týka, bytostne, všetkých, bez výnimky. Aj gaunerov, ale ak im necháme priestor, budú nám postupne ukrajovať z našich práv a slobôd, stále zaručených platnou ústavou. Prečo? Z veľmi prostého dôvodu. Zo strachu. Sú si plne vedomí, čo vystrájajú, a všetci zdupkať nemôžu, technicky je to nemožné, nuž im nezostáva nič iné, len silou, zastrašovaním, všemožnými represiami, vyvíjať úsilie o čo najdlhšiu vlastnú agóniu.

Naozaj dozrel čas, aby sme svoj zrak nasmerovali do seba, do svojho vnútra a ujasnili si, čo chceme. Každý sme súčasťou tohto spoločenstva, či sa nám to páči, alebo nie, podieľame sa na jeho stave, vývoji, či úpadku. Aj pasivitou, servilnosťou, nerozhodnosťou. Nejde o to, byť hrdinom, väčšine je prirodzeným prostredím, život v pokojnej, slušnej spoločnosti. A tú nám nikto nedaruje, ak si ju sami nevybojujeme. Presvedčili sme sa o tom za posledných tridsať rokov nie raz. Byť pre politikov zaujímavý v deň volieb, platením daní, držaním „huby“ a kroku, áno, to im vyhovuje. Treba si však uvedomiť, že za tento stav sme spoluzodpovední.

Teraz najčítanejšie