Denník N

Ako môže umenie pomôcť ekologickým projektom I.

UMENIE , ETIKA a PROJEKTY S INTERDISCIPLINÁRNOU SPOLUPRÁCOU. Najprv niekoľko dôvodov PREČO.

Ako môže umenie pomôcť ekologickým projektom.
 SÚČASNÉ POSTAVENIE ETIKY
Etika je „to“ , čo mám pomáha sa právne rozhodnúť. Etika,  ktorá vychádza z vnútorného pocitu, hodnotenia a reflexie skutočnosti,( má tak ako všetko subjektívne), väčšiu silu ako konania vyžadované pravidlami. Je síce dobré, že sa etika zaviedla do škôl , na akademickú pôdu a do odborného diskurzu, ale má to aj nežiadúce vedľajšie účinky.
Tým, že sme etiku inštitucionalizovali, oslabili sme jej silu.
Schopnosť správne hodnotiť a odhadnúť stav, vžiť sa do situácie, posúdiť konanie, rozhodnutie vychádzajúce z osobnej sily, presvedčenia, správnosti a sledovanie cieľa vecí nazýva H.A: Gadamer vo svojom prejave na Univerzite v Jene ako to ozajstné ľudské :
„…ako máme vo víre prebleskujúcich informácií posilňovať to skutočne ľudské. Mám na mysli súdnosť. Tajomné slovo, ktoré už takmer nepoužívame a len zriedka máme príležitosť ho použiť. So súdnosťou sa žiaľ, stretávame málokedy, v našom regulovanom svete ju totiž ochromuje dodržiavanie pravidiel. „1
Etika ako praktická morálna filozofia je normalizovaním, inštitucionovaním, štandardizovaním, zavedením pravidiel, zavedením formy prejavu a spôsobov účinnosti, atď. ochromená.
Nebezpečenstvá regulovanej etiky, opisujú autori článku o novom modely integrovanej etiky v americkom zdravotníctve takto:
Paradoxne keď líder kladie prílišný dôraz na dodržiavanie legálnych predpisov, môže dokonca vyvolávať neetickú prax. Zamestnanci musia samozrejme vedieť, poznať a vážiť si zákon, normy, predpisy. Avšak výskumy ukázali, že kultúrne prostredie v organizácií, ktoré zdôrazňuje poslušnosť autorite a sledovanie pravidiel je spojené s viac neetickým chovaním ako osveta, ktorá zdôrazňuje individuálnu osobnú zodpovednosť zamestnancov a konanie založené na hodnotách organizácie.( Trevino, 1999)“
AKO POSILNIŤ ETIKU
Je jasné, že etike ako takej musíme znova dodať silu. Aby ten, kto koná, hodnotí a rozhoduje, mal pocit, že robí rozhodnutie na lepšej, vyššej úrovni a to s vlastnou sebaistotou.
UMENIE A ETIKA
Ako možno v dnešnom preregulovanom a zložitom svete dodať etike silu? Čo dodá etike emotívnu silu individuálneho rozhodnutia ? Ako pridať inštiktívny pocit, posúdenie a silu presvedčenia, že toto je správna cesta, že toto je správny spôsob ?
Tú silu etike dodá umenie.

Umenie dodá silu nielen etike, ale aj projektom na ktorých je nutná spolupráce viacerých odborníkov. ( napríklad plánovanie výstavby )

Prečo ? Aké sú dôvody ?

  • umenie využíva intuíciu a úsudok – okrem slov Gadamera ktorého som citovala vyššie, je tu názor H.Skolimowského , zakladateľa ekofilozofickej školy a smeru – ekokozmológie:
  • „ Keďže naša intuícia často funguje záhadne, mnohí považujú jej rozhodnutia a hodnotenia za príliš nespoľahlivé a príliš subjektívne, a preto preferujú jednoznačné fakty a čísla. Avšak žiadne fakty ani čísla vás nemôžu spoľahlivo presvedčiť , ak dané prostredie nevyzerá pekne a nemáte z neho dobrý pocit. …Pri správnom prístupe je táto subjektivita oveľa dokonalejším prostriedkom hodnotenia zabudovaného prostredia než všetky tie materiálne a kvantitatívne kritéria. …Neexistuje preto preto únik pred subjektivitou. Ak nemáte odvahu svojho vnímania a svojej senzitivity, ako potom môžete mať odvahu žiť ? “ 3

  • Etika podaná umeleckým spôsobom má väčšiu silu ako akákoľvek iná etika.
  • Vo svete etiky sa to už deje. Jedným z najsilnejších etických metód je narácia. Rozprávanie príbehu umocňuje podnecuje a nabáda .
    Narácia je často literárny útvar . Je to umelecký opis skutočnosti, osobnej histórie , prípadne pridanie prognóz, smerovania, cieľov. Cez príbeh jednotlivcov pochopíme ľahšie skutočnosť, nutnosť jednania, správnosť požiadaviek, morálku i históriu.
    Poeticky to vyjadril K.Čapek – sám ako pragmatik a expresionista , vo svojej fejtónovej novele Továren na absolútno (1922)
    „ Neboť hleďte, kronikář se vám přiznáva, že nestačí na dejepisce: tam, kde historik stoupou nebo lisem své historické erudice, heuristiky, diplomatiky, abstrakce, syntéze, statistiky a jiných dejepisných vynálezu stlačí tisíce a státisíce drobných, živých , osobních událostí v jakousi hustou libovolně formovatelnou hmotu, která se jmenuje „ dejinný fakt “ , „sociální úkaz“ , „hromadné dění“, „vývoj“, „ kultúrní proud“ nebo vůbec „ historická pravda“, vidí kronikář jen jednotlivé případy a naléza v nich dokonce zalíbení. Nyní, dejme tomu, by měl pragmaticky, vývojově, ideově, synteticky popsat a vysvětlit .“4
    To isté : príbehy alebo narácie sa dajú uskutočniť aj inými umeleckými prostriedkami. Príbeh sa dá sprostredkovať aj vizuálnymi umeleckými prostriedkami potvrdzujúcimi pravidlo, že treba raz vidieť ako sto krát počuť.

  • Etika podaná na osobných príbehoch, či metafórach s ktorými sa vieme stotožniť je silnejšia.
  • Vidno to na často riešených etických otázkach, kde sa stáva že problém planéty, národa, prostredia, atd. je stavaný voči pozícii jedinca či subjektu ako dostatočná protihodnota na zvažovanie, hoci z racionálneho kalkulu by tu žiadna otázka hodnôt v tomto pomere nemala byť. Príbehy, s ktorými sa dokážeme stotožniť, sú najviac subjektívne silné. Príklady či analógie, kde si uvedomíme totožnosť či podobnosť v niečom sú najsilnejšie zapamätateľné a stávajú sa faktorom, ktorý formuje naše rozhodovanie.
    „ Intenzita procesu stotožnení s ostatním životem závisí na prostředí, dané kultuře a ekonomických podmínkach . Ekosofický postoj vyrůsta z tak hlubokého ztotožnení, že naše vlastní já uz není omezováno vlastní osobou či organizmem. Dotyčný má pocit, že je opravdovou součástí veškerého života.5Všade, kde sa etika vyjadruje k budúcnosti a víziám alebo k riešeniam problémov by na posilnenie svojej pozície mala použiť umenie.
    4.Umenie bolo vždy považované za predvoj– avantgardu spoločnosti.
    Ako cenu za svoje vízie, často bolo umenie nepochopené a až história ukázala jeho hodnotu.
    Filozofia – je otvorenosť a neustále pýtanie sa. Zdôrazňuje, že raz nájdená pravda, raz dosiahnuté riešenie, nie sú konečné. S narastaním vedenia a poznania sa náš pohľad na skutočnosť mení. Umenie svojou imagináciou pomáha lepšie pochopiť súčasnosť a čo je hlavné , lepšie si predstaviť budúcnosť.
    5. Umenie kladie otázky a preto pomáha pri boji s prílišnou sebaistotou. Pomáha zvažovať či respektíve : „-nemyslieť si ,že stále ideme správnou cestou.“- Gadamer.
    „Podľa mňa však – a to je vlastne filozofia, dobre vieme , že je toho veľa, čo nemôžeme vedieť a s čím vlastne napriek tomu musíme žiť – tak, ako sa vyrovnávame so zázrakom zrodenia a smrti. To všetko je zrejme to čosi, čo môže byť predmetom nášho záujmu, v čom však môžeme vidieť – aj konečnosť nášho tu-bytia, ktoré nás presahuje, aj dar onoho Tu i hrozivú noc onoho Nie -tu. “
    Pomáha nám nebrať sa príliš vážne. A brať veci s pokorou. Sokratovský prístup vždy môže byť pre nás vzorom. Sokrates bol podľa veštialne v Delfách nazvaný najmúdrejšim človekom svojej doby, a predsa všetko svoje poznanie zhrnul do jednoduchého výroku : „ Viem , že nič neviem . “ οἶδα ουδὲν εἰδώς [oida ūden eidōs]
    Prečo sa potom pýtať, keď to nevedie k vedeniu, respektíve keď nemôžeme výrok „Neviem „ nahradiť výrokom „ Už viem !“ ? Pretože , a to by bol aspoň jeden z dôvodov: Sokrates očakával spoločné hľadanie pravdy, alebo aspoň cesty k pravde. Odpovede nachádzal v dialógoch.
    Nie je práve toto princíp interdisciplinárnej spolupráce ?
    6.Umenie prirodzene zvyšuje úroveň nášho zmýšľania. Každý pozná ten povznešený pocit, keď sa nachádza v miestnosti plnej obrazov. Samotné umelecké dielo má v sebe čosi vznešené.
    Alebo pocit vznešena a zážitok ktorý máme pri počúvaní hudobnej skladby – ktorý bezprostredne ovplyvňuje aj naše vnímanie celého prostredia, v ktorom sme. Pod vplyvom umenia inak vnímame prostredie i ľudí okolo seba. Nevyužiť tento potenciál umenia – pôsobiť na svojho vnímateľa, vznešene, motivačne a viesť ho k ideálom, ktoré majú vyšší výzmam by bola veľká škoda.

  • Silnou stránkou umenia je komunikácia . „ Umění sděluje. Něco vyjadřuje. Je komunikativní. “ ako uvádza A.Anzenbacher vo svojej charakteristike umenia. „ Vidíme ,že umění, stejně jako náboženství a filosofie , plní zakladní funkce orientace ve světe, prosvětlení existence a metafyziky.“
  • Práve tu je priestor pre umenie , aby pôsobilo ako styčný bod – ako zceľovací prvok a prvok komunikácie . Sú oblasti, kde je to priam žiadúce, nakoľko si to aj povaha či zámer projektu vyžaduje a zvlášť pri riešení úloh s vplyvom na budúcnosť, kde sa vyžaduje interdisciplinárny prístup.
    Žiaľ máme v tomto ohľade ešte čo robiť. Niekedy aj ľudia sami volajúci po interdisciplinarite ju úplne nechápu. Ako ukazuje príklad z knihy L.Vladykovej je v tomto smere ešte mnoho rezerv:
    „ Ako poukazujú technohumanisti Cathy Davidsonová a David Goldberg (2004)v Manifeste pre humanitné vedy v technologickej dobe tí, ktorí žiadajú interdisciplinárnu spoluprácu, zameranú na aplikované spoločenské problémy, často neberú do úvahy účasť humanistov. Uvádzajú prípad  riaditeľa Inštitútu Zeme na Univerzite v Columbii  J. Sachsa, ktorý napriek zdôrazňovaniu, že „interdisciplinarita bola (je) jediným spôsobom vyriešenia svetových problémov“ , navrhoval spojenie, ktoré sa týkalo len ekologických vied, inžinierstva, verejného zdravia a spoločenských vied s veľkým dôrazom na ekonomiku- vynechávajúc umenie, kultúru, filozofiu a etiku.“
    Ľ.Vladyková ďalej kladie kladie otázku :„Môžu filozofi a etici prispieť k tomuto riešeniu ? Môžu vedci prispieť ku skúmaniu ekologických problémov ? …Sme presvedčení, že odpoveď znie- áno. … Ale plody tohto myslenia musia byť zamerané na praktické riešenia ekologických problémov… 9
    To , že sa to dá a už dnes existujú uskutočnené ekologické projekty do ktorých bolo zapojení aj etici aj umenie ukazuje jeden krásny úspešný projekt zo susedného Rakúska.

    Je to projekt mestskej spaľovne odpadov vo Spittelau vo Viedni.

    Určite sa je čím inšpirovať, takže v budúcej časti ho opíšem viac.

     

     

    1Hans-Georg Gadamer: Výtvarné umenie a literatúra na konci 20. storočia

    3Henryk Skolimowski : Živá filozofia. Ekofilozofia ako strom života

    4Karel Čapek : Továrna na Absolútno

    5Arne Naess : Ekologie, pospolitost a životní styl

    9Ľubov Vladyková : Úvod do filozofie ekológie

    Teraz najčítanejšie