Denník N

Preboha, vláda si nevie rady s extrémizmom, premiér prosí o pomoc!

Namiesto stukania a žobronenia orgánov činných v tr. konaní o pomoc mal preto premiér vo svojom prejave na Slavíne radšej zvolať: „Preboha, ako som to vládol, keď extrémizmus u nás dosiahol za môjho vládnutia také veľké rozmery a dostal sa až do parlamentu. Vy vojaci, ktorí ste za boj proti extrémizmu položili svoje životy a teraz tu mŕtvy ležíte, prepáčte mi!“

V prejave počas utorňajšieho (9.5.2017) pietného aktu kladenia vencov premiér vyzval orgány činné v trestnom konaní, aby čím skôr zastavili prejavy extrémizmu spojené s činnosťou jednej z parlamentných strán slovami: „Vyzývam orgány činné v trestnom konaní, zakročte, preboha, pretože ak toto budem vnímať ako niečo normálne a budeme sa tváriť, že toto je súčasť slobody názoru alebo slobody prejavu, tak sa veľmi, veľmi mýlime. Toto nemá nič spoločné ani s demokraciou, ani s hodnotami, a čím skôr tieto prejavy zastavíme, tak to bude pre túto krajinu lepšie,“
https://domov.sme.sk/c/20528709/fico-vyzval-policiu-aby-zasiahla-proti-kotlebovcom.html#ixzz4gfxdb8VL

Táto premiérová „výzva“ ma znervóznila z dvoch dôvodov. Tým prvým je to, že premiér v podstate verejne priznal, že vláda už sama nie je schopná týmto prejavom extrémizmu čeliť a tobôž nie zastaviť ich. Tým druhým a rovnako vážnym je to, že orgány činné v trestnom konaní doteraz pri trestných skutkoch spojených s extrémizmom asi nekonali tak ako mali, keď ich k tomu musí premiér verejne a pri takej vážnej udalosti vyzývať. Oba dôvody dávajú dôvod na hlboké zamyslenie.

Naviac ak by som bol súčasťou orgánov činných v trestnom konaní nerozumel by som tomu čo tou výzvou premiér, aj ako právnik presne myslel. Vo svojom prejave spomenul dva príklady údajného „extrémistického konania“, ktoré by mali byť podľa neho asi vyšetrované. Tým prvým je, že predstaviteľ extrémistickej parlamentnej strany „nemá názor na holokaust“. Neviem, či by sa vyjadrenie dotyčného predstaviteľa, „ktorý vtedy nežil“ dalo posúdiť ako popieranie holokaustu. Ak áno, orgány by mali konať bez toho, aby museli byť na to premiérom vyzývané. A ak nie, tak sorry p. premiér, je to jeho politická a osobná prezentácia. Druhým premiérom uvádzaným príkladom je to, že jedného v televízií sprevádzali dvaja ochrankári, ktorí ukazovali búchačky. No čo s tým majú robiť orgány ak nebol spáchaný tr. čin a tí dvaja majú povolenie búchačky nosiť? Alebo si premiér myslí, že orgány majú zbaliť každú chodiacu zelenú mikinu s bielym dvojkrížom na 48 hod. a extrémizmus bude porazený? Asi ťažko. Za nárast extrémizmu, ktorého nositeľmi je veľký počet občanov totiž nezodpovedajú radoví policajti, vyšetrovatelia ale niekto iný. Nehovoriac už o tom, že nejaký hon na čarodejnice sa môže otočiť úplne neželaným smerom.

Na zamyslenie je však najmä to prečo extrémizmus a jeho prejavy dosiahli u nás takú vysokú mieru. Jedna z odpovedí sa však jasne črtá už v samotnom premiérovom vystúpení. Keď som dokončoval svoj predchádzajúci blog o tom, čo by nás čakalo v prípade víťazstva fašistov v II. sv. vojne ponáhľal som sa, aby som ho stihol uverejniť ešte v Deň víťazstva nad fašizmom, ktorý u nás podľa zákona pripadá na 8. mája. Keď som na druhý deň t.j. v Utorok 9. 5. sledoval premiéra pri kladení vencov tak som sa ešte raz pre istotu pozrel do kalendára, áno bolo už 9. mája. Premiér teda oslavoval deň víťazstva 9. 5. a nie ako to uvádza zákon 8. 5.! Môžme teda povedať, že samotný premiér ignoruje a nedodržiava platné zákony tohto štátu. Pretože ak raz zákon hovori, že deň víťazstva je u nás štátnym sviatkom 8. 5., tak premiér musí byť prvý, kto sa tým bude riadiť!  Ale u nás ako vidno to tak nie je.  A ak by ostalo iba pri takom nevýznamnom nedodržiavaní zákonov, tak by to nebolo až tak zlé. Lenže rovnako ako premiér aj mnoho iných si vykladá a porušuje platné zákony podľa toho, ako im to vyhovuje. Zákony pre nich nič neznamenajú. A ak sa tak deje dlhodobo a v širokom rozsahu, aký je potom výsledok? Občan stratí dôveru v dodržiavanie zákonov a v existenciu spravodlivosti v tomto štáte. Stratí dôveru k jeho orgánom, ktoré majú dodržiavanie zákonov vyžadovať a v prípade ich porušenia  trestať. A koho potom taký rezignovaný občan začne počúvať vojíne Kefalíne? No taký občan začne počúvať toho, kto mu bude tvrdiť, že tu konečne „urobí poriadok s bielymi kravatami a s príživníkmi v osadách“. A nie len že začne počúvať, ale začne aj voliť. A tu sme doma, pri koreni veci. A za koho vlády občan asi najviac stratil túto dôveru, keď sa uchýlil k extrémizmu?

Namiesto stukania a žobronenia orgánov činných v tr. konaní o pomoc mal preto premiér vo svojom prejave na Slavíne radšej zvolať: „Preboha, ako som to vládol, keď extrémizmus u nás dosiahol za môjho vládnutia také veľké rozmery a dostal sa až do parlamentu. Vy vojaci, ktorí ste za boj proti extrémizmu položili svoje životy a teraz tu mŕtvy ležíte, prepáčte mi!“

Teraz najčítanejšie