Denník N

Kuba – kúsok po kúsku (II)

Pouličné umenie
Pouličné umenie

2. časť – Uchvátení Havanou

Prvú skúsenosť s kubánskym matracom mám zdarne za sebou. Môj nočný odpočinok síce prebehol v zrýchlenom konaní, no napriek tomu som nabudený ako po trojitom espresse. Nadšenie zo začiatku cesty zjavne robí svoje. Pri vstávaní z postele sa pokúšam nezobudiť osadenstvo hostelovej izby. Tvorí ho pätica spokojne chrápajúcich Španielok, pravdepodobne dospávajúca včerajšie intenzívne kultúrne zážitky. Popravde, viac než ich zvukomalebné prejavy ma momentálne trápi bubnovanie dažďových kvapiek dopadajúcich na blízku plechovú strechu. Obavy o dnešné počasie utápam popríletovou sprchou a úpenlivo očakávam budíček mojich troch spolucestujúcich.

Nadišiel čas raňajok. Bohužiaľ, náš prechodný domov doteraz nezaviedol koncept bohato servírovaných švédskych stolov. Namiesto nich si však môžeme pochutnať aspoň na domácich vajíčkach od kubánskych nosníc neúnavne plniacich predpísanú normu. Má to ale jeden háčik. Toto nízkonákladové ubytovacie zariadenie nezamestnáva žiadneho kuchára, ktorý by ich pre nás pripravil. Neostáva nám teda nič iné, len sa chopiť panvice a svojpomocne vykúzliť nejakú tu praženicu. Pred jej ochutnaním ešte otvárame dovezenú fľašu a obaľujeme naše žalúdky tenkou vrstvou slovenskej slivovice.

Najedení vyrážame von. Ranný dážď časom ustal, no nad hlavami nám stále visí šedá, zamračená obloha. Vďaka výbornej polohe nášho hostela sa po pár minútach ležérnej chôdze dostávame k vari najznámejšej stavbe celej Havany. Capitolio je podarenou imitáciou inej ikonickej budovy západného sveta. Tá skrášľuje panorámu hlavného mesta Spojených štátov a zároveň poskytuje útočisko demokratickým a republikánskym poslancom pred ich nespokojnými voličmi. Vo Washingtone D.C. stojaci Capitol dnes už iba ticho závidí svojmu mladšiemu a vyššiemu kubánskemu dvojčaťu to množstvo starých amerických oldsmobilov, dennodenne premávajúcich popred jeho udržiavanú fasádu. S cieľom lepšie precítiť zážitok zo stavebného veľdiela smerujeme do neďalekého Cafe Arcangel. Obklopení štýlovým interiérom a celkom početnou zostavou mačiek si objednávame niečo z nápojovej časti jedálneho lístka. Johnymu a Romanovi zaiskria oči pri pohľade na sedemročný Havana Club, Veronika chce ochutnať klasické mojito a ja, inšpirovaný Hemingwayom, volím daiquiri.

Na výške záleží
Diabol v srsti kocúra

Po dotankovaní vedú naše kroky k Parque Central prešpikovanom postávajúcimi taxíkmi. Ich hluční šoféri sa tu neúnavne pokúšajú zlákať fascinovaných turistov do svojich pestrofarebných dopravných prostriedkov. Jeden krikľavo ružový kabriolet zviedol svojimi atraktívnymi krivkami aj nás. Hodinová okružná jazda metropolou začína. Cestu nám spríjemňuje vyjasnené nebo, teplý vietor vo vlasoch a fľaša lacného bieleho rumu, ktorý sme si vopred prezieravo kúpili. Miestom našej jedinej zastávky je Plaza de la Revolución. Určite najväčšie, možno najznámejšie, no rozhodne nie najkrajšie havanské námestie. Nikoho nepočujeme blažene ochkať nad krásou jeho precízne vyasfaltovaného povrchu. Nemožno mu však uprieť isté neidentifikovateľné čaro. Práve na tomto mieste totiž Fidel prednášal kubánskemu ľudu svoje niekoľkohodinové plamenné prejavy. Predovšetkým tu ale stojí budova ozdobená legendárnou podobizňou revolucionárskeho poloboha Ernesta „Che“ Guevaru. Pripíjame mu na zdravie a trielime za ďalšími zážitkami.

Symboly ostrova

Jednou z najznámejších ulíc sveta je havanský Malecón. Mýtická, niekoľko kilometrov dlhá pobrežná promenáda sa vraj so západom slnka stáva miestom neviazaných ľudových veselíc. My ňou však prechádzame okolo poludnia a po akejkoľvek zábave zatiaľ niet ani stopy. Vychutnávame si teda aspoň pohľad na množstvo udržiavaných áut v muzeálnom veku, pričom rozbúrenú morskú hladinu máme po celý čas doslova na dosah. Cestou míňame aj slávny Hotel Nacional de Cuba, ktorého služby kedysi hojne využíval nielen Frank Sinatra, no najmä jeho mafiánski kamaráti. Približne po hodine prichádzame tam, kde sme našu prehliadku mesta pôvodne začali. Vyplácame šoféra a hľadáme nejaké vhodné prístrešie.

Taxíkov je všade dosť

Iba pár krokov od nás stojí jeden z dvojice podnikov, v ktorých sa Ernest Hemingway cítil ako doma. Floridita, kam chodieval popíjať svoje obľúbené daiquiri, je však absurdne predražená a beznádejne preplnená. Volíme teda blízky Bar Monserrate. Máme šťastie, čašník nás usádza k poslednému voľnému stolu stojacemu blízko pódia. Zostava miestnych hudobníkov na ňom predvádza svoje hudobné umenie a pomaly dostáva všetkých návštevníkov lokálu do tej správnej nálady. My sme tu však neprišli tancovať. Podmanivé rytmy rumby zapíjame várkou lokálnych miešaných nápojov obohatených kvapkou kubánskeho rumu.

Pasca na turistov
Zábava začína

Po vysedávaní v aute a bare prišiel čas na menšiu prechádzku. Najznámejšie historické ulice sú však momentálne poriadne preplnené. Takmer nepriechodná zmes zahraničných návštevníkov a domáceho obyvateľstva robí z týchto úzkych cestičiek hotový raj pre všetkých frotérov. Účelovo sa teda vyhýbame hlavným turistickým trasám. Vďaka tomu môžeme nerušene obdivovať nesúrodú architektúru plnú rôznych kontrastov a kuriozít.

Lešenie v kubánskom štýle

Späť v hosteli konečne stretávame Carlosa. Mladý chlapík, ktorému tento priestor patrí, vyzerá byť veľmi fajn. Ochotne zodpovedá každú nezmyselnú otázku a s úsmevom prechádzajúcim občas až do smiechu vysvetľuje všetko, čo nás práve zaujíma. O Carlosovi a jeho ubytovaní sme sa dozvedeli vlastne celkom náhodne. Niekoľko našich kamarátok tu prespávalo iba pár mesiacov pred nami. Ony nám tiež poradili, aby sme mu priniesli zo Slovenska dva konkrétne darčeky. Nejde však o dary typické pre našu neskonale pohostinnú krajinu. Žiadna hrudka bryndze, parádne vyrezávaná fujara ani nič podobné. Kubánsky prídelový systém má isté nedostatky a najlepší dar, ktorý môže dať človek človeku, je ten praktický. Zrejme preto sa Carlos úprimne teší baleniu hubiek na umývanie riadu a detským vlhčeným utierkam pre svoje nedávno narodené dieťa.

Neskoro popoludní prichádzame k  malému osobnému prístavu. Odtiaľto vyráža pravidelná námorná linka prevážajúca pospolitý ľud cez havanskú zátoku. Jednosmerná plavba neveľkou loďou stojí iba jeden CUC, a tak neváhame. Východný breh dosahujeme za menej ako desať minút. Sprevádzaní polodivokými kozami následne zdolávame prevýšenie medzi morskou hladinou a blízkym kopcom.  Jeho vrchol ozvláštňuje dvadsaťmetrová socha Ježiša Krista, o existencii ktorej som doteraz nemal ani poňatia. K nohám spasiteľa sme však prišli práve včas. Do sýtosti si užívame pohľad na oranžové slnko, pomaly miznúce za budovami starej Havany.

Symbol Ria v Havane
Slnko mizne za mestom

Neďaleko odtiaľto stoja dve starobylé pevnosti. Pre dnešok nám ale žiadny ďalší poznávací zážitok ku šťastiu nechýba. Navyše, slnko už zapadlo za horizont a čochvíľa bude tma. Zastavujeme teda jeden z taxíkov. Po nastúpení doň prekvapene zisťujeme, že v sebe ukrýva celkom výkonnú zvukovú aparatúru. Dobre naladený mladý taxikár ju využíva na maximum a autom sa tak razom ozývajú moderné latinskoamerické hity. Známym hlasom Shakiry či Enrique Iglesiasa však zdatne sekunduje aj falzet nášho šoféra. Kubánci svoje gény a temperament proste nezaprú.

Pre dnešok je našim posledným cieľom spoznať atmosféru večernej Havany. Príjemná teplota vyhnala do mesta okrem nás aj kvantá ďalších turistov. Väčšina z nich posedáva v tunajších baroch či reštauráciách a márnotratne v nich míňa svoje prácne zarobené peniaze. Nechceme vytŕčať z radu, preto aj my úpenlivo hľadáme miesto, kde by sme mohli pomôcť rozhýbať kubánsku ekonomiku. Končíme pri jedinom voľnom stole stojacom pred La Taberna de la Muralla. Tento populárny podnik, okupujúci rohový dom na Plaza Vieja, je známy hlavne kvôli svojmu čapovanému pivu. Panuje tu výborná nálada, no jedlo za veľa nestojí. Taký Roman sa ešte aj po návrate do hostela rozčuľuje nad tým, čo za nechutnosť mu tam pripravili. Našťastie, mojou večerou bola iba proteínová tyčinka s mojitom. Zničený, no zároveň maximálne spokojný si ľahám do postele. Nechystám sa jej však venovať príliš dlho. Nočnú Havanu som už zažil. Teraz chcem zistiť ako vyzerá krátko po svitaní.

Teraz najčítanejšie