Ako môže umenie pomôcť ekologickým projektom II.
Aj funkčné stavby sa môžu stať umeleckými dielami. Projekty s interdisciplinárnou spoluprácou majú budúcnosť.
Naposledy som písala o tom, ako môže byť umenie pomocou ako etike tak projektom , na ktorých je nutná spolupráca viacerých odborov.
Tu je inšpirujúci príklad jedného úspešného projektu :
Projekt interdisciplinárnej spolupráce s hmatateľným výsledkom sa nachádza v našom susednom regióne – v štáte Rakúsko.
Na riešení problému sa podieľalo hneď niekoľko odborov ( priemyselno- výrobných a humánno-spoločenských ) a čo mňa najviac teší aj umenie.
Jedná sa o prípad spaľovne odpadov Spittelau vo Viedni. Príbeh bol opísaný vo vedecko technickom časopise QARK 8/ 2016 a mal názov Kráska, čo spaľuje.
O čo išlo ?
Rakúšania, v ktorých je silné pro prírodné a ekologicky zelené myslenie boli zachvátení tvrdými diskusiami po tom, čo roku 1987 zhorela skoro celá pôvodná spaľovňa odpadov Spitteleu ( pôvodná spaľovňa bola uvedená do prevádzky roku 1969 ) a viedli sa vážne diskusné fóra o emisiách dioxínov zo spaľovní odpadov a ich požiarnej bezpečnosti. Dokonca sa zdvihla vlna odporu proti spaľovniam odpadu vôbec. Spaľovňa odpadov Spittelau sa navyše ocitla vo veľmi problematickej situácii aj kvôli tomu, že sa nachádza priamo v meste, hoci v širšom centre Viedne.
„Zástancovia spaľovne takmer rok presviedčali verejnosť o jej opätovnom uvedení prevádzky. Prevádzkovatelia sa zaviazali, že maximálne sprísnia kritériá na ochranu ovzdušia a požiarnej bezpečnosti, vďaka čomu verejnosť zobrala obnovu spaľovne na milosť. Viedenskí konšeli napokon súhlasili s rekonštrukciou spaľovne, ale aj oni si dali podmienku – nová spaľovňa má byť zároveň aj umelecké dielo s ekologickým akcentom. “
Zmierneniu odporu verejnosti voči opätovnému spusteniu priemyselnej prevádzky priamo v centre mesta napomohol fakt, že umeleckým stvárnením a novou architektonickou podobou spaľovne odpadu bol poverený Friedensreich Hundertwasser, excentrický rakúsky maliar a architekt (1928 – 2000),ktorý sa preslávil najmä organickou architektúrou, ekologickým cítením a základnou filozofiou svojej tvorby, ktorá považuje človeka pokorne spätého s prírodným prostredím a prírodu vôbec za nadradenú .
Výsledkom bolo novovybudovanie technologicky modernej spaľovne, kde hodnoty povolených emisií sú len na približne 10% povolených hodnôt a okrem likvidácie komunálneho odpadu aj výroba tepla pre neďalekú nemocnicu (Allgemeines Krankenhaus – najväčší nemocničný komplex v Rakúsku) a okolité bytové domy. A to všetko ako umelecký Objekt , ktorého prevedenie je poňaté ako výstavná galéria či už v exteriéri alebo v interiéri.
Spaľovňa odpadu, ktorá sa medzičasom stala jednou z kultúrnych referencií mesta Viedeň (hromadné prehliadky sú organizované zadarmo po predchádzajúcej dohode) a zároveň turisticky vyhľadávaným symbolom, je dôkazom, že aj priemyselné stavby môžu byť zaujímavo architektonicky stvárnené a možno im “vdýchnuť dušu”. Spittelau sa medzičasom stala referenciou pre spaľovne z celého sveta a ich zamestnanci, riaditelia aj projektanti sa sem často chodia inšpirovať kultúrou a technológiou prostredia. Rakúšania si stanovili také prísne ekologické a bezpečnostné limity, že zaujali aj Japoncov. Primátor japonského mesta Osaka sa totiž rozhodol vybudovať spittelauský typ spaľovne aj vo svojom meste, a tak má spaľovňa Spittelau od roku 2001 svoju sestru v Osake. (na jej návrhu sa ešte podieľal sám Friedensreich Hundertwasser, aj keď japonská prevádzka bola spustená až rok po jeho smrti).
Čo sa týka technického opisu Stranka www. Archiportal.sk citujúc Ing. Stanislava Adamca ,2009 uvádza :
„Poznávacím znamením spaľovne je 126 metrov vysoký komín s priemerom 2,5 metra, ktorý je zčasti obložený reflexným zlatým obkladom a ktorý pripomína vyhliadkovú vežu (v skutočnosti sa v “zlatej cibuli” nachádza kontrolná miestnosť, v ktorej sa analyzuje chemické zloženie vypúšťaných exhalátov a obsah CO, SO2, HCl). V prípade, že by bolo prekročené povolené percento škodlivín, vedenie spaľovne okamžite zasiahne a zastaví prevádzku. “Technológia čistenia spalín je riešená elektrostatickým filtrom, kde sú spaliny očistené od tuhých úletov. Elektrostatický filter zachytí až 99,98% popolčeka. Z dôvodu zvýšenia účinnosti zachytávania ťažkých kovov sa spaliny zmiešavajú s aktívnym uhlím. Kyslé zložky sú neutralizované rozprašovaním vápenatého sorbenta. Dôležitou súčasťou je systém na separáciu dioxínov pomocou hnedouhoľného aktívneho koksu. Všetky vzniknuté zložky v spaľovni odpadov je možné využiť, prípadne recyklovať. Výnimku tvorí filtračný koláč, ktorý predstavuje najtoxickejšiu časť vyprodukovanú spaľovňou. Spittelau tento toxický odpad vyváža do Nemecka, kde je ukladaný do trvalého úložiska v bývalých soľných baniach. „( Jedná sa iba o filter nie produkt spaľovne -odpad)
Čo sa týka ale samotného procesu spaľovania odpadu, ten sa deje v trojstupňových fázach , ktorému predchádza hydraulické lisovanie, takže výsledkom je iba 1kg hmoty pripomínajúcej prach z pôvodnej 1 tony komunálneho odpadu. Výsledný produkt z rôznych stupňov spaľovania sa v rámci možností navyše recykluje, napríklad ako súčasť podkladového betónu pri stavbe ciest.
Spaľovňa zamestnáva 120 zamestnancov, z toho je 60 hasičov. Možno sa to zdá veľa, ale je tu nepretržitá prevádzka. Denne priváža do prevádzky odpad približne 250 nákladných aut .
Po celej Viedni sú rozmiestnené meracie stanice emisií. Namerané hodnoty sa posielajú do centrály, kde sa vyhodnocujú a archivujú. Nerobia sa však s nimi nijaké tajnosti, takže každý si ich môže zistiť na on-line internetovej stránke. /www.wienenergie.at/
Zamestnanci spaľovne sú patrične hrdí na miesto, kde pracujú. Sprievodca neustále poukazuje na fakt, že napriek tonám spracovávaného odpadu nie je priamo v objekte, ani v jeho okolí prítomný žiadny zápach. Čo sa ohľaduplnosti k životnému prostrediu týka, je Spittelau jednou z top svetových prevádzok na likvidáciu odpadu a súčasne výrobu tepla.
Aké závery možno vyvodiť z uvedeného príkladu ?
.
.
Niekoľko bodov :
1. požiadavka z hora
Celá myšlienky prichádzala od vedenia mesta a ľudí, ktorí majú pravomoc rozhodovať. Ľudia prirodzene nasledujú príklady. A zvlášť príklady ľudí, ktorí sú v spoločnosti, považovaní za elitu.
Gadamer , ktorý sa narodil roku 1 900, ako 97 ročný pri svojej prednáške na univerzite v Jene povedal viacero myšlienok, ktoré nazval zhodnotením, či obzretím sa nazad . Jedna z nich bola práve o budovaní elity, ktorá ovplyvňuje druhých.
„ Je to ako so vzdelaním.(Bildung). Bez vytvorenia elity sa nesformuje žiadna kultúra. Elity sa vytvárajú aj v iných krajinách. Len ak sa podarí sformovať elitu, môže nás táto elita ovplyvniť a my sa naučíme dívať, počúvať a utvárať si úsudok. “
-
diskurz s verejnosťou a tým dosiahnuté kladné postoje a očakávania verejnosti
-
zapojenie umenia na pomoc . Hundertwasser bol v Rakússku obĺúbený umelec a zástanca prírodného riešenia . H. Skolimowski opisujúc výsledky doterajšej racionálnej architektúry v kontraste s názormi Hundertwassera uvedol niekoľko jeho známych výrokov .
„ toto pochlebovanie lineárnosti a pravouhlosti viedlo k takzvanej racionálnej architektúre, ktorej konečným výsledkom je vežiak a bezduchá krabica, v ktorej sa dusíme my, ľudské bytosti. Na rozdiel od pseudoracionality priamky( pôvodná geometria prírody nie je priamka ale krivka) maliar a architekt Hundertwasser prehlásil, že priamka je obscénna a že vedie do pekla. „ Táto priamka vedie k strate humánnosti .“ Namiesto nej oslavuje špirálu. „ Špirála je symbol života a smrti. Špirála spočíva v každom bode, v ktorom sa neživá hmota transformuje na život. Podľa môjho presvedčenia má náboženský základ.“ “
-
spôsob riešenia na vyššej úrovni ukazuje vyššiu etiku. Neuspokojiť sa s dodržaním legislatívnych noriem pokiaľ si vieme stanoviť a pracovať na vyšších cieľoch- hodnoty emisii. Nesnažiť sa iba o dodržanie pravidiel, ale prekročíť pravidlá opačným smerom- smerom k vyššej morálke.
-
zvýšenie etiky zamestnancov
-
potenciálny vplyv na okolie ( zvyšovanie ekologického a umeleckého povedomia ) a nasledovanie príkladu
-
informovanosť verejnosti a otvorenosť- čestnosť
-
vedľajšie efekty- rozšírenie turizmu
Keď by umelecké stvárnenie nahrádzalo technické nutnosti . Počítalo by sa
s tým, že pre verejnosť viditeľný v praxi výsledok riešeného problému by sa navonok javil ako úspešný, ale bolo by to len dizajnové riešenie, ktoré by neodrážalo skutočný stav.
Zároveň by ignorovalo trvalé hodnoty, čo je často charakter súčasných diel , ako o tom píše H.Skolimowski :
„zdá sa , že v porovnaní s ostatnými epochami, ktoré po sebe zanechali nádherné monumenty postavené s veľmi obmedzenými technickými prostriedkami, sme si zaumienili presný opak : s technicky osĺňujúcimi prostriedkami sme predurčení zanechať po sebe veľmi málo. Takže architektúra 20.storočia by sa dala charakterizovať slovami „s viac dokázať menej “. Sme zvláštna kultúra : taká bohatá na prostriedky a taká podradná z hľadiska trvalých výsledkov. “
“ Vytvorili sme kultúru, ktorá systematicky ničí kvalitu./ filtre: ekonomické myslenie, spoločenský technický étos, stavebné predpisy a zákazy, efektívnosť ,funkčnosť,… /
Tie „obrovské filtre“ , ktoré sú prekážkou našej predstavivosti a našej túžby po vytváraní kvalitného prostredia, sú ochranné prostriedky kultúry, ktoré neprepúšťajú produkty, namierené proti kvantitatívnemu étosu. Prečo potom staviame neadekvátne ? Pretože máme neadekvátnu kultúru. Kultúra je filtrom.
Je na nás akú kultúru si vytvoríme. Či kultúru s filtrami iba funkčnosti alebo kultúru „kultúrnu“.
Ako sme ľudia ,tak aj máme v sebe silu ľudskej humánnosti , silný pocit zodpovednosti a čestnosti voči sebe a svojim ideálom a tiež solidaritu k sebe a svojim budúcim generáciám. To mám pomôže prekonať „filtre“ súčasnosti a robiť veci s víziami nielen funkčných a ekonomických ale aj krajších a trvalejších hodnôt.
Časopis QARK 8/2016 Magazín o vede atechnike
Hans-Georg Gadamer: Výtvarné umenie a literatúra na konci 20. storočia,
Henryk Skolimowski : Živá filozofia. Ekofilozofia ako strom života.