Meranie alkoholu u vodičov, je pochybné.

V poslednom čase sme zavalení správami o veľkom množstve vodičov s promile alkoholu v krvi.
Svojho času som zaoberal ako polícia pri cyklistoch obchádza sadzobník pokút. Avšak nenapadlo ma zaoberať sa samotnou dychovou skúškou respektíve, len som poukázal, že testery založené na Widmarovej skúške budú vždy nepresné. Iba nedávno som dostal tip, že je to s nimi ešte horšie.
Jedná sa o prenosné analyzátory dychu. zo stránky SMÚ.

• Alcosensor IV-CM od americkej firmy Intoximeters – značka schváleného typu TSK 452/02-001
• Alcometer SD-400 od anglickej firmy Lion – značka schváleného typu TSK 452/02-002
• Alcotest 7410, Alcotest 7410 Plus SK, Alcotest 7410 Plus com SK od nemeckej firmy Dräger – značka schváleného typu TSK 452/02-003
• AlcoQuant 6020 od nemeckej firmy Envitec – značka schváleného typu TSK 452/08-005.

Slov. Metrologického ústavu som sa opýtal, či uvedené prístroje majú typové schválenie iba ako predbežné meracie zariadenia. Nasleduje vyhýbavá a na konci vyslovene alibistická odpoveď:
Uvedené prístroje merajú koncentráciu alkoholu v dychu.

Prístroje vyhovujú prílohe č.25
k vyhláške e.31012000 Z. z. Analyzátory dychu a pracovnému postupu 6.241260101 Typové
skúšky a overenia analyzátorov dychu vypracovanými v súlade s medzinárodným odporúčaním
OIML R126 o dôkazových analyzátoroch dychu.
Zákon č. 142/2000 Z.z. v § 8 definuje určené meradlá. V zmysle tohto paragrafu a prílohy č. 1 k vyhláške č. 210/2000 Z.z., odseku 7.5.2., vami uvedené meradlá sa považujú za určené meradlá v zmysle zákona ak sú splnené všetky legislatívne ustanovenia vyplývajúce z týchto ustanovení. Slovenskému metrologickému ústavu nevyplývajú ďalšie povinnosti posudzovať iné skutočnosti ktoré vyplývajú z ustanovený iných orgánov používajúcich uvedené prístroje prípadne iné zákonné ustanovenia ohľadne používania alebo dokazovania.
Attila Érsek MBA
Riaditeľ odboru metrológie

 

Je síce pravda, že priamo metrologickému ústavu zákon nič neprikazuje, ale metrologickej inšpekcii, ktorej je zriaďovateľom, áno.
Podľa metrologického zákona § 36, má metrologická inšpekcia dať pokutu tomu kto:

c) používa meradlo bez metrologickej kontroly alebo bez posúdenia zhody3) na účel, na ktorý je tento druh meradla zaradený do skupiny určených meradiel,.

i) nepoužíva určené meradlá toho druhu, ktorý je na daný účel použitia určený

Odpoveď SMÚ však nebola odpoveďou na to, či sú to len predbežné meracie zariadenia.

Pravdou je, že sú kalibrované a sú to určené meradlá, majú certifikát, avšak ich typové schválenie
ich určuje na použitie iba na predbežné zisťovanie alkoholu. Koniec koncov si to môžete overiť na stránke výrobcu.

Polícia o tom vie minimálne od roku 2011.

Avšak už v dôvodovej správe sa meranie alkoholu zrazu vyňalo z povinného laboratórneho vyšetrenia, lebo a teraz sa držte, už existoval iný zákon, ktorý obsahoval prepočítavací faktor. Celé je to založené na ustanovení trestného zákona platného do 1. júla 1990 (§ 201). V ňom bolo uvedené: „Pri požití alkoholických nápojov bola judikatúra ustálená na hodnote 0,4762 mg/l alkoholu v krvi (1 promile), ktorá spravidla spôsobuje stav vylučujúci spôsobilosť“. Čiže odtiaľto zobrali prepočítavací faktor 2,1 (1 deleno 0,4762). To znamená, že práce, na ktorých je ten faktor založený, sú viac ako 27 rokov staré. A po druhé úplne odignorovali slovíčko spravidla. Dnes je taký stav, že nafúkanie o 0,01 mg/l (prístroj ukazuje iba dve desatinné miesta) alkoholu viac, už je trestný čin. Pozri pozitívne dovolanie prokurátora tu. Sp. zn. : 1 Pv 504/13/5505

V prílohe č.25 k vyhl. 310/2000 analyzátory dychu sa používajú na meranie a číselné zobrazenie hmotnostnej koncentrácie etanolu v dychu osôb
To je tá príloha, ktorá sa spomína a jasne znej vyplýva, že sa má použiť iba na meranie alkoholu vdychu, nie však v krvi. Viete ako sa z prístroja na meranie dychu urobí prístroj, ktorého výsledok sa povýši na úroveň krvnej skúšky alebo stacionárnych meracích analyzátorov? Jednoducho, predpisom.

Predpis č. 219/1996 Z. z. § 5. (4) Vyšetrenie na zistenie alkoholu sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi

Ako sa určí objemové percento ? Prepočítavacím faktorom. Avšak nie tým najvýhodnejším pre obvineného, ale faktorom 2,1 zobraného zo zákona z roku 1990. Nameraných 2,1 g.kg-1, teda 2,1 promile, by malo byť teoreticky 1 mg.l-1 v krvi. Ten faktor vloží výrobca priamo do testeru. Individuálne faktory skutočného obsahu alkoholu v krvi a nameraného analyzátorom v dychu sa pohybujú v rozpätí od 0,74 do 3,29 pričom priemer sa pohybuje okolo 1,8.

Podrobnejšie vysvetlenia nájdete v článku uvedeného na stránke slovenskej advokácie  z 13. 6. 2013  respektíve v bulletine slovenskej advokácie Ročník XIX www.sak.sk.
Z neho vyberám to najdôležitejšie.

Rozdiely zistené v štúdii Hirta ani s veľkou dávkou benevolencie nedovolia označiť výsledok dychovej skúšky vykonanej screeningovým prístrojom za regulárny dôkaz v trestnom konaní. Regulárnym dôkazom by mohol byť iba v prípade, ak by sa de lege ferenda začalo uvažovať o prípustnosti spochybniteľných dôkazov a teda vypustení zásady in dubio pro reo.

Zisťovanie stupňa ovplyvnenia alkoholom dychovou skúškou možno v súčasnosti v SR v trestnom konaní účinne spochybniť. Dychový analyzátor, používaný aj PZ SR je vhodný ako efektívne screeningové zariadenie, ktoré spoľahlivo identifikuje osoby, ktoré alkohol nepožili. Nedokáže však určiť s mierou spoľahlivosti požadovanej pre dôkaz v trestnom konaní, koľko alkoholu má v krvi konkrétny jedinec. Z nameranej koncentrácie alkoholu vo vydychovanom vzduchu nie je možné určiť koncentráciu alkoholu v krvi s potrebnou istotou. Ak má byť dôkaz ovplyvnenia alkoholom nespochybniteľný, treba vždy trvať na vyšetrení koncentrácie alkoholu v krvi.

Doc. JUDr. MUDr. Peter Kováč,  PhD.
pôsobí na Katedre trestného práva a kriminológie Právnickej fakulty Trnavskej univerzity
súdny znalec v odvetví súdne lekárstvo, toxikológia, alkohológia a serohematológia.

Avšak o to mi totiž ani tak nejde. Prešiel som metodiku, ktorú som uverejnil v súvislosti meraním alkoholu u cyklistov. Ako metodika tak aj Predpis č. 219/1996 Z. z. § 5 neurčujú povinnosť vyšetrenie v krvi urobiť, dávajú len možnosť! V prípade cyklistov, ak bol priestupok riešený blokovou pokutou, tak v poriadku. Predbežným meraním sa zistí, že cyklista mohol požiť alkohol a ak priestupok priznal, zaplatil 50 €. Avšak v dobe naháňania peňazí do štátneho rozpočtu, sa im to málilo, a tak svojvoľne dávajú priestupok na posúdenie na inšpektorát, kde dostane v rozkaznom konaní pokutu minimálne 150 €, sa  uvedený postup, už nemôže použiť. Ak sa odvolá, polícii bude chýbať skutočný dôkaz, krvná skúška alebo vyšetrenie na stacionárnom testeri. U vodičov motorových vozidiel, sa predkladajú všetky zistenia. Tu je však zásadný problém. Podľa nich, keď človek nepožiada o krvnú skúšku, je dokazovanie skončené. Teraz si zoberme, dve situácie:

1. človek, čo sa nevyzná.
2. človek, čo sa vyzná.

Ten prvý ak náhodou nafúka 0,14 mg/l, tak sklopí uši a prizná pivo pred 12 hodinami. O krvnú skúšku nepožiada, načo dráždiť. Avšak neskôr zistí, že v tom čase už by alkohol nemal byť v krvi a tiež zistí, že mal fúkať dvakrát a tie testery o ktorých je povedomie, že sú neomylné, lebo majú kalibráciu, sa ukáže, že sa môžu mýliť. Navyše treba absolvovať 4 sedenia v celkovej dĺžke 12 hodín u psychológa za 350 € a psychiatrické vyšetrenie za 100 €.

Ten druhý si dal pivo pred jazdou, nafúka a všetko prizná. Avšak na odvolaní vezme svoju výpoveď späť. Keďže prenosné testery majú typové schválenie iba ako predbežné merače v prípade, že má známosti na polícii, môže sa z toho vyvliecť už na prvom konaní. Ak by žaloval štát,  súd by musel konštatovať, že dôkazy nie sú a musel by vrátiť vec na došetrenie. Keďže inšpektorát nemá iný dôkaz, musí ho vyhlásiť za nevinného.
Radšej nespomeniem tretiu možnosť, synáčika vyvolených.

Polícii som oznámil, že v ich postupe je takáto diera dňa 12.3.2015, dodnes mi neodpísali.

PS: 16.4. odpovedal riaditeľ odboru dopravnej polície. Avšak žiadnym spôsobom, sa nevysporiadal s tým čo som uviedol.

Tak ako pri laserových meračoch polícia opäť ignoruje oblasť, na ktorú má byť meradlo použité!
Do takejto oblasti by nemalo zasahovať osobné presvedčenie, ale to čo je čierne na bielom.
Teoreticky každý,“kto len nafúkal,“ teraz môže žalovať štát, najprv za odsúdenie bez hodnoverných dôkazov a potom za ušlý zisk a podobne. Kto to zaplatí? Opäť my.

Tento postup paradoxne pripravil o zamestnanie aj jedného policajta, ktorý v práci po užití kvapiek nafúkal. Najvyšší súd jeho žalobu zamietol, pričom nezmyselne poukazoval na to, že nadriadený nemal povinnosť vykonať krvnú skúšku ani mu to neumožnil. Vraj si to mal urobiť na vlastné náklady. Je vidieť, že snaha zakryť chaotický zákon si nájde nejednu obeť nielen z radu vodičov.

PS 27.4.2015: Predpis č. 219/1996 Z. z. (4) Vyšetrenie na zistenie alkoholu sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi

V skutočnosti z neho nevyplýva, že analyzátor dychu je dôkazový prostriedok, pretože o tom už hovorí nadradený zákon o metrológii. Avšak ako  súd aj polícia si chybne myslia, že z toho ustanovenia vyplýva taká možnosť. Ak si pozorne prečítate tak nie je v ňom napísané, že je to dôkazový prostriedok na meranie alkoholu v krvi. Znamená to, že  predbežný údaj  alkoholu v dychu sa prenásobí koeficientom a z neho sa určí alkohol v krvi, ale logicky sa nemení podstata informácie, čiže aj tento údaj alkoholu v krvi je predbežná informácia, nie však dôkaz. Tento zákon vznikol v roku 1996 pred zákonom o metrológii, rok 2000.  Zákon o metrológii bude vždy nadradený.