Menej štátu rozhodne neznamená menej demokracie

Komentár stránky Menej štátu je prinajmenšom nešťastný, ak nie rovno hlúpy. Navyše publikovaný v deň, kedy skutočne ide o niečo iné ako o ekonomické systémy.

Zora Jaurová píše: „Niežeby podobná zadubenosť v prípade tejto veselej skupinky bola výnimkou, alebo že by išlo o zásadný postoj, ktorý treba brať vážne. Položme si však otázku, či práve obsedantné libertariánske očierňovanie štátu ako pôvodcu všetkého zla nie je jednou z príčin vzostupu frustrácie, vedúcej k extrémnym postojom v spoločnosti.“

Nuž, dovolím si odpovedať rovno: Nie, nie je.

Príčiny nárastu extrémizmu nielen na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách, či všeobecne na svete sú komplexné a mnohovrstvé. Ale snaha pripísať nárast extrémizmu na vrub obhajobe trhu, či kritike príliš tučného a do života ľudí príliš zasahujúceho štátu mi pripadá mierne povedané silená. Aj preto, že ľudí, zastávajúcich libertariánske postoje je na Slovensku ako šafránu a ich vplyv na spoločnosť je tomu zodpovedajúci. Obviniť ich z toho, že kvôli ich postojom a vyjadreniam majú fašisti vyše 10% je skoro až humorné.

Nemyslím, že tu vôbec prebieha nejaké masívne očierňovanie štátu ako pôvodcu všetkého zla. Áno, sú na Slovensku politici, okrem iných aj politici OKS, ktorí hovoria, že malý, efektívne fungujúci štát s jasne stanovenými kompetenciami, ktorý sa ale nesnaží za každú cenu riešiť všetky aspekty života svojich občanov je lepšou alternatívou nielen súčasného stavu, ale aj stavu, v ktorom sa nachádzajú mnohé iné krajiny s výrazne prebujnelou štátnou administratívou a aparátom.

Problémom Slovenska nie je málo štátu. A nie je ním ani veľa štátu. Problémom Slovenska je veľa zle fungujúceho štátu.

Od polície, cez prokuratúru, súdy, armádu, sociálne služby, školstvo, zdravotníctvo, čo spomeniete, to nefunguje. Nie preto, že by sme mali málo úradov a úradníkov. Problém je v tom, že máme už po tretí krát vládu, ktorej je srdečne jedno, ako funguje štát, spravovanie štátu len viac alebo menej úspešne predstiera. Jediné, o čo vládnym politikom skutočne ide je udržanie sa pri moci, pri zdroji verejných prostriedkov, rozpočtov, eurofondov. A o zachovanie beztrestnosti za zločiny, ktoré vo funkciách páchajú.

Malý štát vôbec nemusí znamenať menej demokracie. Zora Jaurová ďalej píše: „Pretože ak zmenšujeme štát, znižujeme tým vlastne aj rozsah toho, na čo máme dosah prostredníctvom demokratických volieb. Trh si totiž nevolíme a schopnosť jednotlivca ovplyvňovať procesy globálnej ekonomiky je rádovo menšia ako to, čo môže ovplyvniť vo voľbách.“

V týchto vetách vidím dva problémy. Tým prvým je tvrdenie, že zmenšovaním štátu znižujeme rozsah toho, na čo máme dosah voľbami. Nemyslím, že voľby sú jediný spôsob, akým majú občania dosah na fungovanie krajiny. Tisíce ľudí zapojených v občianskych aktivitách, dobrovoľníkov a ďalších účastníkov verejného života, ktorí majú reálny dosah na fungovanie krajiny dokazujú opak. Práve príliš široký a „veľký“ štát, ktorý sa snaží všetko riadiť a regulovať im v mnohých prípadoch hádže polená pod nohy a komplikuje život nezmyselnou reguláciou.

A nielen im. Máme veľa podnikavých a šikovných ľudí. Ľudí, ktorí by mohli tvoriť pracovné miesta tu, na Slovensku. A bez investičných stimulov. Netvoria ich, pretože ich štát nijako nemotivuje, nepodporuje a neotvára im možnosti pre realizáciu. Naopak, buzerácia úradmi, úradníkmi, predpismi, hláseniami, úplne zbytočnou administratívou, nefungujúce informačné systémy a mnohé ďalšie „vlastnosti“ štátu ich od akejkoľvek iniciatívy odrádzajú. Takže odchádzajú inam. V dobe de-globalizácie nie je nevyhnutné mať dosah na globálny trh. Úspešné príklady aj zo Slovenska ukazujú, že úspech na lokálnom trhu môže stačiť. Alebo môže pomôcť uspieť aj na tom globálnom.

Druhým problémom je, že sa opäť raz démonizuje trh ako niečo zlé, abstraktné a vzdialené ľuďom. Pritom veľký štát je tiež trhom. Len je to trh, na ktorom neplatia jasné pravidlá, všetci hráči nemajú rovnaké postavenie a navyše je plný hráčov, ktorí hrajú s falošnými kartami. Úlohou štátu by podľa mňa nemalo byť aby bol najväčším hráčom. Má byť hráčom tam, kde je to nevyhnutné (adresné sociálne služby, veda, kultúra) a inak má plniť rolu prísneho, spravodlivého a pravidlá stanovujúceho a dodržiavanie pravidiel tvrdo vyžadujúceho rozhodcu. Spravodlivý štát, ktorý s malým počtom svojich zamestnancov zabezpečí, že tu konečne bude platiť spravodlivosť pre všetkých, skutočne potrební dostanú podporu, z ktorej budú schopní dôstojne žiť a ostatní budú môcť slobodne a bez zbytočných komplikácií pracovať, podnikať, študovať, tvoriť, či bádať nemôže byť dôvodom na nárast extrémizmu. Naopak, môže zabezpečiť jeho marginalizáciu.

Ako som napísal na začiatku, príčin nárastu extrémizmu je veľa. A skôr ako kritika príliš veľkého štátu štátu je jednou z hlavných príčin nefungujúci štát. Extrémistom sa darí tam, kde nefungujú normálne a samozrejmé veci. V štáte, kde v zdravotníctve ľudia zomierajú, ale oligarchovia a rôzni kšeftári okrádajú systém. V štáte, kde je veľa sociálnych pracovníkov, ale týrajú sa tu deti. V štáte, kde policajti zbijú Rómov v osade, ale dieťa volajúce o pomoc zostane bez pomoci. V štáte, kde si vrchné poschodia moci myslia, že pre nich zákony neplatia a kážu ostatným o morálke.

Diskusiu o tom, aký silný má byť štát, aké majú byť jeho služby občanom, nakoľko sa im má miešať do života a nakoľko ich má naopak motivovať, aby sa o svoj život a svoj úspech v prvom rade usilovali vlastnými silami, je legitímna a dúfam, že sa raz na Slovensku povedie korektne a do hĺbky. Ale mentálne skratky typu „Menej štátu = menej demokracie“ do takejto diskusie podľa mňa nepatria.