Denník N

Platiť teroristom výkupné?

Každému, kto sa aspoň trochu orientuje v súčasnej filozofii, nie je treba meno Peter Singer predstavovať. V roku 2005 ho napríklad časopis TIME zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí sveta, čo je na filozofa nevídaný úspech. Singer sa preslávil predovšetkým knihou Animal Liberation (1975) (česky), ktorá je bibliou hnutia za oslobodenie bolesť cítiacich zvierat od utrpenia, ktoré im spôsobujeme.

Singer1

Peter Singer. Zdroj: Wiki

Singer je ukážkovým utilitaristom. Inými slovami, Singer sa domnieva, že v morálke záleží predovšetkým na úžitku, ktorý sa meria maximalizáciou šťastia či blaha pre čo najväčší počet „osôb“, v jeho prípade širšie, „všetkých utrpenie cítiacich bytostí“ (vidíme, že Singer nelimituje dopady nášho správania iba na ľudí, ale do okruhu nášho morálneho záujmu radí aj živočíchy s centrálnou nerovou sústavou, ktoré pociťujú bolesť).

V uvedenom utilitaristickom duchu sa nesie aj Singerov článok z tohto utorka The Ransom dilemma (Dilema výkupného), kde argumentuje, že európske krajiny by sa mali vzdať platenia výkupného za svojich občanov zajatých teroristami Islámskeho štátu, pretože svojimi činmi, na prvý pohľad altruistickými, znižujú celkovú mieru šťastia či blaha vo svete.

125 miliónov dolárov, ktoré krajiny EÚ za ostatných 6 rokov rôznym teroristom vyplatili (z toho Francúzsko 58 miliónov), tvrdí Singer, viedlo iba k tomu, že sa teroristi lepšie vyzbrojili, čo im umožnilo účinnejšie zabíjať väčší počet nevinných ľudí. Vyplatené výkupné navyše vytvorilo motiváciu pre pokračovanie ďalších únosov ľudí v budúcnosti.

******

Masa je pre nás anonymná; naopak konkrétni ľudia vždy rozozvučia struny nášho srdca. Osud konkrétneho rukojemníka, s jeho konkrétnym menom a životným príbehom, nás preto hlboko dojme a my sme náchylní tomu mu za akúkoľvek cenu pomôcť. Z pohľadu utilitarizmu sa však jedná o chybu. Singer tvrdí, že tomuto sklonu musíme odolať, pretože ak na celú dilemu hľadíme zo širšej perspektívy a čisto komputačne, zistíme, že sa nám – akokoľvek strašne to znie – oplatí obetovať život jedného rukojemníka, ako sa vyplatením výkupného vystaviť riziku straty životov oveľa väčšieho počtu následných obetí, ktoré vzniknú tým, že sa teroristi – bohatší o výkupné – lepšie vyzbroja.

Singer apeluje na európske krajiny, aby aplikovali túto utilitaristickú etiku, ku ktorej sa – zrejme nevedomky – prihlásila aj Bezpečnostná rada OSN v Rezolúcii 2133 (2014), kde sa v bode 3 píše: „Vyzývame Členské štáty, aby neumožňovali teroristom profitovať, či už priamo alebo nepriamo, z výkupného, neustupovali im, a zabezpečili bezpečné prepustenie rukojemníkov.“

 

 

Teraz najčítanejšie