Denník N

Triblavina ukazuje zlyhania v plnej nahote

Diskusia o budúcej podobe diaľnice D1 z Bratislavy do Trnavy je čoraz búrlivejšia a aj ja som dostal otázku, čo si o tom myslím. Je to úplne jednoduché – má sa stavať riešenie, ktoré je súčasťou širšej koncepcie a na konci dňa bude slúžiť ľuďom.

Otázka, či má mať diaľnica do Trnavy pruhov 8 alebo pruhov 6 a k tomu aj súbežné kolektory, je napriek tomu predmetom sporov a riešenie nie je jasné. Diaľničiari hovoria jedno, časť lokálnych politikov druhé. Diaľnica môže mať aj 20 pruhov, ale výsledkom bude len to, že sa všetky autá stretnú v lieviku na Zlatých pieskoch, kde vznikne zápcha. Diaľnica musí byť komfortná a bezpečná, možno aj s kolektormi, ale každodennú dopravu ľudí zo satelitov do Bratislavy nevyrieši, kým sa nevytvoria alternatívne spôsoby dopravy.

Dopravné riešenia musia byť vždy doménou odborníkov a nie politických hier. V urbanizovanom území, alebo v území, ktoré má byť v blízkej dobe urbanizované, sú jednoznačne výhodnejšie kolektory, pretože umožňujú ľuďom pripojiť sa na hlavný ťah hoci aj každých 500 metrov, čo samozrejme pri diaľnici nie je možné. Problém s križovatkou Triblavina vznikol už dávnejšie a nie je to len o politike a údajných záujmoch developerov. Aj keby sa kolektory postavili zajtra, „župné“ cesty nie sú pripravené na to, aby sa na kolektory pripojili a tak by boli kolektory v podstate zbytočné. Je tomu tak preto, že dodnes nie je úplne jasné, ako sa má územie urbanizovať, nie je jasné, ako tam bude fungovať verejná doprava a celková dopravná obslužnosť. Je to nesplnená domáca úloha župy, rovnako, ako je to pri verejnej doprave v tomto území. Pretože nestačí jedna tlačovka a dva statusy za župné peniaze o tom, že raz tam pôjde električka. A dodnes nie je jasné ani kam, ani kedy, ani za čo.

Po dostavbe diaľničnej križovatky Triblavina sa otvorí možnosť na čiastočné riešenie, ktoré zníži dopravnú záťaž v Bratislave. Je ním záchytné parkovisko „Park & Ride“ v katastri Bernolákova, s ktorým už počíta aj územný plán. Toto parkovisko môže poňať až 5000 áut, ktoré by tam mohli obyvatelia okolitých satelitov nechať a ďalej pokračovať do mesta vlakom. Ďalším riešením je železničné prepojenie Vajnôr a Pezinka s terminálmi integrovanej osobnej prepravy a záchytnými parkoviskami. Aj napriek tomu, že toto železničné prepojenie uvádza samotná bratislavská župa v záväznej časti územného plánu BSK, jej vedenie spí a namiesto toho rieši počet pruhov na diaľnici.

Takto významné stavby musíme riešiť dlhodobo a koncepčne, pretože život v lokalite ovplyvnia na desaťročia dopredu. Lenže to sa robí ťažko, keď to zodpovedných zaujíma maximálne rok pred voľbami a dodnes nie je jasné, ako budú v tejto zóne riešené úplne základné veci, ktoré má župa v priamej kompetencii. Keby mala župa a dotknutí starostovia jasný plán na komplexné dopravné a urbanistické riešenia, aj ich vyjednávacia pozícia voči NDS by bola oveľa silnejšia a táto politická predvolebná diskusia by vôbec nevznikla.

Viac o mojich aktivitách sa dozviete na facebook.com/uhler 2017.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Jozef Uhler

Žijem so svojou rodinou v okrajovej časti Bratislavy, v Jarovciach, ktoré ma fascinujú tým, že sú dedina aj mesto zároveň. Ľudia sa tu navzájom poznajú, na ulici vás bez problémov pozdraví človek, ktorého nepoznáte a hovorí sa tu štyrmi jazykmi. Nuž ako kedysi v Prešporku. Vyštudoval som informatiku na Matfyze, ktorý je na Slovensku jednou z najprestížnejších škôl a pre svoj život som si ako IT-čkár mohol vybrať ktorékoľvek iné mesto sveta. Mne sa však páčilo doma. Cítil som, že v Bratislave chcem žiť, pretože tento región spĺňa moje predstavy na pokojný a šťastný život. Chcem, aby každý, kto sa do bratislavského kraja prisťahoval, našiel v ňom svoj domov. Tiež chcem, aby ľudia, čo tu žijú od detstva, nehľadali svoju budúcnosť za hranicami. Toto je môj cieľ a dôvod prečo chcem byť županom a v júni 2016 som ohlásil svoj záujem kandidovať na post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja.